„V čase neustálych kríz niekedy viac potrebujeme klásť otázky než robiť rozhodnutia,“ hovorí Lukáš Richter, konzultant, ktorý firmám pomáha zvládnuť zmenu a zložité prostredie.
Firmy podľa neho nežijú v dočasnom chaose. Realita sa zmenila. A kto ju pochopí skôr ako konkurencia, má výhodu. Lean, QRM, Industry 4.0 – znejú ako buzzwordy? Lukáš ich pretavuje do konkrétnych výsledkov. V rozhovore popisuje, ako malé a stredné firmy vedia práve vďaka svojej jednoduchosti a rýchlosti prekvapiť aj veľkých hráčov.
Čo teda brzdí rast firiem? Ako získať späť čas, energiu aj ľudí? A prečo niektoré firmy napredujú – zatiaľ čo iné čakajú, čo príde zvonka? Lukáš hovorí veci na rovinu. A presne preto stojí za to si prečítať, čo hovorí.
Lukáš, čomu čelia súčasné firmy? Čo nenecháva spávať ich manažérov?
Produkty sú stále zložitejšie, výrobné dávky sa zmenšujú, cena vstupov stále rastie. Je stále väčší tlak na termíny dodania. Globálne dodávateľské reťazce sa pretŕhajú. Nároky na zamestnancov a ich kompetencie stúpajú. Riadiť firmu a procesy je stále náročnejšie.
V čase permanentných kríz (geopolitika, klimatické zmeny, AI…) nestačí robiť rozhodnutia podľa minulých vzorcov.
Potrebujeme otázky, ktoré rozširujú perspektívu a pomáhajú nám myslieť jasne, aj keď je situácia neprehľadná.
Môžeme túto situáciu brať buď ako ohrozenie alebo príležitosť.
Ako to myslíte – ako príležitosť?
Treba si uvedomiť, že tejto situácii čelí aj konkurencia. My potrebujeme nadhľad, strhnúť dopyt na svoju stranu. Je dôležité si klásť správne otázky a voči tomu nastaviť aj fungovanie vo firme. Začať od stratégie a pretaviť to až do každodennej operatívy – napríklad sa inšpirovať v tomto Japoncami.
Mne pomáha týchto 5 otázok:
- Aké rozhodnutie bude dávať zmysel aj o rok?
- Čo ak toto nie je búrka, ale nové podnebie?
- Aká je cena času a čakania?
- Ako nastavíme procesy a postoje ľudí pre tieto podmienky?
- Čo to znamená pre náš leadership?
Prekážkou je aj však mindset vo firmách, ktorý v mnohom uviazol v roku 1900. Konkrétne: hierarchická organizačná štruktúra, systémy odmeňovania, štruktúra kontrolingu a účtovníctva, orientácia na znižovanie priamych nákladov a vyťažovanie kapacít. Zabúdame na význam času (dlhé priebežné doby), nekontrolovaný nárast režijných nákladov. A tam treba zamerať pozornosť – kombináciou prístupov LEAN, QRM a Industry 4.0.
Lean, QRM a Industry 4.0 – znie to ako manažérska sci-fi. Ako by ste to vysvetlili menšej firme, ktorá rieši každý deň prežitie?
Pomocou LEAN sa snažíme zameriavať na činnosti, ktoré pridávajú vo firme hodnotu. V praxi je to šokujúco malý počet činností a aj minimum minút práce. Príkladom môže byť práca nákupcu – príprava podkladov, výber dodávateľov, komunikácia s nimi mu zaberie aj stovky minút.
Vystavenie objednávky (pridaná hodnota) však len 4 či 5 minút. Tak to je aj vo výrobe: zvárač strávi na dielni 40 hodín denne, reálny čas zvárania je do 20 % dňa. Drvivá väčšina činností vo firme je plytvaním. LEAN má však svoje limity, pretože je skôr vhodný do hromadných výrob typu automotive.
Preto svoj prístup obohacujem o Quick Response Manufacturing. Je to celofiremná metodika, vhodná skôr pre malé série, vysoko zákaznícky špecifické (customizované) produkty či služby. Typickým cieľom býva skrátenie priebežnej doby zákazky naprieč firmou na 50 %.
Dosahujeme to zmenou organizačnej štruktúry, zjednodušovaním procesov a zmenou spôsobu riadenia. Na rozdiel od LEAN sa zameriava na firmu ako celok.
Digitalizácia a automatizácia (Industry 4.0) je len prostriedkom, ktoré podporujú predošlé dva prístupy.
Kde podľa vás končí buzzword a začína reálna pridaná hodnota?
V súčasnej dobe sme „zašumení“ týmito buzzwordami. Treba sa prepájať s odborníkmi, ktorí tými pojmami nešermujú z marketingových dôvodov, ale vedia čo robia. Ako to zistiť? Jednoducho: cez referencie. Pozrime sa spolu na výsledky vo firmách. To rozhoduje!
Na konferencii INOFEST by som rád ukázal práve prípadové štúdie z nášho prostredia. Výsledky priamo z firiem. Nechcem teraz prezrádzať viac, ale myslím, že to bude inšpiratívne.
Chcem zdieľať aj to, čo sme sa na projektoch naučili. Ako nad vecami uvažujeme. Určite chcem ukázať prípadové štúdie z malosériovej výroby a pre zaujímavosť doplním aj niečo zo služieb – zo zdravotníctva. Je sa na čo tešiť.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Dá sa vôbec robiť Lean a QRM v prostredí, kde sú ľudia často „všetko v jednom“ – od výroby po predaj?
Práve naopak. Malé a stredné firmy toto majú ako výhodu. Pretože už teraz sú pomerne dobre integrované. Len tomu treba trošku viac napomôcť – práve nezaujatým pohľadom zvonku. A práve v tejto rýchlosti, rýchlej adaptabilite a šikovnosti svojich ľudí spravidla porážajú veľkých konkurentov. Veľké „molochy“ v súčasnosti len sledujú meniaci sa svet okolo seba, ako uvarená žaba.
Ktoré princípy Lean alebo QRM najlepšie fungujú v menších tímoch?
Menšie tímy sú vysoko efektívne – čím je ľudí viac, tým efektivita klesá. Pozrime sa na korporáty alebo štát :). Ideálna veľkosť tímov je okolo 5–7 ľudí. Veľmi dôležitá je decentralizácia riadenia a ponechanie vysokého stupňa autonómie pre tímy. Keď sa to dobre spraví, výsledky sú veľmi zaujímavé.
Zásadná je zastupiteľnosť, zjednodušovanie práce a samoorganizácia. Je to napríklad jeden zo štyroch základných pilierov QRM. Prečo? Ľudia priamo v procese najlepšie poznajú svoju prácu, vidia problémy a aj najlepšie dokážu spolupracovať na zlepšovaní, zjednodušovaní.
Stretávate sa aj s odporom typu „my na to nemáme čas, ani ľudí“? Ako na to reagujete?
Všetci máme málo času. Mne sa osvedčilo spraviť rýchlu analýzu, zistiť, čo im odčerpáva kapacitu, koľko sa venujú nezmyselnej administratíve. Takže prvým krokom môže byť zrušenie / automatizácia / digitalizácia rutinných činností. Získaný čas následne venovať pre zlepšovanie ďalších procesov, tréningy či čokoľvek iné, čo má vyššiu hodnotu. Mám s týmto postupom dobrú skúsenosť. Zároveň na to dobre reagujú ľudia.
Industry 4.0 sa často spája s veľkými investíciami. Je to aj pre menšie firmy?
Práve naopak, ak sa tieto projekty správne uchopia, náklady nemusia byť vôbec vysoké. Na konferencii chcem ukázať práve ukážky z projektov – či už metodiku, ale aj konkrétne riešenia, ktoré nám pomohli.
Čo je však dôležité, mnohí majú FOMO (Fear of missing out – Strach z premeškania príležitosti) z umelej inteligencie – tlačia na pílu, chcú rýchlo implementovať veci. Zabúdajú však na to, že mnohé procesy ešte prebiehajú v analógovom režime, prípadne vôbec nemajú štandardy. Každý ich vykonáva inak.
My preto postupujeme takto: analýza procesov, zrušenie nepotrebných, zjednodušenie práce, zavedenie pravidiel, digitalizácia a automatizácia… a potom kdesi na konci využitie aj AI nástrojov.
Ako pripraviť tím na zmeny, ktoré tieto prístupy prinášajú?
Ľudia sú prvoradí. V prvom kroku potrebujú vedieť, kam firma smeruje a prečo. Získavanie ich angažovanosti je zásadným krokom. Ostatné sme už spomínali – tímová práca, zlepšovanie procesov.
Ak má firma obmedzený čas aj rozpočet – čím by mala začať?
Najprv sa trošku “rozkukať” okolo seba. Navštíviť konferencie, iné firmy, vnímať citlivo svoj biznis. Obsahu je veľa. Formulovať svoju víziu a stratégiu – napríklad formou japonského Hoshin Kanri, s ktorým im rád pomôžem. Aj s analýzou súčasného stavu, pre výber kľúčových oblastí zmien procesov.
Z rozfázovanej stratégie vypadnú ročné projekty zmien. Už tu je potrebné zapájať ľudí priamo z procesov a potom spolu s nimi aktivity “rozmeniť na drobné”. Dá sa toho veľa spraviť, aj s minimálnymi investíciami. Mnohé je v hlave a o chcení. Môže pomôcť externý pohľad pre rozplynutie vnútropodnikovej slepoty.
Čo je podľa vás najväčší rozdiel medzi firmou, ktorá to myslí vážne, a tou, ktorá len skúša, čo je moderné?
Je to ako v tej známej bájke o pomalej korytnačke a rýchlom zajacovi, ktorý chaoticky pobehuje po poli. Pre rozdiely medzi takýmito firmami netreba ani vidieť čísla – stačí ku nim prísť a človek to hneď rozkóduje podľa atmosféry, stačí pár rozhovorov.
Prvé sú si vedomé potenciálov, hľadajú zlepšenia, oceňujú iniciatívu. Druhé sú presvedčené, “že akýkoľvek krok vpred by bol už vzatý”, prípadne “že všetky problémy sú dané prostredím tam kdesi vonku, oni len musia trpieť tieto negatívne dôsledky”. Je to na nás, či si zvolíme cestu “tvorcu” alebo “obete”. Žijeme nádhernú dobu, plnú možností. Treba sa ich len iniciatívne chytiť. Výsledky prídu.
Lukáš Richter sa venuje zlepšovaniu firemných procesov a praktickému využitiu metód ako LEAN, QRM či digitalizácia. Na INOFESTE predstaví, ako firmám pomáha zvládať tlak na čas, flexibilitu a efektivitu – bez zbytočných komplikácií. Prinesie prípadové štúdie z malosériovej výroby aj služieb, vrátane zdravotníctva.
TEXT: Natália Stašíková, Lukáš Richter
FOTO: INOVATO, Lukáš Richter
