Sociálne siete, umelá inteligencia a prudký prepad pôrodnosti. Tri javy, ktoré podľa analytika INESS Martina Vlachynského zásadne odlišujú dnešnú dobu od minulosti. A hoci sa súčasnosť môže zdať chaotická, Vlachynský upozorňuje, že nie je dramatickejšia než obdobia, ktorými sme už v histórii prešli. Rozdiel je v tom, ako intenzívne a okamžite ich vnímame.
„Je veľmi ľahké skĺznuť do tvrdení, že práve náš moment histórie je úžasne výnimočný, či už v dobrom, alebo v zlom. Momentálne vidím tri fenomény, ktoré nás zásadne odlišujú od minulosti – sociálne siete, AI a prudký prepad pôrodnosti. No pre ďalšiu generáciu už možno taký svet bude samozrejmosťou a budú ho vnímať ako ‘normálny’.“
Od „konca histórie“ k návratu geopolitiky
Posledné tri desaťročia boli v západnom svete relatívne pokojné. Vlachynský priznáva, že aj on podľahol predstave, že svet sa pohybuje smerom k trvalému mieru a rastu:
„Aj ja som sa nechal nachytať na zdanie ‘konca histórie’. Zažili sme 30 rokov ekonomickej prosperity a geopolitickej stability. Nechcem tvrdiť, že sa už tieto časy skončili, no koniec tejto éry sa zdá byť dnes viac ako možný.“
Ako hovorí, na globálnej šachovnici dnes dominujú Spojené štáty a Čína. Rusko považuje za krajinu s obmedzenou silou – skôr vojenskou než ekonomickou.
„Na svete sú len dve veľmoci: USA a Čína. Rusko má HDP vo veľkosti Talianska a fiasko na Ukrajine odhalilo aj jeho nízku schopnosť projekcie sily. No v zozname bohužiaľ nemám ani EÚ.“
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Európa ako geopoliticky nefunkčný obor
Európska únia podľa Vlachynského nedokázala premeniť svoj ekonomický a kultúrny potenciál na geopolitickú silu. Jej politika je podľa neho často neefektívna a nepripravená čeliť novým výzvam.
„Európa si nikdy nedala poriadnu šancu. Posledných 30 rokov bolo v znamení rastúcej byrokracie, chybnej energetickej a zelenej politiky a v budovaní veľkého sociálneho štátu pre ľudí aj pre firmy, ktorý je zoči voči demografickej kríze neufinancovateľný.“
Aj krajiny východnej Európy, ktoré by mohli priniesť nový impulz, narážajú na limity. A Slovensko podľa Vlachynského v tomto smere nemá významnejšiu váhu:
„Slovensko som nikdy ako výrazného regionálneho hráča nevnímal. Stačí sa pozrieť na účasť v eurovoľbách a európske programy strán – tie často vôbec ani neexistujú.“
Deglobalizácia: Skutočnosť alebo len ďalší trend?
Hoci sa v posledných rokoch často hovorí o deglobalizácii, Vlachynský upozorňuje, že reálny obrat zatiaľ nenastal. Snaha o oddelenie dodávateľských reťazcov naráža na ekonomickú realitu:
„Zatiaľ nie, fundamentálna zmena sa neudiala. Výhody globalizácie sú obrovské a keď príde na lámanie chleba, málokto sa ich chce vzdať. Trumpova colná politika je takým veľkým pokusom spraviť fundamentálnu zmenu, ale po prvých pár mesiacoch to začína vyzerať, že z rozbušky bude prskavka.“
Konflikty ako zástupné témy
Vojna na Ukrajine, napätie v Ázii či Blízkom východe – hoci sú to vážne udalosti, bežného Európana podľa Vlachynského príliš nezasahujú. Politici ich však radi používajú ako zámienku:
„Práveže to necítime takmer nijak a aj preto je európska reakcia taká otupená. Vojna na Ukrajine slúži pre mnoho politikov ako vhodný zástupný problém, ktorým zakrývajú vlastné chybné rozhodnutia vo fiškálnej, energetickej či hospodárskej politike.“
„My riešime stále tie isté problémy“
Digitálna, zelená či energetická transformácia. Tieto výrazy sa stali súčasťou každého politického prejavu. Vlachynský je však k nim skeptický:
„Som z týchto termínov už trocha unavený. Čo je to ‘digitálna transformácia’? Veď počítače sú tu už 50 rokov a internet 30. My riešime stále tie isté problémy – chybné kroky štátu a EÚ, len na ne dávame rôzne nálepky, aby to znelo lepšie.“
Podľa neho by mala EÚ boj proti klimatickým zmenám riešiť rozumne a zohľadniť aj náklady pre domácnosti a firmy:
„Každé ďalšie percento posunutia uhlíkových cieľov v EÚ znamená čoraz väčší nárast ekonomickej záťaže na občanov a firmy, ale stále menší reálny efekt na globálnu klímu.“
Najbližšie roky? Vyššie dane a menšia sloboda
Podľa Vlachynského sme si ako spoločnosť „prejedli“ 20 rokov rastu. Prichádza obdobie, keď budeme musieť túto chybu napraviť – najmä cez vyššie dane a úspory.
„Najbližšie roky sa budú vlády snažiť plátať túto dieru cez čoraz vyššie zdanenie firiem, aj občanov.“
Kvalita života sa netvorí v Bruseli
Napriek všetkým zmenám a turbulenciám Vlachynský pripomína, že kvalita života nevzniká na summitoch, ale v našom najbližšom prostredí:
„Necítim sa o nič neistejšie, ako pred 20 rokmi. Kvalitu nášho života formuje hlavne naše najbližšie okolie, nie globálna politika.“
A ako sa v spleti informácií nestratiť? Odpoveď je jednoduchá:
„Sám bojujem s informačnou presýtenosťou. Neodsudzujem sociálne siete, sám ich používam a v kombinácii s AI posúvajú možnosti poznania sveta do nových výšok. Ale mali by sme stavať na pevnej kostre – budovať si svoj model sveta pomocou kníh: históriou, filozofiou, ekonómiou… Len tak budeme vedieť kvalitne triediť a zaraďovať fakty.“
Martin Vlachynský z INESS prinesie na INOFEST 23. septembra 2025 triezvy pohľad na to, ako geopolitické zmeny ovplyvňujú slovenskú ekonomiku. Vo svojej prednáške ukáže, že ilúzia stability je minulosťou a svet sa mení rýchlejšie, než sme čakali. Položí dôležitú otázku: ako sa má slovenský priemysel prispôsobiť realite, v ktorej sa zásadné rozhodnutia dejú mimo nášho dosahu? Práve schopnosť čítať tieto zmeny rozhodne o tom, či budeme len reagovať, alebo aktívne hľadať vlastnú cestu. Výzvy sú veľké, ale ešte väčšie je riziko, že ich budeme ignorovať.
TEXT: Natália Stašíková, Martin Vlachynský
FOTO: Martin Vlachynský, INOVATO
