Tridsať rokov platilo jedno pravidlo: vyrábaj tam, kde je to najlacnejšie, a doprav to kamkoľvek, lebo doprava je zanedbateľná položka. Toto pravidlo už dnes prestalo platiť.
„Kríza dodávateľských reťazcov po pandémii ukázala, že dodávky z geograficky vzdialenejších teritórií nemusia byť ani také lacné, ani také spoľahlivé,“ hovorí Vladimír Vaňo, hlavný ekonóm Wealth Effect Management.
Nasledovali ďalšie otrasy: energetická kríza, fragmentácia svetového obchodu, obchodné vojny a prvé náznaky obmedzenia prístupu ku kritickým surovinám vrátane prvkov zo vzácnych kovov, v ktorých spracovaní dominuje Čína. Z toho vzišli dva pojmy, ktoré by si mal zapamätať každý slovenský subdodávateľ. Nearshoring, teda presun výroby geograficky bližšie, a friendshoring, teda presun do krajín, kde sa dá predpokladať skôr priateľský než nepriateľský úmysel.
„Malé a stredné firmy v minulosti doplácali na globalizáciou tlačený trend najnižších možných výrobných nákladov kdekoľvek na svete. Aj trend nearshoringu a friendshoringu prináša príležitosti, o ktorých sme si mysleli, že sa už neobjavia,“ hovorí Vaňo.
Obranný priemysel: Z popolušky ťahúňom
Najvýraznejšie to vidieť práve v obrannom priemysle. „Obranný priemysel bol zhruba do roku 2022 naozaj takou popoluškou podnikateľského sektora. V Európskej únii bol tak trochu pacifisticky zaznávaný,“ pripomína Vaňo. Dôvod je podľa neho jednoduchý. Európa si zvykla na obranný dáždnik Severoatlantickej aliancie a kľúčové spôsobilosti akoby outsourcovala. „To sa nám v období obchodných vojen vypomstilo.“
To, ako rýchlo sa situácia otočila, najlepšie ukazuje Česká republika. Český vývoz vojenského materiálu dosiahol v roku 2025 zhruba 112,6 miliardy korún a prvýkrát v histórii prekročil hranicu sto miliárd. Sekcia obranného priemyslu Hospodárskej komory ČR hovorí o odvetví s vysokou pridanou hodnotou, približne 25-tisíc zamestnancami a silnou exportnou orientáciou.
Ešte výrečnejší je posun v tom, ako o sektore uvažujú samotné firmy. Podľa prieskumu PwC CEO Survey 2026 medzi českými generálnymi riaditeľmi sa na obrannom priemysle už podieľa zhruba dvanásť percent firiem a ďalších štrnásť percent plánuje časť výroby presmerovať týmto smerom. Do obranného priemyslu chcú vstúpiť predovšetkým firmy pôsobiace v automotive.
To je presne ten prienik, o ktorom má zmysel hovoriť aj na Slovensku. Ide o rovnaké kompetencie: obrábanie, zváranie, presná výroba, povrchové úpravy, kvalita a dokumentácia.
Slovensko nie je bokom, len je ticho
Nie je to tak, že by sa u nás nedialo nič. Podľa prehľadu dvadsiatich najvýznamnejších slovenských producentov zbraní ich tržby vlani vzrástli o šesťdesiat percent na 1,1 miliardy eur, pričom rast sa zrýchľuje už niekoľko rokov po sebe. Darí sa aj stredne veľkým podnikom, nielen tým najväčším.
Vaňo však upozorňuje na inú vrstvu tej istej témy: „Mnohé z veľkých, na burze obchodovaných obranných firiem majú sieť subdodávateľov. Je to podceňovaná téma, ktorá už prináša praktické zaujímavé podnikateľské príležitosti v Českej republike.“
Teda nejde len o to, kto vyrába finálny produkt. Ide o to, kto mu dodáva diely, zostavy, nástroje a služby. A to je pozícia, na ktorú slovenské strojárske firmy majú.
Čo to znamená v praxi
Vstup do dodávateľského reťazca v obrannom sektore nie je to isté ako získať zákazku v automotive. Pár vecí treba brať vážne:
- Certifikácie a kvalitatívne štandardy. Sektor má vlastné normy a nároky na dokumentáciu, sledovateľnosť materiálu a riadenie kvality. Je to práca navyše a nedá sa preskočiť.
- Kontrola exportu a licencie. Vývoz vojenského materiálu podlieha osobitnému režimu. Platí to aj pre komponenty.
- Previerky a bezpečnosť. Časť zákaziek vyžaduje previerky na úrovni firmy aj ľudí.
- Dlhší cyklus. Rozhodovanie trvá dlhšie, ale kontrakty bývajú dlhšie a stabilnejšie než v automotive.
- Kapacitný strop. V Česku sa už ukazuje, že ďalší rast nebrzdia zákazky, ale dostupnosť ľudí a materiálu. To je pre subdodávateľa dobrá aj zlá správa naraz. Dopyt je, ale treba mať čím ho pokryť.
Vladimír Vaňo je hlavný ekonóm spoločnosti Wealth Effect Management, člen Výboru pre makroekonomické prognózy pri Ministerstve financií SR.
Zdroje použité v článku:
• Hospodárska komora ČR, Sekcia obranného priemyslu, údaje o českom obrannom exporte za rok 2025
• PwC CEO Survey 2026 (Česká republika)
• Prehľad tržieb dvadsiatich najväčších slovenských producentov zbraní, Symsite Research