Inovácie nie sú o rýchlych výsledkoch, ale o trpezlivosti, zvedavosti a pokore. Každý nový začiatok si podľa Jána Košturiaka vyžaduje odvahu – skúsiť to znova, inak a s väčšou múdrosťou.
Otvorene hovorí, že väčšina jeho nápadov nevyšla. Niektoré nechal tak, lebo medzičasom prišli lepšie. Pri iných mu chýbala trpezlivosť, systém alebo energia pokračovať. A niektoré jednoducho nezarezonovali u ľudí okolo neho. Podľa neho je to však prirodzené. Nápady prichádzajú a odchádzajú a cesta od myšlienky k výsledku býva dlhá a náročná.
Spomína aj konkrétne príklady. Projekt automatizovaného projektovania výrobných systémov zanikol po otvorení hraníc, keď prišli lepšie riešenia zo západu. A pokus o rozvoj firmy v Česku? Ten dopadol inak, než čakal, ale nakoniec dobre. Česká firma dnes úspešne funguje a stojí na vlastných nohách.
„Je to ako s farmárom,“ hovorí. „Nehrabe sa v pôde, aby hľadal semená, ktoré nevyklíčili. Starostlivo sa venuje tým, ktoré rastú. Možno preto mám pocit, že mi napokon väčšina vecí vyšla, lebo sa nezaoberám tým, čo nevyšlo.“
Strach zo zlyhania? Len ilúzia dokonalosti
Podľa neho nie je zlyhanie problém, pokiaľ človek nevsadí všetko na jednu kartu.
„Podnikanie je hra. Učil som sa prehrávať aj vyhrávať – už ako dieťa pri mariáši. Horšie sú zlyhania vo vzťahoch, v charaktere a morálke,“ vysvetľuje.
Strach zo zlyhania podľa neho pramení z pocitu dôležitosti alebo túžby po dokonalosti. „Keď sa tejto ilúzie vzdáme, prichádza veľké oslobodenie,“ dodáva.
Inovácia ako evolúcia dobra
Dnes sa o inováciách hovorí takmer všade, no podľa Košturiaka sa o nich často iba rozpráva. „Inovácia nie je nálepka. Je to evolučné zlepšovanie sveta v oblasti technológií, spoločnosti, organizácie, vzťahov. Zákazníkovi má prinášať hodnotu, úžitok a riešiť problémy.“
Ako príklad uvádza školu: „Ak inovujeme školu, mali by sme zvyšovať zvedavosť, záujem o objavovanie a bezpečnosť. A znižovať to, čo sme v škole nemali radi – dominantného učiteľa, skúšanie, známkovanie či nechutné jedlo v jedálni.“
Pre neho je skutočná inovácia taká, ktorá neprináša úžitok jednej skupine na úkor druhej a nepoškodzuje človeka ani prírodu.
„Inovácia nie je nálepka. Je to evolučné zlepšovanie sveta v oblasti technológií, spoločnosti, organizácie, vzťahov. Zákazníkovi má prinášať hodnotu, úžitok a riešiť problémy.“
V núdzi sa občas ocitne každý
Košturiak dlhé roky spája inovácie s biznisom, no v projekte Dobrý pastier sa sústredí na ľudí. „V každom človeku hľadáme Ježiša Krista. Nie je to len sociálna inovácia, ale základný princíp prežitia spoločnosti – mať rád ľudí a rozvíjať v nich to dobré.“
Ako hovorí, v Dobrom pastierovi dávajú šancu práve tým, ktorých spoločnosť odmietla. „Vyberáme si ľudí, ktorých nikto nechce. Keď prídu z ulice, vyzerajú odpudzujúco. Ale keď sledujete ich premenu, pochopíte, že každý z nás túži byť dobrým a užitočným, len potrebuje príležitosť.“
Prečo sa venovať pomoci a nie len biznisu? „V núdzi sa občas ocitne každý. Materiálna núdza je viditeľnejšia ako duchovná, citová alebo vzťahová. Stretol som úspešných ľudí, ktorí mali pekné autá, no boli osamelí a nešťastní. Možno práve oni potrebovali pomoc viac ako tí z ulice.“
V Dobrom pastierovi podľa neho nejde o pomoc, ale o budovanie vzťahov, objavovanie a rozvíjanie potenciálov. „Je to rovnaké ako vo firme – hľadáme potenciál a rozvíjame ho. Len výberové kritériá sú opačné.“
A dodáva: „Vyspelosť krajiny nie je daná počtom vyrobených automobilov ani výškou HDP, ale tým ako dokážu spolupracovať slabí a silní, privilegovaní a vylúčení, starí a mladí, nemocní a zdraví, chudobní a bohatí, neúspešní a úspešní. Potrebujeme sa, aby sme sa nepremenili na stroje.“
Veľké výsledky nerobia veľké nápady, ale práca
„Neexistujú veľké nápady – iba tie, ktoré boli zrealizované,“ hovorí Košturiak. Spomína Standa Bernarda, ktorý mal jednoduchý nápad – robiť dobré české pivo. Z malej myšlienky vznikol úspešný pivovar, ktorý zachránil celé odvetvie malých pivovarov.
Alebo svojho kolegu Bernda Beckera, ktorý vytvoril svetovo úspešný softvér PlantSimulation:
„Nebola to vytrvalosť, ale posadnutosť. Pracovali sme celé dni, jedlo nám nosili k počítaču. V noci sa nám snívali nové nápady, ráno sme ich testovali.“
Vytrvalosť alebo vášeň je podľa neho to, čo mení nemožné na možné. „Matej Tóth prešiel 93-tisíc kilometrov, zodral 200 tenisiek, bol 80 týždňov bez rodiny – aby sa stal majstrom sveta. Takto sa to robí.“
Inovácie pre ľudí, nie len pre biznis
Košturiak verí, že INOVATO môže byť zárodkom sveta, kde inovácie spájajú rôznych ľudí – veľkých podnikateľov aj tých, ktorí pomáhajú slabším. „V čase, keď rastie moc umelej inteligencie, budú najdôležitejšie ľudskosť a komunity. Každý z nás môže takú komunitu vytvoriť alebo sa do nej zapojiť,“ hovorí.
A dodáva jednoduchý, ale silný odkaz: „Neposielajme peniaze veľkým nadáciám. Budujme partnerstvá. Nájdime si čas jeden na druhého.“
Mladí a starí – spojenie, nie rozdelenie
Podľa Jána Košturiaka je mylné myslieť si, že odvaha patrí mladým a opatrnosť starším. V skutočnosti pozná starších, ktorí sa neboja riskovať, aj mladých, ktorí pristupujú k veciam s rešpektom a obavami.
Každá generácia má svoje silné aj slabé stránky a práve ich kombinácia prináša najväčšiu hodnotu. Rôznorodosť podľa neho umožňuje, aby sa mladí a starší vzájomne dopĺňali – jedni prinášajú energiu, odvahu a ťah na bránu, druhí zas chápu súvislosti a ponúkajú skúsenosti.
„Skúsenosti však strácajú na cene, lebo vzniká nový svet, v ktorom sa mnohé z nich nedajú uplatniť. Starí by mali možno mladých trochu spomaľovať. Aj umelá inteligencia dnes potrebuje brzdu. Možno sa rútime do nebezpečenstva, ak nestriedame odvahu s rozvahou,“ dopĺňa Košturiak.
Ako ďalej? Viac dôvery a spolupráce
Keď sa pozerá do budúcnosti, Ján Košturiak neponúka zložité plány. „Pomohlo by nám, keby sme sa prestali zameriavať na to, čo nás rozdeľuje, a hľadali to, čo nás spája. Keby sme si viac dôverovali a spolupracovali.“
A na záver cituje Johna Lennona: „Na konci vždy všetko dobre dopadne. A ak to dobre nedopadlo, tak to ešte nie je koniec.“
„Takže ak sa veci okolo nás nevyvíjajú dobre, znamená to len jedno – ešte nie je koniec,“ dodáva Košturiak.
TEXT: Natália Stašíková, Ján Košturiak
FOTO: Ján Košturiak, Boris Nemeth
