Podľa Jána Rapana je udržateľnosť často skôr prázdnym módnym pojmom než jasne definovaným cieľom. Ekologické podnikanie áno, ale s realistickým prístupom, nie naoko – to je podľa neho cesta, ktorá si vyžaduje pochopenie komplexnosti a konkrétnych dát.
Prečo nie je uhlíková stopa len o číslach v exceli a aké sú najväčšie výzvy, ktoré nás ešte čakajú? „Najskôr si musíme ujasniť, čo vlastne udržateľnosť znamená – každý si tento pojem vysvetľuje inak,“ hovorí Rapan.
„Dnes pripomína perestrojku z 80. rokov: silný pojem, ktorý však často slúži len ako módne slovo bez konkrétneho obsahu. To sťažuje jej vyhodnocovanie a porovnávanie.“
Podnikať ekologicky aj ziskovo podľa neho ide – ale nie je to jednoduché. „Čo je ekologické a ziskové v EÚ, môže vyzerať úplne inak v Číne. Skĺbiť všetky faktory je komplexná výzva. Očakávať jednoduché ‚dá sa to‘ má zmysel skôr v marketingu. Ak chceme hovoriť o realite, 600 znakov nestačí.“
Z klimatických opatrení sme unavení. A niet sa čomu čudovať
„Mnohé opatrenia, ktoré presadzujú politika a biznis, nefungujú ani na papieri, nieto v praxi. Často ich navrhujú ľudia, ktorí nerozumejú komplexite klimatickej zmeny – typický príklad tunelového videnia.“
Rapan otvorene hovorí o únave z prázdnych sloganov. Podľa neho pomôžu len zmysluplné a uskutočniteľné kroky. „Ak napríklad vyrobíte sklá, ktoré v lete znižujú prehrievanie interiéru, v zime zároveň obmedzíte prirodzené tepelné zisky. Výsledný efekt treba vyhodnotiť v celku – nie vytrhnutý z kontextu.“
Mnohé firmy si však stále myslia, že ak sa „prikryjú správnou nálepkou“, presadia sa ľahšie. „Je to krátkozraké, nerozumné a manipulatívne. Čas je veličina, ktorú si nemôžeme kúpiť.“
Uhlíková stopa ako excelový šport
Na otázku o tom, ako slovenské firmy pristupujú k znižovaniu uhlíkovej stopy, odpovedá Rapan s dávkou irónie:
„Myslíte pomocou Excelu? Uhlíková stopa sa stala mantrou ESG, ktoré často nedokáže rozlíšiť, čo je matematický nezmysel a čo realita.“
Podľa neho sa z tejto témy stal nástroj na získanie bodov. „Dnes si stiahnete aplikáciu, ktorá vám vypočíta uhlíkovú stopu vašej webstránky. Ak vôbec existuje nejaká metodika, často v nej nájdete formulácie ako ‚priemerná celosvetová uhlíková stopa elektriny‘. To je rovnaký nezmysel ako ‚priemerná spotreba vozidiel‘.“
A keď sa ESG vníma skôr ako účtovníctvo než ako nástroj zmeny, niečo je zle. „Snažíme sa vykázať zníženie uhlíkovej stopy, ale zabúdame na celkovú stratégiu. Je to ako honba za lajkami – rýchle, ale povrchné.“
Ako zistiť, čo naozaj funguje?
„Pomôžme si jednoduchou otázkou: Ako meriame efektivitu výkonu pracovníka, oddelenia alebo celej organizácie?“ vysvetľuje Rapan. „Najskôr popíšeme procesy, porovnáme ich, vytvoríme merateľné ukazovatele a sledujeme vývoj.“
Lenže v oblasti klimatických opatrení takýto prístup často chýba. „Inak by sme už mali jeden centrálny portál EÚ, ktorý by tieto údaje zobrazoval interaktívne a zrozumiteľne. Ale používajú sa rôzne zdroje, ktoré dávajú rôzne výsledky – a v Green Deale sa nedočítate, ku ktorému z nich sa vlastne viažu ciele.“
Veľké plány sú fajn. Ale začína sa v detailoch
„Adaptácia na zmenu klímy je len taká silná, ako jej najslabší článok,“ hovorí Rapan. A preto sa v iCARI nevenujú len veľkým projektom, ale aj úplne praktickým veciam – ako napríklad výber rastlín, ktoré už nezvládajú nové klimatické podmienky.
„Alebo si vezmime fotovoltiku – ak ju nainštalujete na starú, tmavú hydroizoláciu, ktorá sa prehrieva a je na konci životnosti, efektivita panelov klesá a náklady časom rastú. Ale keď existuje dotácia, ťažko odolať. Je to ‚zelené‘ a v ESG reporte sa to počíta.“
Spolupráca štátu a firiem? Zatiaľ skôr na papieri
„Často mám pocit, že klimatická neutralita v EÚ je skôr pojem než reálny plán,“ priznáva Rapan. Slovensko podľa neho prijíma dokumenty, ale málo z nich sa reálne napĺňa. „Audítori skontrolujú, že dokument existuje, ale už nie, či je uskutočniteľný. A tým to končí.“
Firmy to vnímajú rôzne:
- Jedna skupina čerpá podporu, aj keď klimatický prínos len predstiera.
- Druhá by chcela niečo robiť, ale brzdí ju byrokracia.
- Tretia bojuje o prežitie a klimatické témy jednoducho nemá kedy riešiť.
„Ak chceme zmenu, nestačí vytvárať stratégie do šuplíka. Musia byť zrozumiteľné, prepojené s praxou a hlavne uskutočniteľné.“
Uhlíkovo neutrálny náboj? Skôr realita marketingu než fyziky
Rapanov výrok o „uhlíkovo neutrálnom náboji“ vzbudil pozornosť. On sám to vysvetľuje jasne: „Nie je to len provokácia, ale najmä kritika povrchnosti. Uhlíková neutralita je skôr ideál než realita. Bez systémových zmien, transparentných dát a reálnej zodpovednosti zostáva len ilúziou.“
Niektorí ho možno vnímajú ako pesimistu. On sa však považuje za realistu. „Sledujem dáta, vývoj, fakty – a vidím, kam to smeruje. Nepotrebujeme sa lepiť k asfaltu, aby sme vyriešili klimatickú krízu. Takýto spôsob protestu nič zásadné nezmení – a niekedy sám zvyšuje uhlíkovú stopu, ktorú kritizuje.“
V iCARI sa preto rozhodli ísť inou cestou – výskumom, dátami a pomocou tým, ktorí chcú pochopiť, čo skutočne funguje.
Ján Rapan je dátový vedec a viceprezident výskumného ústavu iCARI, ktorý sa venuje praktickým riešeniam klimatickej adaptácie. Spolupracuje s medzinárodnými centrami a pomáha tvoriť národné stratégie pre udržateľnosť. Pravidelne prednáša na klimatických konferenciách a zapája sa do globálnych výskumných projektov. Je autorom časti Národnej stratégie klimatickej adaptácie. Na INOFESTE 2025 ukáže, ako premeniť klimatické záväzky na skutočné podnikateľské príležitosti.
