„Európa si nikdy nedala poriadnu šancu,“ hovorí Martin Vlachynský z INESS. „Analýzy zlyhaní sa robili opakovane. Panuje tichý konsenzus, že posledných 30 rokov bolo o náraste byrokracie, zlyhaniach v energetike, prehnanej zelenej politike a nafúknutom sociálnom štáte. Ale od analýz sa akosi nevieme pohnúť ďalej.“
Slovensko podľa neho zatiaľ nehrá silnú rolu v regióne, čo sa odráža aj na nízkej účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu. No napriek tomu sa dejú zmeny.
Technológie, krízy, aj nová generácia kladú otázky, ktoré nemožno ignorovať. Ako pripraviť výrobu na spolužitie s umelou inteligenciou? Čo motivuje mladých záujem o techniku? Čím vytvárať produkty, ktoré nie sú len kvalitné, ale majú aj príbeh?
Budúcnosť priemyslu sa začína doma
„Skutočná sila priemyslu je v domácich firmách s vlastným kapitálom,“ pripomína Libor Witassek zo spoločnosti Strojcar. Práve takéto firmy, hlboko zakorenené v regiónoch, podľa neho majú potenciál meniť hru. Nie tie, ktoré sa sťahujú za lacnejšou prácou, ale tie, ktoré sú v kontakte so zákazníkom, vyrábajú finálne produkty a vedia osloviť aj mladých – tých, ktorí nechcú len „mačkať gombík“, ale rozumejú, prečo to robia.
Ľubomír Švec zo ŠVEC GROUP pomenúva veci priamo: „Chýbajú nám mladí ľudia v strojárstve. Nie preto, že by ich to nezaujímalo, ale preto, že o tom nič nevedia.“
Dnešné výrobné haly nie sú špinavé dielne ako kedysi – sú to čisté, technologicky vyspelé priestory plné robotiky, programovania a automatizácie. A práve preto musíme začať už na základných školách – ukazovať techniku deťom aj rodičom, lámať predsudky a otvárať dvere.
Digitalizácia? Najprv si treba urobiť poriadok
Digitálne technológie a umelá inteligencia zásadne menia spôsob práce. Ako pripraviť firmy na nové roly, vychovať pracovníkov s digitálnymi zručnosťami a naučiť ľudí spolupracovať s AI nástrojmi, ktoré už dnes nachádzajú uplatnenie vo výrobe?
Lenka Sluková z TECHNODAT to hovorí na rovinu: „Mnohé firmy stále pracujú vo wordoch, ktoré si ukladajú do zložiek.“ Ak chceme hovoriť o využívaní umelej inteligencie vo výrobe, nestačí kúpiť nový softvér. Treba mať v poriadku dáta, nastavené procesy a ochotu zmeniť spôsob práce. Až potom technológie prinesú reálnu hodnotu.
A čo udržateľnosť?
Nie je to len direktíva z Bruselu. Je to šanca. Martin Vlachynský upozorňuje, že klimatická kríza je reálna. „Nemali by sme z pelotónu utekať, ale byť vpredu.“ Každé ďalšie zníženie emisií síce znamená vyššie náklady a menší efekt – pokiaľ sa nepridajú aj veľké krajiny ako Čína či USA. Napriek tomu má zmysel hľadať cesty, ako predlžovať životnosť výrobkov, znižovať ich ekologickú stopu a zároveň zvyšovať hodnotu pre zákazníkov.
Budúcnosť priemyslu vzniká tam, kde sa neboja zmeniť pravidlá
Presne o týchto témach budeme hovoriť počas 6. ročníka festivalu INOFEST, ktorý sa uskutoční 23. a 24. septembra 2025 na Materiálovotechnologickej fakulte STU v Trnave. Festival opäť spojí ľudí z biznisu, vedy, škôl, samospráv aj startupov. Prinesie otvorené diskusie, praktické workshopy a expo zóny, kde si účastníci vymenia skúsenosti, nápady a inšpirácie.
Tento ročník sa zameria na zásadné výzvy, ktoré formujú európsky priemysel. Jednou z hlavných tém bude inžinierstvo a výroba – ako nájsť rovnováhu medzi návratom k technickým základom a nevyhnutnosťou rýchlej inovácie. V ére, keď musíme vyvíjať nové riešenia rýchlejšie než kedykoľvek predtým, bude kľúčová agilita a spolupráca v multifunkčných tímoch.
V diskusiách o nových výrobných konceptoch sa zameriame na to, ako firmy zavádzajú princípy Lean, Agile a Industry 4.0. Ukážeme si, ako tieto prístupy menia spôsob, akým firmy myslia, vyrábajú a reagujú na zmeny.
A áno – bude sa hovoriť aj o biznise vo vesmíre. Vesmírny priemysel už dávno nie je len doménou obranného či leteckého sektora. IT firmy, výrobné podniky či materiáloví inovátori majú dnes reálnu šancu vstúpiť do sveta rýchlo rastúcej vesmírnej ekonomiky. A my budeme pri tom.
To, ako bude vyzerať budúcnosť slovenského priemyslu, sa nerozhodne v Bruseli ani v zahraničných centrálach. Rozhodne sa doma – medzi firmami, školami, odborníkmi a komunitami, ktoré chcú hľadať nové odpovede na staré otázky. Ak má prísť zmena, nezačne sa zhora. Začne sa tam, kde sú ľudia, ktorí sa pýtajú, hľadajú a skúšajú robiť veci inak. Chcete byť aj vy súčasťou INOFESTu? →
TEXT: Natália Stašíková
FOTO: INOVATO, Technodat, Švec Group
Ako to vyzeral na minulých ročníkov INOFESTu 2024?
