Keď sa v apríli 2025 na desať hodín zastavila väčšina Pyrenejského polostrova, takmer všetky správy sa venovali tomu, čo to spôsobilo v uliciach. Nefungujúce semafory, evakuované metro, letiská, nemocnice na generátoroch. Menej pozornosti dostala otázka, ktorá je pre priemysel podstatnejšia: ako je možné, že sa to v jednej z najväčších ekonomík Európskej únie vôbec stalo.
„Jedným zo symptómov toho, prečo k takémuto blackoutu došlo, boli nedostatočné investície do rozvodných sietí,“ hovorí Vladimír Vaňo, hlavný ekonóm Wealth Effect Management, a dodáva, že to nie je izolovaný prípad. Menšie lokálne výpadky spôsobené horúčavami zažívajú aj Spojené štáty.
Prečo je to zrazu problém
Elektrická sieť je infraštruktúra, ktorá roky fungovala tak dobre, že sme si ju prestali všímať. Teraz na ňu naraz tlačia tri veci:
- Zelená tranzícia: Obnoviteľné zdroje vyrábajú inak a inde než klasické elektrárne. Sieť, ktorá bola stavaná na niekoľko veľkých zdrojov, dnes musí zvládnuť tisíce malých.
- Elektrifikácia: Kúrenie, doprava aj priemyselné procesy sa presúvajú na elektrinu.
- A tretia vec, o ktorej sa donedávna nehovorilo vôbec: Digitálna ekonomika.
„Budúca ekonomika bude potrebovať dramaticky viac elektrickej energie. Nielen kvôli zelenej tranzícii, ale aj kvôli rozmachu digitálnej ekonomiky. A ten rastúci dopyt v Európe zatiaľ podceňujeme,“ upozorňuje Vaňo.
Čísla mu dávajú za pravdu. Podľa správy Medzinárodnej agentúry pre energetiku Energy and AI spotrebovali dátové centrá v roku 2024 zhruba 415 TWh elektriny, teda okolo 1,5 percenta svetovej spotreby. Do roku 2030 by sa toto množstvo malo viac než zdvojnásobiť na približne 945 TWh. To je porovnateľné s tým, čo dnes ročne spotrebuje celé Japonsko.
Vaňo pripomína, že v Spojených štátoch si to najväčšie technologické firmy uvedomili skôr než Európa. Investujú nielen do dátových centier, ale rovno aj do energetických zdrojov vrátane malých modulárnych jadrových reaktorov. A pridáva detail, ktorý veľa vypovedá o veľkosti tej vlny. „V Spojených štátoch sa zdá, že objem investícií do výstavby dátových centier už doslova vytláča investície do iných typov komerčných nehnuteľností.“
Chýbajúce prepojenia stoja Európu peniaze každý deň
Druhá časť problému je ešte menej viditeľná. Nejde len o to, koľko elektriny vyrobíme, ale o to, či ju vieme dopraviť tam, kde treba.
„V letných mesiacoch majú severské krajiny dostatok elektrickej energie z vodných zdrojov a tá lokálna energia je mimoriadne lacná. My ju ale reálne nedokážeme prepraviť do južných krajín, ktoré sú kvôli odstávkam jadrových zdrojov a nízkym hladinám riek nútené znižovať kapacitu,“ vysvetľuje Vaňo. „Chýbajú nám interkonektory, teda investície do vysokonapäťových prepojení medzi členskými krajinami.“
Európska únia má pritom cieľ jasne definovaný. Každý členský štát by mal mať do roku 2030 takú infraštruktúru, aby dokázal dovážať od susedov množstvo zodpovedajúce aspoň pätnástim percentám svojej inštalovanej výrobnej kapacity. Predchádzajúci cieľ na úrovni desiatich percent mal platiť do roku 2020.
Podľa údajov Európskej komisie začiatkom roku 2026 šestnásť krajín cieľ pre rok 2030 už prekonalo, no deväť krajín stále nedosahovalo ani ten pôvodný cieľ z roku 2020.
A výhľad nie je o nič pozitívnejší. Podľa Európskej komisie investičné potreby do sietí dosiahnu do roku 2030 pol bilióna eur. Ak sa rozvoj sietí nezrýchli, podľa odhadov, ktoré Komisia použila pri príprave novej reformy pravidiel, môže v Európe do roku 2040 zostať nevyužitých až 310 TWh vyrobenej zelenej elektriny. Teda vietor, ktorý sa vypne, a solárne elektrárne, ktoré obmedzia výrobu, pretože sieť to neunesie.
Vaňo to zhŕňa bez okolkov: „Ani po viac než štyridsiatich rokoch sme sa v Európskej únii nedokázali hmatateľnejšie posunúť v téme energetickej únie.“
Čo z toho má slovenská firma
Pre výrobnú firmu z toho vyplývajú tri veľmi konkrétne veci.
- Cena nebude stabilná a nebude rovnaká všade. Kým chýbajú prepojenia, rozdiely medzi regiónmi sa nevyrovnávajú. Lacná elektrina na severe nepomôže výrobcovi na juhu, ak ju k nemu nie je ako dopraviť.
- Pripojenie sa stáva súčasťou investičného rozhodnutia. Pri rozširovaní výroby, pri novej hale, pri elektrifikácii procesov alebo pri nabíjacej infraštruktúre už nestačí otázka, koľko to bude stáť. Pribúda otázka, kedy a či vôbec vám dostupnú kapacitu pripoja.
- Spoľahlivosť dodávky prestáva byť samozrejmosťou. Španielsky blackout ukázal, že desať hodín bez prúdu je možné aj v modernej európskej ekonomike. Pre výrobu s kontinuálnymi procesmi je to iná kategória rizika než pre kanceláriu.
Čo s tým vie firma urobiť
Sieť sa sama nepostaví, ale niekoľko vecí vo svojich rukách firmy majú:
- Poznať vlastnú spotrebu na úrovni jednotlivých strojov a procesov. Bez merania sa nedá optimalizovať ani plánovať. Platí tu presne to, čo pri každej inej modernizácii. Rozhodovať sa dá len podľa dát.
- Posúvať spotrebu v čase. Tam, kde to výroba dovolí, je flexibilita spotreby reálna úspora, nie len pojem z odborných konferencií.
- Rátať s energetikou pri plánovaní investícií. Ideálne skôr, než sa podpíše zmluva na technológiu.
- Zvážiť vlastné zdroje a akumuláciu. Nie ako ideológiu, ale ako poistku proti výpadku a proti cenovým skokom.
- Sledovať pripravované európske pravidlá pre siete. Menia sa a menia aj podmienky pripájania.
Vladimír Vaňo hovorí o rozvodných sieťach ako o „zanedbanej, na pohľad nudnej oblasti“. Presne v tom je problém. Nudné témy nemajú lobing, nemajú titulky a nemajú politickú príťažlivosť. Vedenie vysokého napätia neprestrihne nikto pásku s úsmevom pred kamerami.
Ale práve tieto témy rozhodujú o tom, či firma o päť rokov pripojí novú linku, alebo bude čakať v poradí.
A ak je pravda, že digitálna ekonomika bude potrebovať dramaticky viac energie, tak platí ešte jedna vec: o tú istú kapacitu, o ktorú sa bude uchádzať vaša nová výrobná hala, sa bude uchádzať aj dátové centrum.
Vladimír Vaňo je hlavný ekonóm spoločnosti Wealth Effect Management, člen Výboru pre makroekonomické prognózy pri Ministerstve financií SR a jeden z najcitovanejších slovenských analytikov.
Zdroje použité v článku:
• Medzinárodná agentúra pre energetiku, správa Energy and AI (apríl 2025)
• Európska komisia, cieľ prepojenosti elektrických sietí a prehľad plnenia k januáru 2026
• Európska komisia, Akčný plán pre elektrizačné sústavy
• Euractiv Slovensko, príprava reformy pravidiel pre siete (december 2025)
• Výpadok elektriny na Pyrenejskom polostrove, 28. apríl 2025
