Po 6 rokoch tvrdej práce sa Hugov projekt rozrástol do podoby, ktorá dnes zbiera cigaretové ohorky nielen na Slovensku, ale aj v Čechách. V Žiari nad Hronom, kde má firma svoje sídlo, sa im podarilo vybudovať aj prvú cestu vyrobenú z recyklovaných ohorkov, čím dokazujú, že ich technológia môže mať reálny a dlhodobý prínos pre životné prostredie.
Reneso dnes spracováva ohorky z bežných cigaretových filtrov, ale aj z elektronických cigariet. Každú hodinu dokážu spracovať približne 50-tisíc ohorkov, čo predstavuje obrovský krok v znižovaní množstva odpadu, ktorý by inak skončil na skládkach alebo v prírode.
Tento inovatívny prístup k recyklácii sa stále vyvíja a Hugo Repáň so svojím tímom neustále pracujú na zvyšovaní efektivity a kapacity výroby. Jeho projekt sa stal príkladom nielen pre slovenské, ale aj zahraničné firmy, ktoré sa začínajú zaujímať o možnosti podobného recyklačného procesu vo vlastných krajinách.
Aké technologické výzvy sprevádza recyklácia cigaretových ohorkov? A ako sa firme podarilo spojiť s tabakovým magnátom, nám prezradil Hugo v rozhovore.
Zo študentského projektu ste vytvorili úspešnú technologickú firmu. Čo bolo pre vás najväčšou motiváciou pri zakladaní Reneso? Prečo ste sa rozhodli recyklovať práve cigaretový odpad?
Už odmalička som bol veľmi podnikavý a chcel som okoliu prinášať hodnotu. Ako študent na strednej škole som sa zamýšľal nad tým, čo ma charakterizuje najviac – bolo to práve uvažovanie nad ochranou životného prostredia.
Keď som si všimol, koľko ohorkov je okolo mňa, už som na to nevedel prestať myslieť. Odvtedy sa začala myšlienka neustále rozvíjať. A rozvíja sa dodnes.
Aké najväčšie prekážky ste museli prekonať pri presviedčaní investorov o tom, že cigaretové ohorky môžu byť zdrojom pre udržateľnú výrobu?
Keď som projekt prezentoval potenciálnym ľuďom, ktorí by na začiatok dali kapitál, snažil som sa okrem hodnoty samotného nápadu prísť na to, akú hodnotu to dá konkrétne tým ľuďom na druhej strane stola.
Nakoniec sme sa dohodli s kovovýrobou spoločnosťou v Žiari nad Hronom. Doteraz spolupracujeme aj na vývoji zberných nádob do Reneso a myslím, že nám partnerstvo dáva stále zmysel.
Recyklácia cigaretových ohorkov prechádza viacerými fázami. Aké technologické výzvy to prináša a ako sa s nimi vyrovnávate?
Popravde, dokázať niečo v laboratóriu je vec prvá, urobiť prototyp vec druhá a postaviť funkčnú výrobnú prevádzku vec tretia. Už pri prvej méte som sa cítil ako víťaz, nevediac, čo nás čaká v ďalších fázach. Teraz, už s väčšou pokorou pristupujme k samotnému výrobnému procesu.
Pred nedávnom sa nám podarilo skonštruovať aj automatizovanú linku, kde recyklujeme cigaretové ohorky a tabakové náplne. Neustále však niečo vylepšujeme, aby sme zvýšili kapacitu technológie. Rád občas hovorím, že sme ako v praveku a učíme sa metódou – pokus/omyl. Tak totiž vznikajú inovácie.
Vo svojom rodnom meste Žiar nad Hronom máte veľkú podporu aj zo strany primátora či stavebnej spoločnosti STRABAG. Ako sa však snažíte motivovať aj ďalšie mestá a firmy v tom, aby sa pridali k vašej recyklačnej iniciatíve?
Firmám aj samosprávam sa snažíme pomôcť najmä neustálym monitoringom systému, akým s klientom spolupracujeme. Základná metrika je nenumerická – je ňou prinášaná hodnota.
Čo získate, ak sa zapojíte do recyklačného programu? Kým sa stanete? To sú naše základné otázky, ktorými lepšie chápeme potreby našich partnerov a vieme ich efektívne napĺňať.
Spolupracujete aj s tabakovým magnátom Philip Morris. V čom podľa vás spočíva potenciál spojenia s tabakovým priemyslom, a ako sa na túto spoluprácu pozeráte z etického hľadiska?
Aktuálne majú výrobcovia legislatívne povinnosti voči obciam a mestám a my sa snažíme, aby to nebolo len o poplatkoch ale opäť o hodnote, ktorú to samotným mestám a obciam prinesie. Od prvých aktivít firmy som sa s výrobcami tabakových výrobkov snažil dostať k diskusii, aby sme si mohli zdieľať informácie.
Spomedzi tabakových spoločností spolupracujeme s Philip Morris, ktorí prejavili záujem o recykláciu ich použitých náplní IQOS. Našim cieľom je čo najviac cigaretového odpadu odkloniť od voľného pohodenia a táto spolupráca nám zdvihla objem vyzbieraného odpadu zo 100 kg na viac ako 1 tonu ohorkov mesačne.
Vaše úsilie reportážou ocenilo aj Svetové ekonomické fórum. Ako si na to spomínate?
Keď o nás napísalo Svetové ekonomické fórum, bol som príjemne šokovaný a vzbudilo to dobrý dojem aj u okolia. Najprv som mal to malomyseľné „Vážne my?“ ale potom som si uvedomil, že na Slovensku môžeme robiť svetové veci a veľmi sa teším z toho, že Reneso je toho príkladom.
Tím Reneso tvorí sedem ľudí. Aké hodnoty a vlastnosti sú pre vás pri výbere členov tímu kľúčové?
Napriek tomu, že na TPP sme zamestnaní iba 2, celý tím Reneso je poskladaný z hŕstky nadšencov a odborníkov pre svoju oblasť. Ja som akýmsi lepidlom a mám pocit, že nám tu v Žiari nad Hronom vzniká inovatívna firma so zaujímavým spôsobom myslenia.
Nemám špecifické metriky na výber ľudí. Iba jedno pravidlo: „Ak si si nie istý, si si istý.“ . Som pomerne mladý leader na dávanie poučiek. Kopec vecí som pokazil, kopec urobil a najmä sa veľa naučil.
Čo vás naučilo podnikanie?
Že je dôležité byť vnímavý. Podnikať vás v školskej lavici nenaučia. Počul som nedávno príbeh o písaní istej slovenskej knihy o lekciách podnikateľov. Údajne majú často dvaja podnikatelia absolútne protichodné prístupy k tomu, ako uspieť a viete čo je super? Obom to perfektne funguje.
Preto si myslím, že na podnikanie neexistuje návod. Je to každého veľmi osobná a unikátna vec a vieme sa akurát tak inšpirovať navzájom. To je veľmi dôležité a myslím, že INOVATO je toho príkladom.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Kde vidíte Reneso o päť rokov a aké sú vaše ciele v oblasti expanzie do ďalších krajín?
O 5 rokov bude firma stabilným technologickým startupom. Zavedieme riadne postupy výroby, poriadok na prevádzke a všetky administratívne procesy. Chceme byť dynamickí pri vývoji nového produktu a vyťažiť našu linku na spracovanie iných materiálov, pre ktoré by bola vhodná.
Isté pokusy už máme na stole. Do zahraničia plánujeme expandovať s modulárnou fabrikou, kde by recyklačná linka bola umiestnená v modulovej jednotke, ktorú by sme jednoducho expedovali do krajín, kde by chceli spustiť podobný proces spracovania odpadu.
Čo by ste odkázali mladým ľuďom, ktorí majú unikátne nápady, ale obávajú sa ich zdieľať kvôli strachu z odmietnutia?
Rozumiem im, že majú obavy. Odporúčam im kontaktovať niektorý zo slovenských inkubátorov univerzít, prípadne projekt ako „Rozbehni sa“, kde im poradia ako urobiť ten prvý krok a zistiť, či ten nápad stojí za to alebo treba bádať ďalej.
Každopádne, je tu mnoho nevyriešených vecí, ktoré na nás čakajú a ponúkajú potenciál na úspešné organizácie či biznisy.
TEXT: Hugo Repáň, Natália Stašíková
FOTO: Hugo Repáň
