Adamove inovácie a projekty svedčia o tom, ako mladí ľudia dokážu prispieť k rozvoju technológií a vzdelávania, a ukazujú, že generácia Z má čo ponúknuť svetu. V časoch pandémie, keď mnohí cítili frustráciu a neistotu, Adam nezostal len pozorovateľom.
Ako 15-ročný sa zapojil do iniciatívy, ktorá pomáhala učiteľom a študentom prejsť na online vzdelávanie. Na projekte Učíme na diaľku pracoval so svojím tímom a dosiahol významný úspech, keď sa im podarilo vytvoriť platformu, ktorá sa stala neoceniteľným zdrojom informácií a podpory pre milióny používateľov.
Adamova cesta pokračovala s projektom Pikobalón a platformou Noove, ktoré reflektujú jeho ambície a víziu pre budúcnosť. Spoznajte Adama, mladého priekopníka, ktorý formuje budúcnosť a inšpiruje ostatných k tomu, aby sa nebáli nasledovať svoje sny.
Čo ťa priviedlo do sveta elektrotechniky a technológii, a ktorá udalosť alebo skúsenosť bola pre teba rozhodujúca vo výbere tejto kariéry?
Od detstva som sledoval kanály ako Discovery Channel a Spektrum. To bolo niečo, na čom som doslova „fičal“ celé leto u babky. Boli to moje prvé kontakty s vedou a elektrotechnikou. Zásadný vplyv mal aj môj dedko, ktorý bol elektrikár – spolu sme prepisovali revízne správy.
V čase najhoršieho obdobia pandémie si dobrovoľne pomáhal aj Ministerstvu školstva. O akú výpomoc išlo a ako si sa k nej dostal?
Ako 15-ročný som bol súčasťou študentského tréningového centra v Microsofte, kde som dostal možnosť pracovať s kódom a pracoval som na prvých projektoch. Krátko na to som napísal na Ministerstvo školstva, kde som začal viesť tím študentov pre projekt webu Učíme na diaľku a pripravil im marketingovú stratégiu.
Bral som to ako príležitosť pomôcť učiteľom, ktorí nám odovzdávali svoje akademické skúsenosti. Táto situácia mi umožnila obojstrannú generačnú výmenu, kde sme študenti mohli ukázať naše znalosti v technológii a poskytnúť im spätnú väzbu.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Na čom konkrétne si so svojím tímom pracoval?
Pandémia otvorila priestor pre vytvorenie krízového webu Učíme na diaľku v spolupráci so Štátnym pedagogickým ústavom. Web dosiahol viac ako 5 miliónov návštev. Naším cieľom bolo poskytnúť dostupnú, priateľskú platformu, ktorá by bola prehľadná a pomohla v období, keď sa vzdelávanie prenieslo online.
Tento projekt otvoril dvere a ukázal, že aj študenti môžu prichádzať s kreatívnymi a inovatívnymi nápadmi, ktoré sú prínosné nielen v krízových situáciách.
Ďalším míľnikom v tvojom živote je určite projekt Pikobalón. Ako tento projekt vznikol?
Keď mal projekt Učíme na diaľku prestávku, začali sme premýšľať nad ďalším projektom. So spolužiakmi sme sa spojili v coworkingu Slovak Business Agency, kde sme mali prvý „office“ a tam mi kolega Jakub predstavil nápad na Project Picoballoon.
V rámci Pikobalónu ide o študentský projekt, kde väčšina tímu nemá viac ako 19 rokov a tím tvoria študenti aj z Nemecka, Cypru a USA.
Simultánne s projektom Picoballoon vznikala aj platforma Noove. Čím sa zaoberá?
Noove je platforma, ktorá má prepojiť nadaných študentov a umožniť im spolupracovať na projektoch s kariérnym potenciálom. Študenti väčšinou nepoužívajú siete ako LinkedIn, preto sme vytvorili túto platformu s cieľom poskytnúť priestor pre networking a ponuky od súkromných firiem.
Cieľom je pomôcť mladým objaviť možnosti kariérneho rastu aj v oblasti vedeckých projektov, ktoré sú alternatívou k štandardným brigádam. Rovnako chceme prispieť k tomu, aby firmy mali možnosť inovovať so študentmi, ktorí sú prístupnejší na učenie a prichádzajú s originálnymi nápadmi.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Okrem toho si pracoval aj na projekte pre americké vojenské námorníctvo. O čo konkrétne išlo?
Na tento projekt nás upozornil náš mentor Andrej Mošať, zakladateľ Myspectral. Išlo o výzvu od Naval Sea Systems Command, organizácie s rozpočtom 30 miliárd dolárov. Ich problémom bol nedostatok miesta na lodiach pre náhradné diely. Naším riešením bolo vytvoriť aplikáciu pre 3D tlač ventilových kohútikov, ktorú by dokázal obsluhovať aj bežný personál bez špecializácie.
Systém umožňuje námorníkom zadať do programu parametre poškodeného dielu, ktorý následne automaticky vygeneruje 3D model pre tlačiareň. Keďže išlo o armádnu aplikáciu, mala špecifické požiadavky – nesmela sa napríklad pripájať na internet a musela byť vo forme jedného spustiteľného súboru. Dokonca sme projekt stihli doslova päť sekúnd pred uzávierkou.
Do výzvy sa zapojilo 120 subjektov, z toho väčšina boli americké firmy. Na konci sme uspeli my, tím štyroch slovenských študentov. Vyhrali sme výhru 30-tisíc dolárov, ktorú sme museli previesť cez amerického partnera. V budúcnosti by som rád pokračoval v podobných výzvach, najlepšie už s vlastnou firmou.
Ako hodnotíš startupové prostredie na Slovensku?
Na Slovensku máme určité možnosti, ale stále je tu istý odstup od svetového diania. Máme príležitosti spúšťať startupy v zahraničí, a veľa európskych akceleračných programov nám umožňuje pracovať na jednom mieste.
Problém však vidím v tom, že slovenské startupy často nemajú priamy kontakt s globálnymi trendmi a technológiami. Mnohí tvrdia, že sme desať rokov pozadu a tento pocit mám niekedy aj ja.
Aká bola tvoja najväčšia výzva pri realizácii projektov?
Každý týždeň sa zdá byť náročnejší než ten predchádzajúci, a vždy očakávam, že ten nasledujúci bude ešte ťažší. Najväčšou výzvou v podnikaní, a vo všetkom, čo robím, je vytrvalosť a odolnosť voči okolnostiam.
Vyštudoval si slovenské gymnázium aj LEAF Academy. Čím bolo štúdium odlišné?
Vzdelávanie na Slovensku na gymnáziách veľmi závisí od riaditeľa školy. Ja som mal šťastie, že náš riaditeľ bol otvorený novým prístupom, aj keď na tejto škole pôsobil takmer 40 až 45 rokov – bol jej absolventom a po návrate sa stal jej riaditeľom.
Na LEAF Academy sme však mali americké kurikulum, ktoré podporovalo rozvoj charakteru, podnikavosti a zameriavalo sa na pochopenie učiva, nie len na jeho mechanické osvojovanie. Tento prístup zmenil spôsob, akým sme sa vzdelávali – ak niečo človek nepochopí a iba sa to naučí naspamäť, nedokáže si k tomu vytvoriť vzťah. Na LEAF Academy sme si väčšinu predmetov a projektov vyberali a navrhovali sami, čo viedlo k hlbšiemu záujmu a osobnej zodpovednosti za učenie.
Hodiny zamerané na rozvoj charakteru sa venovali tomu, kým sme, aké máme hodnoty, a ako robiť hodnotové rozhodnutia. Škola nás učila nebáť sa byť podnikavými a zlepšovať svet okolo nás, zároveň poskytovala akademické vedomosti, ktoré sme na to potrebovali. Absolvoval som teda aj slovenskú maturitu na gymnáziu, aj skúšky z amerického vzdelávacieho systému.
LEAF Academy je súkromná stredná škola, ktorá ponúka štipendiá každému prijatému študentovi, ktorý ich potrebuje. Spája mladých ľudí s rôznymi rodinnými zázemiami a zabezpečuje, aby študovali aj tí, ktorí pochádzajú z menej priaznivých podmienok, no sú talentovaní.
V čom vnímaš najväčší rozdiel oproti slovenskému školstvu?
Hlavným rozdielom vo vzdelávaní bola šírka tém, ich hĺbka a individualizovaný prístup k učivu. Nemali sme pocit, že všetci robíme to isté – každý z nás sa mohol zamerať na konkrétnu oblasť, ktorá ho na danej hodine zaujala.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Aké sú tvoje plány na najbližšie roky?
Momentálne mám pauzu od štúdia a venujem sa podnikaniu, no plánujem ísť na vysokú školu, najlepšie v zahraničí. Vidím to ako príležitosť získať nový pohľad, ktorý na Slovensku nenájdeme.
Čo by si odporučil mladým ľuďom, ktorí chcú začať podnikať?
Podnikanie je o schopnosti identifikovať problémy a chápať, čo sa deje okolo nás. Skúsenosti prídu časom, no je dôležité, aby si mladí ľudia rozvíjali schopnosť riešiť problémy. Tým sa stanú vizionármi a budú o krok vpred pred ostatnými.
TEXT: Natália Stašíková
FOTO: INOVATO, Adam Bednář