GITEX AI Europe 2026, jedna z najväčších európskych konferencií o umelej inteligencii, sa 30. júna a 1. júla konala v berlínskom Messe Berlin. Za náš klaster sa jej zúčastnil Peter Ballon, PMO manažér spoločnosti ŠVEC GROUP, jedného zo zakladajúcich členov INOVATO. Peter sa venuje strategickým projektom, digitalizácii a umelej inteligencii a je autorom knihy Srdce stratégie. Jeho postrehy priamo z veľtrhu sme doplnili o aktuálne dáta a analýzy, aby vznikol ucelený obraz toho, kam sa umelá inteligencia posúva.
Umelá inteligencia sa na GITEX AI Europe neprezentovala ako „nový nástroj“, ale ako technológia, ktorá postupne mení spôsob práce firiem naprieč odvetviami. Zároveň z podujatia zaznieval jasný odkaz: medzi vizuálne dokonalým demom a stabilným nasadením do reálnej prevádzky je stále veľký rozdiel. Práve v tomto napätí medzi optimizmom a realitou sa niesli všetky kľúčové témy konferencie – agentická AI, kyberbezpečnosť, humanoidní roboti aj otázka európskej technologickej suverenity.
„Najväčšia hodnota nebude v samostatnom AI nástroji, ale v tom, ako sa AI prepojí s procesmi, dátami a ľuďmi vo firme.“ — Peter Ballon, ŠVEC GROUP
Čo je GITEX AI Europe
GITEX AI Europe je európska verzia globálnej platformy GITEX a v roku 2026 sa v Berlíne konala už druhýkrát. Podľa organizátorov sa na podujatí stretlo vyše 30-tisíc technologických a biznis lídrov, viac ako 2-tisíc firiem a startupov zo sto krajín, približne 600 investorov a takmer 500 rečníkov. Súčasťou hlavného programu boli aj sprievodné formáty AI Everything Europe (praktické nasadenie AI), GISEC Europe (kyberbezpečnosť), North Star Europe (startupy a investičné pitching súťaže) a GITEX Quantum Expo (kvantové technológie). Cieľom podujatia bolo posunúť diskusiu o AI od hype k reálnemu nasadeniu, digitálnej suverenite a cezhraničnej spolupráci naprieč Európou.
Hlavný trend: AI sa posúva od chatbotov k agentom
Najčastejšie skloňovanou témou konferencie boli AI agenti. Kým chatbot odpovedá na otázku, agent by mal vedieť pracovať s cieľom. Vyhľadať informácie, použiť nástroje, pripraviť návrh, prípadne vykonať konkrétny krok priamo v systéme. Dáta to potvrdzujú. Podľa Gartnera obsahovalo v prvom štvrťroku 2026 aspoň jedného AI agenta až 80 % nových či aktualizovaných podnikových aplikácií, čo je prudký nárast oproti 33 % v roku 2024. Do konca roka 2026 má agentov obsahovať 40 % všetkých podnikových aplikácií.
Realita nasadenia je však opatrnejšia, než by sa na prvý pohľad zdalo. Podľa spoločných prieskumov S&P Global Market Intelligence a McKinsey má aktívne nasadeného aspoň jedného agenta v produkčnej prevádzke približne 31 % firiem. Najviac v bankovníctve a poisťovníctve (47 %), najmenej v zdravotníctve a verejnej správe (14 – 18 %). Gartner zároveň odhaduje, že do konca roka 2027 bude zrušených viac ako 40 % agentických AI projektov. Dôvodom spravidla nie je technológia samotná, ale nejasné zadanie, chýbajúci vlastník procesu alebo podcenené riadenie zmeny. Aj Peter Ballon si to všimol priamo na veľtrhu. „Agenti vedia vyzerať veľmi presvedčivo v demách, vedia plánovať kroky, používať nástroje, pracovať s dokumentmi.“ Problém podľa neho nastáva až v momente, keď ich firma nasadí do reálneho procesu. „Hneď prídu otázky, čo ak sa pomýli, kto to schváli a kto nesie zodpovednosť.“
Zaujímavou výnimkou bola podľa Petra Ballona oblasť kyberbezpečnosti, kde patrili k najsilnejším momentom konferencie prezentácie popredných bezpečnostných výskumníkov. V tejto oblasti je reálne nasadenie agentických nástrojov badateľne ďalej než v bežných firemných procesoch.
Demo nie je realita: osem otázok pred nasadením AI
Jedna myšlienka sa na konferencii opakovala vo viacerých paneloch. AI demo je pripravené na čistých dátach, v kontrolovanom prostredí a na starostlivo vybranom príklade. Firemná realita vyzerá však inak. Dáta sú neúplné, ľudia pracujú rôzne, dokumenty majú rôznu kvalitu a nie vždy je jasné, čo vlastne znamená „správny výsledok“. Presne to potvrdzujú aj analýzy trhu. Podľa RAND Corporation nedokáže viac ako 80 % firemných AI projektov priniesť sľúbenú obchodnú hodnotu, teda približne dvojnásobok bežnej miery neúspechu IT projektov.
Štúdia MIT dokonca zistila, že až 95 % nasadení generatívnej AI nemalo merateľný vplyv na hospodárenie firmy. Vo väčšine prípadov za tým nestojí kvalita modelu, ale dáta, integrácia a nejasné zadanie. Peter Ballon si to overil aj osobne, keď si viacero demonštrácií na veľtrhu dôkladne otestoval. „AI väčšinou fungovala výborne na prvej, jednoduchšej vrstve úlohy, pri druhej, zložitejšej vrstve to už bolo horšie.“ Podľa jeho slov sa však vystavovatelia zhodli, že za pár mesiacov, možno do roka, tam tie tímy budú.
Práve preto by mala byť prvým krokom každého AI projektu séria konkrétnych otázok:
– Čo presne chceme zlepšiť?
– Kde dnes strácame najviac času?
– Čo je pre nás dobrý výsledok?
– Aká chyba je ešte prijateľná a aká už nie?
– Kto výstup schvaľuje?
– Má AI len pomáhať, alebo môže aj rozhodovať?
– Koľko nás stojí súčasný stav?
– Ako zmeriame, že nasadenie dáva zmysel?
AI sama o sebe neopraví nejasný proces – skôr ho ešte viac odhalí. Firmy, ktoré si tieto otázky položia pred nasadením, majú podľa skúseností z konferencie výrazne vyššiu šancu, že sa im investícia do AI vráti.
Konkurencia je globálna a bariéra vstupu klesá
Na veľtrhu bolo cítiť, že konkurencia v oblasti AI je už dnes globálna. Prístup k podobným nástrojom majú malé aj veľké firmy naprieč kontinentmi. Osobitne aktívne pôsobili konzultačné firmy z Indie a ďalších krajín, ktoré namiesto všeobecných prezentácií ponúkali konkrétne ukážky na mieru priamo na mieste, často bez poplatku. Vstupná bariéra sa tak znižuje a zákazníci čoraz viac očakávajú rýchle, konkrétne výstupy namiesto prezentácií vízií. Napriek tomu bola atmosféra na konferencii skôr uvoľnená a sebavedomá než nervózna. Peter Ballon, ktorý sa dovtedy pohyboval skôr v strojárskej a výrobárskej bubline na Slovensku a v Česku, priznáva, že čakal viac nervozity, keďže konkurencia je obrovská a všetko sa hýbe rýchlo. Namiesto toho ale zažil energiu typu poďme niečo ukázať, otestovať, získať spätnú väzbu, nájsť zákazníka. AI sektor podľa neho funguje s kultúrou rýchleho experimentovania, kde nie všetko musí vyjsť, ale skúša sa rýchlo a otvorene.
Kyberbezpečnosť: obrovská téma, ktorá sa rýchlo mení
Kyberbezpečnosť patrila k najdôležitejším témam celého podujatia a dôvod je jasný. AI mení bezpečnosť na oboch stranách frontu. Na jednej strane pomáha obrancom analyzovať nálezy, triediť zraniteľnosti a zrýchľovať prácu bezpečnostných tímov. Na druhej strane rovnaké nástroje využívajú aj útočníci. Podľa aktuálnych prieskumov až 94 % organizácií považuje AI za najvýznamnejší faktor formujúci kyberbezpečnosť v roku 2026, pričom väčšina firiem už zaznamenala aspoň jeden útok podporený umelou inteligenciou v priebehu posledného roka. Peter Ballon si túto tému spája s jedným z najsilnejších momentov celého podujatia – prezentáciou popredného bezpečnostného výskumníka, pri ktorej podľa jeho slov viacerí v sále ticho krútili hlavou od úžasu, nemeckí konzultanti aj vývojári z Arménska a Indie.
Pre firmy na Slovensku je to aktuálna téma aj legislatívne. Zatiaľ čo NIS2 už firmy postupne implementujú, od 11. septembra 2026 začína platiť aj povinnosť nahlasovania incidentov a zraniteľností podľa európskeho Cyber Resilience Act (CRA), ktorý sa na produkty s digitálnymi prvkami naplno začne uplatňovať od decembra 2027. Firmy, ktoré vyvíjajú alebo predávajú prepojené produkty a softvér, by mali s prípravou začať už teraz.
Európa zaostáva, ale nie je mimo hry
Téma európskej technologickej suverenity rezonovala naprieč celým podujatím a nie náhodou. Podľa Európskej komisie je EÚ dnes závislá od mimoeurópskych dodávateľov pri viac než 80 % kľúčových digitálnych produktov, služieb a infraštruktúry. Podiel európskych poskytovateľov na cloudovom trhu klesol z približne 29 % v roku 2017 na iba 15 % v roku 2022, pričom traja mimoeurópski hyperscaleri dnes ovládajú viac než 70 % európskeho cloudového trhu.
Európska komisia na to reagovala – 3. júna 2026 predstavila balík opatrení na posilnenie technologickej suverenity vrátane pripravovaného Cloud and AI Development Act. Táto legislatíva zavádza štyri úrovne suverenity pre poskytovateľov cloudových a AI služieb, a plánu strojnásobiť kapacitu európskych dátových centier v priebehu piatich až siedmich rokov. Realita je teda zmiešaná. Európa má silný priemysel, výskum a rastúci startupový ekosystém, no k praktickej technologickej nezávislosti má ešte ďaleko. Pre firmy z toho vyplýva jasné odporúčanie. Sledovať, kde majú svoje dáta, s akými dodávateľmi pracujú a nakoľko sú viazané na jednu platformu.
Humanoidní roboti: z laboratórií do výroby
Súčasťou veľtrhu boli aj ukážky humanoidných robotov, ktoré už dnes zvládajú jednoduché úlohy ako balenie a manipuláciu s materiálom. Podľa analytikov spoločnosti TrendForce by celosvetové dodávky humanoidných robotov mali v roku 2026 prekročiť 50-tisíc kusov, čo predstavuje približne sedemnásobný medziročný nárast. Globálny trh s humanoidnými robotmi tak v roku 2026 dosahuje 4 až 6 miliárd dolárov a podľa odhadov by mal do roku 2028 – 2030 vzrásť na 13 až 15 miliárd dolárov.
Ceny pritom rýchlo klesajú. Zatiaľ čo výskumné a priemyselné modely sa stále pohybujú v desiatkach tisíc eur za kus, najlacnejšie modely určené na vzdelávanie a vývoj sa dnes predávajú už za menej ako 15-tisíc eur. Pred robotmi však stoja aj veľké výzvy presahujúce rámec bežnej generatívnej AI. Ide najmä o vnímanie priestoru a schopnosť reagovať na neočakávané situácie v reálnom prostredí. Peter Ballon videl humanoidných robotov naživo aj na fotkách priamo z výroby od čínskych kolegov. „Jednoduché balenie a manipuláciu dnes už zvládajú spoľahlivo, a bude to len pokračovať,“ dodáva.
Čo si vieme z podujatia odniesť?
Zo všetkých postrehov a dát vyplýva jeden spoločný záver. Najväčšia hodnota nebude v samostatnom nástroji, ale v prepojení AI s procesmi, dátami a ľuďmi. Agentická AI je dôležitý trend, ale zatiaľ nie je bežným prevádzkovým štandardom. Dáta a procesná disciplína budú rozhodovať viac, než si väčšina firiem myslí, a AI projekty bez jasnej governance budú predstavovať riziko. Trh je globálny – konzultanti, startupy aj konkurenti majú prístup k podobným nástrojom ako my.
Pre firmy z toho vyplýva niekoľko praktických krokov:
– Pomenovať oblasti, kde je najviac rutiny, manuálnej práce alebo zdĺhavého hľadania informácií.
– Vybrať témy s nízkym rizikom, kde sa dá prínos AI rýchlo overiť.
– Používať AI najprv ako asistenta, nie ako autonómneho rozhodovateľa.
– Nemať prehnané očakávania od prvého pokusu.
– Merať prínos jednoducho – časom, kvalitou, znížením chybovosti.
– Nastaviť pravidlá pre dáta, bezpečnosť a schvaľovanie hneď na začiatku.
AI by nemala byť len IT témou. Musí to byť spoločná agenda biznisu, procesov, IT aj vedenia firmy. IT vie pomôcť s nástrojmi a bezpečnosťou, ale to, čo chceme skutočne zlepšiť, musí vedieť pomenovať vlastník procesu. Výhodu budú mať firmy, ktoré dokážu dobre pomenovať problém, pripraviť dáta, zapojiť ľudí a AI postupne dostať do zmysluplných častí svojej práce. Presne to je aj cesta, ktorou chceme v INOVATO sprevádzať našich členov.
TEXT: Peter Ballon, ŠVEC GROUP, INOVATO
FOTO: ŠVEC GROUP, GITEX AI Europe
