Postavenie žien v biznise a spoločnosti prechádza dynamickým vývojom, no pretrvávajúce stereotypy a očakávania neustále vytvárajú tlak. Ženy sú dnes vysoko vzdelané, ambiciózne a pripravené viesť. No popri riadení tímov či firiem často nesú neúmerne veľkú zodpovednosť za chod rodiny.
Tento fenomén, známy ako „mental load“ (mentálna záťaž), zahŕňa nepretržitú organizačnú, emočnú a logistickú prácu v súkromí. Hoci zostáva pre biznis prostredie neviditeľná, výrazne ovplyvňuje profesionálne pôsobenie žien.
Prepojenie medzi kariérnym postupom a osobným životom jasne ilustrujú aj dáta z niekdajšieho prieskumu, uvádza New York Post. Z výsledkov vyplýva, že kognitívna záťaž, teda neustále plánovanie, organizovanie chodu rodiny, logistika okolo detí či lekárov, leží na Slovensku primárne na pleciach žien.
Paralelný manažment domácnosti popri plnom pracovnom nasadení vedie k vyčerpaniu. V dôsledku toho ženy často nemajú dostatok energie na investovanie do networkingu, strategických inovácií či kariérneho postupu.
Tlak na výkon a prekážky v kariérnom postupe
Skúsenosti z praxe ukazujú, že napriek deklarovanej rovnosti príležitostí čelia ženy v biznise špecifickým výzvam už pri samotnej komunikácii a obhajobe svojich rozhodnutí. Historické nastavenie riadiacich pozícií totiž stále podvedome formuje očakávania okolia.
„Na základe vlastných skúseností, ako aj skúseností našich členiek, sympatizantiek a rozhovorov so ženami z rôznych pozícií, môžeme potvrdiť, že ženy, bez ohľadu na to, či pôsobia na nižších alebo vyšších riadiacich úrovniach často pociťujú výrazný tlak na výkon a potrebu neustále dokazovať svoje schopnosti, “ uvádza Ivana Kondášová, riaditeľka Združenia podnikateliek a manažérok.
Zároveň Ivana dodáva, že sa stretávajú s výzvami v oblasti rešpektu, napríklad pri delegovaní úloh alebo vedení tímu.
„V pracovnej komunikácii častejšie než muži zažívajú situácie, keď sú ich návrhy odmietané, podceňované, prípadne im je skákané do reči. Ich príspevky bývajú niekedy vnímané ako menej hodnotné v porovnaní s rovnakými návrhmi od mužských kolegov,“ ozrejmuje.
Mladá nemá skúsenosti, staršia je už „out“?
Kondášová ďalej upozorňuje na výsledky rozsiahleho dotazníka ich združenia, ktorý vyplnilo 835 respondentov, čím vyvracia mýtus o absencii bariér. Podľa jej slov má väčšina žien osobnú skúsenosť s prekážkami, ktoré spomalili ich kariérny rast.
Medzi najčastejšie bariéry v pracovnom prostredí patrí očakávanie, že ženy budú prioritne odchádzať na materskú dovolenku, tradičné rozdelenie rodových rolí či negatívne vnímanie žien na vysokých pozíciách.
Významným faktorom je však aj nižšie sebavedomie a nedostatočná podpora zo strany okolia. Prieskum zároveň ukázal zaujímavý vplyv veku na vnímanie kompetencií, čo riaditeľka združenia uzatvára slovami:
„Mladšie ženy bývajú vnímané ako menej kompetentné na manažérsku a riadiacu pozíciu, zatiaľ čo staršie ženy, napriek skúsenostiam a výsledkom, narážajú na nižšiu atraktivitu na trhu práce.“
Ako riešenie Kondášová na základe prieskumu navrhuje väčšiu flexibilitu práce, dostupnosť predškolských zariadení, silnejšiu podporu od partnerov, zviditeľňovanie ženských vzorov a otvorenú spoluprácu medzi mužmi a ženami.
Mužská doména vs. férové prostredie
V odvetviach, ktoré sú tradične vnímané ako mužská doména, závisí úspech žien najmä od nastavenia internej kultúry spoločností. Ako vysvetľuje Martina Jankolová, v praxi môžeme identifikovať dva typy firiem.
Prvým sú tie, kde technologické sektory zostávajú uzavretou mužskou doménou. Druhým sú firmy, ktoré diverzitu a inklúziu integrovali priamo do svojej firemnej kultúry.
Podľa Jankolovej sa tieto pokrokové organizácie vyznačujú piatimi jasnými piliermi:
- majú zabezpečený systém transparentného výberového konania bez ohľadu na pohlavie – dôležité sú schopnosti, vedomosti a zručnosti
- majú zaistenú transparentnosť postupov pri povýšení – jasné kritériá a postupy pre profesijný rast bez ohľadu na pohlavie
- majú zaistenú transparentnosť v mzdovej politike bez ohľadu na pohlavie
- podporujú rovnocenné zapojenie žien do technologických projektov tak v roli účastníčky, ako aj v roli vedúcej projektu
- podporujú flexibilitu organizácie pracovnej doby u žien
5 praktických zásad pre úspešné líderky
Pre samotné líderky, ktoré čelia vysokému tlaku na výkon, odporúča Jankolová implementovať do každodenného fungovania 5 základných bodov, ktoré sa jej osvedčili v praxi:
- ľahkosť vo fungovaní (pochopenie, že žiadna žena nie je dokonalá),
- efektívne týždenné plánovanie (nie zo dňa na deň),
- dôsledné delegovanie úloh v práci aj v rodine,
- aktívna starostlivosť o duševné zdravie (reziliencia)
- otvorená, asertívna komunikácia svojich potrieb s okolím.
Od zlaďovania žien k transformácii systému
Kľúčovým posunom v diskusii je odmietnutie tézy, že skĺbenie rodiny a kariéry je výsostne ženským problémom. Štatistiky Eurofound (2023) uvádzajú, že konflikt medzi prácou a rodinou vníma viac ako 40 % európskych zamestnancov, pričom záťaž je stále nerovnomerne rozložená.
Tlak sa navyše stupňuje kvôli zmenám v technologickom svete a na sociálnych sieťach, v ktorých deti vyrastajú, čo si vyžaduje intenzívnejšiu a aktívnejšiu prítomnosť oboch rodičov.
„Téma zladenia rodinného a pracovného života rezonuje stále silnejšie a trochu ma vyrušuje, že sa primárne berie ako výzva pre ženy. Bola by som rada, keby sme sa konečne zbavili tohto zaužívaného stereotypu a začali sa rozprávať o podmienkach pre rodičov bez rozdielu pohlavia. Samotná flexibilita nestačí, ak nie je sprevádzaná kultúrou, kde ju môžu rovnako využívať muži aj ženy bez obáv z odborného stigmatizovania,“ prízvukuje Anna Čaplovičová, výkonná riaditeľka INOVATO.
Čaplovičová striktne odmieta prístup, kedy sa hľadajú chyby či nedostatky na strane žien:
„Ženy nepotrebujú špeciálne záchranné siete, extra prípravu ani akési ‚posilňovacie balíčky‘. To, čo skutočne potrebujú, je prostredie, ktoré ich nebrzdí. Hovorím o prostredí, ktoré zohľadňuje rôznorodosť potrieb, životných situácií aj talentov, bez ohľadu na pohlavie. Keď sú nastavené férové podmienky, ženy v inováciách a výskume excelujú rovnako ako muži. To potvrdzujú aj dáta: štúdie McKinsey dlhodobo ukazujú, že tímy s vyššou rodovou diverzitou dosahujú lepšie inovatívne výsledky. Problém teda nie je v ženách – je v prostredí. A ak chceme skutočnú zmenu, nestačí pracovať na ženách. Treba pracovať na systéme.“
Psychologická bezpečnosť ako základ inovácie
V kontexte technologickej revolúcie nadobúda ženský element v manažmente úplne nový význam. Analytické úkony, spracovanie dát a výkon totiž dokáže umelá inteligencia plne automatizovať. Avšak to, čo robí tímy skutočne úspešnými, sú podľa Čaplovičovej vlastnosti, ktoré boli v minulosti v korporátnom prostredí podceňované.
Gallup dlhodobo dokumentuje, že tímy vedené ženami vykazujú vyššiu mieru angažovanosti zamestnancov. Výskumy ukazujú, že manažérky častejšie vedú pravidelné rozhovory o pokroku, rozpoznávajú silné stránky ľudí a vytvárajú prostredie psychologickej bezpečnosti. Práve to sú podľa Čaplovičovej faktory, ktoré rozhodujú o tom, či inovatívny nápad vôbec vznikne a či sa o ňom niekto odváži povedať nahlas.
„No priznám sa, že ma trochu unavuje framing tejto témy,“ konštatuje Čaplovičová. „Stále sa rozprávame o tom, čo ženy ‚prinášajú navyše‘, akoby základnou normou bol mužský štandard a ženy by mali odôvodniť svoje miesto pri stole. Myslím, že je čas posunúť túto debatu inam,“ dodáva.
Zmiešané tímy neprofitujú z toho, že sú „politicky korektné“, ale z kombinácie talentov, rôznych uhlov pohľadu a silných stránok.
Paradox éry umelej inteligencie
Dnešný svet plný geopolitickej nestability, klimatickej krízy a technologickej revolúcie podľa nej čoraz jasnejšie ukazuje, že budúcnosť nie je vo vymedzovaní sa, ale v spolupráci. Zmiešané tímy neprofitujú z toho, že sú „politicky korektné“, ale z kombinácie talentov, rôznych uhlov pohľadu a silných stránok.
V tejto súvislosti Čaplovičová upozorňuje na zaujímavý paradox dnešnej doby:
„Vlastnosti, ktoré sa u žien dlho považovali za slabosť, teda empatia, schopnosť čítať vzťahové dynamiky, intuícia pri práci s ľuďmi či orientácia na dlhodobý dopad, sa v ére umelej inteligencie ukazujú ako kľúčové. AI dokáže automatizovať výkon, analytické procesy, dokonca aj rozhodovanie na základe dát. No emócie, ľudský úsudok, dôveru a vzťahy automatizovať nevie. Práve to, čo bolo dlho podceňované, sa stáva nenahraditeľným.“
Inovačné prostredie, ktoré tieto danosti ignoruje, podľa nej neprichádza len o akýsi „ženský element“. V závere uzatvára, že takéto prostredie prichádza o presne tie schopnosti, ktoré v budúcnosti rozhodnú o tom, kto bude na trhu skutočne relevantný.
TEXT: Natália Stašíková
FOTO: INOVATO, IPA
