Slovenský priemysel sa mení rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Inovácie, nové technológie, zelená transformácia či globalizácia výroby vytvárajú tlak aj príležitosti. O tom, čo dnes najviac hýbe slovenským biznis prostredím, sme sa rozprávali s Martinom Vlachynským, analytikom INESS – Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz.
Martin vyštudoval hospodársku politiku v Brne aj manažment, ekonómiu a medzinárodné vzťahy v Aberdeene. V INESS pôsobí od roku 2012 a dlhodobo sa venuje podnikateľskému prostrediu a konkurencieschopnosti, najmä v oblasti zdravotníctva.
Talenty unikajú a dáta to potvrdzujú
To, čo Martin pomenúva ako najväčší problém, sa odráža aj v najnovších číslach. Podľa TASR skončilo Slovensko v rebríčku IMD World Talent Ranking 2025 na 58. mieste zo 69 krajín, keď ide o schopnosť lákať talenty.
Situácia v kľúčových oblastiach je ešte vážnejšia:
- odliv mozgov – posledné miesto,
- kvalita vysokých škôl – 68. miesto,
- základné a stredné školstvo – 65. miesto,
- dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily – 64. miesto,
- schopnosť prilákať zahraničných odborníkov – 68. miesto.
Inými slovami: talenty nám unikajú, nevieme ich nahradiť a nedokážeme pritiahnuť nových. Presne na to upozorňuje aj Martin.
Najväčšie riziko? Jednoznačne odliv mozgov
Keď sa pýtame na najväčšie riziká a príležitosti pre slovenské firmy, Martin hovorí jasne:
„Najväčšie riziko vidím v odlive mozgov, v odlive mladých ľudí, ktorý zažívame a kde zatiaľ nevidím úplne riešenie, ktoré by toto zmenilo.“
Dodáva, že kapitál sa dá pritiahnuť a infraštruktúru postaviť. Ale ak odídu talenty, ich návrat je už veľmi ťažký.
Napriek tomu vidí aj dôležitý pozitívny faktor: „Slovensko je súčasťou strednej Európy… a myslím si, že ešte máme kapacitu ukázať svetu veľa vecí, tak ako sme ich vedeli ukázať možno pred dvadsiatimi rokmi.“
Potenciál tu teda stále je – len ho musíme využiť.
Ako motivovať mladých, aby ostali? Jednoduché riešenie neexistuje
Odliv mozgov je problém, ktorý sa pokúšajú riešiť politici, univerzity aj firmy. No podľa Martina sa nedá vyriešiť jedným opatrením:
„Nefungujú jednoduché metódy typu dám štipendium, zaplatím – na toto mladí ľudia nebudú počúvať… každý sa pozerá, keď má dvadsať rokov, do väčšieho výhľadu.“
Mladí hľadajú kompletný balík – miesto, kde môžu kariérne rásť, založiť si rodinu, mať kvalitné prostredie na život aj voľný čas.
„Musia sa spojiť firmy a univerzity na to, aby spoločne dokázali ponúknuť takýto balík pre zaujímavú budúcnosť.“
Rozhoduje atmosféra. Nie kríza
Energetika, inflácia, demografia či nízky rast môžu pôsobiť ako vážne hrozby. Napriek tomu Martin dodáva: „Ja by som nepovedal, že samotný fakt krízy… je natoľko odstrašujúci.“
Pripomína krajiny, ktoré rástli práve v časoch veľkých výziev – Nemecko, Izrael, Japonsko.
Dôvod? „Bolo tam nadšenie… kultúra… drive, že ideme spraviť niečo lepšie.“
A presne to podľa neho potrebujeme aj u nás. „Tieto veci sa nadšením a snahou a usilovnosťou a inováciami dajú prekonať. Len musíme mať v sebe tú vieru a niekto musí zažať tú vieru v ľuďoch, že naozaj to dokážeme.“
Slovensko má šancu rásť – ak uveríme, že na to máme
Rozhovor s Martinom Vlachynským jasne ukazuje, že výzvy sú veľké – ale potenciál ešte väčší. Slovensko má polohu, skúsenosti, schopných ľudí aj priestor pre inovácie.
To, čo teraz najviac potrebujeme, je:
- zjednotená vízia,
- moderné školstvo,
- silná spolupráca firiem a univerzít,
- kvalitné podmienky pre život a rast,
- a atmosféra, ktorá dá mladým jasný signál, že má zmysel tu ostať.
Budúcnosť Slovenska nebude závisieť od jednej inštitúcie. Bude závisieť od nás všetkých.
TEXT: Natália Stašíková
FOTO: INOVATO
