„Farmár má pole s pšenicou. Veľké. A namiesto toho, aby sa po ňom prechádzal od kraja po kraj a hľadal, kde mu to chradne, vypustí dron s multispektrálnou kamerou. Ten preletí nad poľom a pomocou špeciálneho softvéru vznikne mapa, ktorá ukáže, kde je vegetácia v poriadku a kde nie,“ opisuje Rasťo praktické využitie v poľnohospodárstve.
Výsledok? Farmár presne vie, kde treba hnojiť, zavlažovať alebo ošetrovať. Neplytvá postrekmi na celé pole, ale zasiahne len tam, kde je problém. Menej chémie, nižšie náklady, vyššia úroda. A hlavne – všetko sa dá vyriešiť rýchlo, z výšky a bez zbytočného chodenia po poli.
Majú drony potenciál v poľnohospodárstve?
Veľký zmysel majú drony podľa Rasťa práve v poľnohospodárstve. „Najväčší potenciál majú u nás drony v poľnohospodárstve. Funguje to – a navyše tu máme dotácie z EÚ, ktoré motivujú farmárov začať.“
Na Slovensku sú tisíce hektárov pôdy a veľa fariem, ktoré fungujú tradične, no čelia tlaku zvyšovať efektivitu. Drony pomáhajú pri monitoringu porastov, cielení postrekov, sledovaní závlah a dokonca aj pri počítaní zvierat na pastvinách pomocou termokamier.
Veľký priestor vidí aj v oblasti ochrany životného prostredia. Slovensko má množstvo ťažko dostupného horského terénu, kde je nasadenie dronov ideálne. Dajú sa využiť na mapovanie nelegálnych skládok, sledovanie kôrovcovej kalamity, monitoring chránených území NATURA 2000, sčítanie zveri alebo kontrolu hniezd vtákov.
„Dron je nenápadný, neplaší zvieratá a dostane sa aj tam, kam by sa človek brodil pol dňa,“ dodáva Rasťo.
Postupne sa otvárajú možnosti aj v logistike a priemysle – doručovanie liekov, inšpekcie mostov, vedení či železníc, monitoring skladov a výrobných hál. Zatiaľ je to obmedzené legislatívou a terénom, ale trend je jasný.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Čo brzdí drony v praxi?
Aké sú najväčšie prekážky rozšíreného využívania dronov? Podľa Rasťa je to legislatíva.
„Používanie dronov v komerčnom prostredí podlieha prísnym pravidlám EÚ a na Slovensku ich aplikuje Dopravný úrad. Získanie povolení je zdĺhavé a nie vždy jasne komunikované. Lety nad obývanými oblasťami alebo blízko infraštruktúry sú prísne obmedzené.
Ďalšou výzvou je podľa Rasťa nedostatok kvalifikovaných ľudí. Mnohé firmy si dron kúpia, ale nemajú človeka, ktorý by ho vedel ovládať, spracovať dáta alebo s nimi ďalej pracovať. Často to skončí tak, že dron leží v skrini.
Rasťo spomína aj konzervatívny prístup: „Firmy sa obávajú investícií do niečoho nového. Neveria, že im to reálne ušetrí náklady. Chýbajú im referencie alebo dobré lokálne príklady.“ A k tomu sa pridávajú obavy zo súkromia, bezpečnostných incidentov či zneužitia technológie.
Dron ako mobilné oko fabriky
Technológia je však pripravená. Drony dnes dokážu výrazne pomôcť aj v priemysle. Či už ide o automatizovanú inšpekciu závodov, zber dát pre smart factory, logistiku v areáloch alebo bezpečnostný dohľad. „Dron je mobilné oko fabriky. Zbiera dáta, ktoré predtým chýbali alebo boli drahé na získanie.“
V praxi to znamená rýchlejší zber dát, lepšie rozhodovanie, menej chýb, nižšie náklady a vyššiu bezpečnosť. Čoraz častejšie sa stáva súčasťou dátových ekosystémov, kde spolupracuje s ostatnými senzormi, umelou inteligenciou a automatizovanými procesmi.
Kam sa drony posunú za 5 rokov?
Budúcnosť? Veľmi blízko. „Dron, ktorý sám vzlietne, skontroluje stav strechy, zanalyzuje snímky a pošle ti správu do e-mailu – úplne bežne. Dron ako súčasť výrobnej linky – zisťuje chyby na produktoch v reálnom čase. Automatizované doručovanie špecializovaných zásielok – najmä v zdravotníctve. Drony ako služba – firmy si nebudú kupovať drony, ale platiť si ich použitie podľa potreby.“
Už o pár rokov môžu byť drony autonómne, prepojené s cloudom, schopné samostatne sa nabiť a preniesť dáta, a to všetko bez zásahu človeka. Namiesto toho, aby sme drony obdivovali z diaľky, budeme ich považovať za bežnú súčasť práce – rovnako ako dnes traktory, počítače alebo internet.
„Technológia je pripravená, ale najväčšou brzdou sú prísne pravidlá, chýbajúci ľudia s odbornými znalosťami a konzervatívne myslenie firiem. Čím viac budú existovať dobre zdokumentované slovenské príklady, tým rýchlejšie sa drony rozšíria do praxe,“ uzatvára Rasťo Sopko.
Na INOFESTe sa pozrieme na to, ako drony reálne pomáhajú v teréne – od polí cez fabriky až po chránené územia. Diskusie s odborníkmi z rôznych odvetví bude viesť Rasťo Sopko z Asociácie Mám Dron. V sérii krátkych rozhovorov priblížia odborníci zo Slovenska aj zahraničia, ako zavádzajú dronové technológie v praxi – v poľnohospodárstve, priemysle, logistike aj ochrane životného prostredia.
TEXT: Natália Stašíková
FOTO: Asociácia Mám Dron
