Keď v roku 2011 vznikla Slovenská chránená dielňa v Piešťanoch, nastúpilo do nej 20 ľudí so zdravotným znevýhodnením. Zakladateľ Richard Kopún predtým roky predával výrobky iných chránených dielní a hľadal spôsob, ako tento sektor skutočne posunúť. Nakoniec rozhodnutie padlo, vlastná dielňa, vlastní zamestnanci, vlastný prístup.
Chránená dielňa je podľa zákona pracovisko, kde zdravotne postihnutí tvoria aspoň polovicu všetkých zamestnancov. Slovenská chránená dielňa tento zákonný minimálny prah výrazne prekračuje — z jej zhruba 40–50 zamestnancov má zdravotné znevýhodnenie drvivá väčšina.
Len asi jedna pätina ľudí so zdravotným znevýhodnením na Slovensku sa dokáže uplatniť na trhu práce. To nie je len smutná štatistika, ale aj nevyužitý potenciál. Slovenská chránená dielňa ukazuje, že inkluzívne zamestnávanie nie je len solidárne gesto, ale funkčný obchodný model.
Za každým číslom je človek
Marianna spomína rôznych ľudí, ktorých dielňa stretla – niekoho s celoživotnou diagnózou, kto prišiel z bežnej výrobnej firmy a zažíval tam neprijatie v kolektíve. Finančného riaditeľa z korporátu, ktorý po zdravotných problémoch nebol schopný vykonávať ani čiastočne svoju predchádzajúcu prácu. Ľudí, ktorí zvládli prekonať vážne diagnózy a potrebovali miesto, kde dostanú vhodný prístup.
„Každé ich poďakovanie, tímové gesto, napredovanie, prípadne zdravotné zlepšenie je pre nás to, čo nám dodáva energiu do ďalších dní. Veľakrát je to byrokratický boj, ale nestrácame nádej ani zápal pre to, čo robíme,“ hovorí Marianna.
Práca pre nich existuje. Chýba vôľa
Podľa Marianny to nie je ani tak problém s počtom miest, ako s ochotou prispôsobiť sa. „Firmy sa často zameriavajú len na výkon a nie na sociálny aspekt. Pritom v mnohých firmách by sa našla aj práca pre zdravotne znevýhodnených, len by to chcelo trošku prispôsobiť podmienky.“
Čo to v praxi znamená? Žiadne zmeny, menej hluku, kratší pracovný úväzok, prispôsobené stoly a stoličky, dostatok svetla, možnosť častejších prestávok. Nič prevratné. Ale pre mnohých zamestnávateľov stále príliš veľa.
Ďalšou bariérou sú predsudky – obavy z práceneschopností, návštev lekárov, prípadne z toho, že zamestnancovi treba niekedy priradiť kolegu, ktorý pomôže. A potom mylná predstava, že sociálne podniky zvládajú iba najjednoduchšie práce. „Preto zástupcov firiem radi privítame u nás, aby sme sa im vedeli predstaviť osobne. Raz vidieť je lepšie ako stokrát počuť,“ hovorí Marianna.
Každý zamestnávateľ s viac ako dvadsiatimi zamestnancami je zo zákona povinný zamestnávať zdravotne postihnutých v počte 3,2 % z celkového počtu pracovníkov. Ak túto povinnosť nesplní, platí ročný odvod štátu za každého chýbajúceho zamestnanca. Mnohé firmy si teda povinnosť radšej „odkúpia“ odvodom či náhradným plnením, namiesto toho, aby skutočne zamestnali človeka so znevýhodnením.
Firmy sa často zameriavajú len na výkon a nie na sociálny aspekt.
Má to aj obchodný zmysel
Firmy môžu outsourcovať nárazové práce a šetriť vlastné mzdové náklady. Podľa Marianny sú zdravotne znevýhodnení zamestnanci často viac pracovití a lojálni. „Záleží im na výsledku a sú lojálni voči svojmu zamestnávateľovi, pretože si uvedomujú svoj hendikep a vážia si príležitosti.“
Komplikáciou ostáva legislatíva. Pri pripravovanej zmene zákona hrozí, že sa situácia pre poctivé sociálne podniky výrazne skomplikuje. „Radikálne zmeny sa dotknú viac poctivých sociálnych podnikov a tí nepoctiví si len nájdu nové kľučky v zákone,“ hovorí bez okolkov.
„Podpora sociálnej ekonomiky je dôležitá, pretože nikdy nevieme, kedy sa práve my alebo naši blízki ocitneme v situácii, že budeme odkázaní na prácu v sociálnom podniku alebo chránenej dielni. Zdravie je krehké a mali by sme si každý deň vážiť tento dar,“ uzatvára Marianna.
Firmy, ktoré zadajú zákazku chránenej dielni alebo integračnému sociálnemu podniku, si môžu túto sumu započítať ako náhradné plnenie povinnej kvóty. Spolupráca s chránenou dielňou je tak pre firmy ekonomicky výhodnejšia ako ignorovanie zákonnej povinnosti, za ktorú môžu pokuty dosiahnuť aj desiatky tisíc eur.
Systémovým problémom ostáva aj to, že prevažná väčšina štátnych výdavkov určených osobám so zdravotným postihnutím ide na udržanie existujúcich pracovných miest, nie na otváranie nových. Podľa posledných dostupných analýz platilo toto rozloženie pre vyše 80 percent týchto výdavkov. Práve preto je každý podnik, ktorý sa rozhodne rásť a otvárať nové miesta, vzácnou výnimkou. Slovenská chránená dielňa je jednou z nich.
TEXT: Natália Stašíková
FOTO: Slovenská chránená dielňa
