Väčšina firiem si myslí, že je digitálna. Naskenovali dokumenty, zaviedli systémy, prešli na cloud. Radovan Brečka zo spoločnosti Teseron, si myslí niečo iné a má na to pádne dôvody. Ako absolvent teoretickej informatiky, architekt systému eKolok s transakciami cez tri miliardy eur a autor konceptu Hyperprogramovania vie lepšie ako ktokoľvek iný, kde skutočná digitalizácia končí a kde začína len drahý digitálny odpad.
V tomto rozhovore hovorí bez okolkov o softvérovej bariére, ktorá dnes brzdí firmy rovnako, ako kedysi brzdili drahé sálové počítače, a o tom, ako ju prekonať.
Porozprávali sme sa o Hyperprogramovaní, o tom, čo sa skutočne skrýva za pojmom „digitálny odpad“, o systéme eKolok s transakciami presahujúcimi tri miliardy eur, aj o tom, čo poradiť mladým vizionárom, ktorí chcú meniť svet. Výsledok? Rozhovor, ktorý nás prinútil prehodnocovať zaužívané predstavy o tom, čo digitalizácia skutočne znamená.
Softvérová bariéra: Problém, o ktorom sa príliš nehovorí
Začali sme pri jadre jeho výskumu. Hyperprogramovanie znie ako pojem z vedecko-fantastického románu, no za ním stojí veľmi konkrétna a praktická filozofia.
„Koncom 80-tych rokov bola hardvérová bariéra v rámci informatizácie spoločností. Sálové počítače boli drahé a dovoliť si ich mohlo iba pár veľkých spoločností,“ vysvetľuje Brečka. „Potom túto bariéru eliminoval príchod dostupných PC a väčšina firiem zaviedla agendové informačné systémy pre účtovníctvo, sklad, mzdy…“
Problém je, že história sa opakuje. Len s iným protivníkom.
„Dnes máme v klasickom programovaní softvérovú bariéru, ktorá bráni efektívnej digitalizácii procesov nad týmito agendami. Implementácia business procesov je náročná, drahá a ich plnú digitalizáciu si môže dovoliť zase iba pár veľkých spoločností.“
A ani tým veľkým to neprináša skutočnú voľnosť. „Aj u týchto veľkých spoločností je problém s flexibilitou takto implementovaných procesov,“ dodáva.
Hyperprogramovanie má byť odpoveďou. Jeho cieľom je odstrániť softvérovú bariéru a umožniť firmám nielen digitalizovať procesy, ale aj ich efektívne vyhodnocovať a plánovaním reagovať na trhové impulzy. Jednoducho zaviesť poriadok tam, kde vládne chaos.
Tri miliardy eur a 450 systémov: Lekcia z eGovernmentu
Keď chcete zistiť, či niekto skutočne rozumie integrácii systémov, opýtajte sa ho na tú najnáročnejšiu vec, akú kedy robil. V Brečkovom prípade je odpoveď jednoznačná.
Riadil implementáciu systému eKolok, platformy, cez ktorú prešli transakcie v objeme viac ako troch miliárd eur. Pýtali sme sa ho, čo bola pre neho osobne najväčšia profesionálna výzva.
„Integrácia 450 externých informačných systémov v prostredí slovenského eGovernmentu,“ odpovedal bez zaváhania.
Krátka veta. Obrovská realita. Každý, kto niekedy pracoval s integráciou čo i len dvoch systémov, vie, o čom hovoríme. Štyristopäťdesiat systémov, každý so svojou logikou, svojím jazykom, svojimi výnimkami. To nie je len programovanie, to je architektúra, komunikácia a krízový manažment v jednom.
Digitálny odpad: Keď PDF nahradí papier, ale nič sa nezmení
Tu sa dostávame k téme, ktorá Brečku zjavne zaujíma najviac a kde vie byť najpriamejší.
Firmy si dnes hovoria, že sú digitálne, lebo skenujú dokumenty a posielajú e-maily namiesto faxov. Brečka s tým nesúhlasí a má na to veľmi presný argument.
„Problém je, že vo fáze dizajnu sa robí projekcia používateľských požiadaviek na výsledný kód, čo jednak netriviálne zvyšuje komplexnosť výsledného kódu, teda digitálny odpad, a jednak mrazí uhol pohľadu projekcie, čo má za následok stratu evolučného rozmeru výsledného informačného systému.“
Inými slovami: klasické programovanie tvorí systémy, ktoré sú statické. Raz implementované, raz zafixované. A potom prichádza ten známy moment, keď programátor povie: „To si mal povedať na začiatku, teraz sa to tam už nedá doprogramovať.“
Podľa Brečku je riešením implementovať procesy 1:1, tak, aby sa zachoval evolučný rozmer výsledného systému. „Informačný systém musí môcť rásť s firmou,“ tvrdí. A to nie je len technická požiadavka. Je to filozofia.
Pomocná účtovná kniha: Kontrola je vyššia forma dôvery
V manažérskej praxi sa hovorí: dôveruj, ale preveruj. Brečka to posúva o krok ďalej.
„Kontrola je vyššia forma dôvery,“ hovorí. A na tomto princípe stojí jeden z jeho kľúčových nástrojov, koncept pomocnej účtovnej knihy.
Ako to funguje v praxi? Chyby v procesoch sa bežne odhalia až pri ich dôsledkoch. Vtedy je ale väčšinou neskoro, škoda je napáchaná. Brečkov koncept zabezpečuje, že sa problém odhalí včas.
„Koncept pomocnej účtovnej knihy zabezpečuje, že sa problém v procesoch odhalí ihneď a k náprave môže tým pádom dôjsť skôr, ako vznikne nejaká škoda v rámci podnikania.“
Manažéri tak dostávajú niečo skutočne cenné: prehľad o rozdiele medzi tým, čo sa skutočne deje, a tým, čo je len v plánoch. A keďže väčšina firemných problémov pramení práve z tohto rozdielu, ide o nástroj s reálnym dopadom.
AI a Web3: Rozvaha namiesto eufórie
Rozhovor by nebol úplný bez otázky na umelú inteligenciu. Brečka je tu prekvapivo umiernený, nie skeptický, ale rozvážny.
„AI využívame opatrne. V rámci presne nastavených procesov pridávame AI do spracovania stavov s nízkou pridanou hodnotou.“
A potom príde myšlienka, ktorá stojí za pozornosť: „Podľa nás AI nevyrieši to, že sme si nesplnili úlohu v rámci implementácie deterministických procesov.“
Nechať AI naprogramovať firemné procesy? „Vnímame to aktuálne ako riskantnú cestu. Pri malých objemoch dát a jednoduchých procesoch je to prijateľné. Pri rozsiahlych podnikových procesoch s požiadavkou na vysoký výkon vidíme problém s prevádzkou a škálovaním takéhoto riešenia.“
Web3 vníma Brečka inak, nie ako módny trend, ale ako zásadnú zmenu usporiadania trhu. „Web3 je principiálne nové usporiadanie trhu, kde evolúciu trhu už nezabezpečuje neefektívny konkurenčný boj, ale výkonnostne riadené kooperatívne siete na báze DAO, decentralizovaných autonómnych organizácií.“
Je to odvážna vízia. A od niekoho, kto má za sebou systém eKolok, si zaslúži pozornosť.
Od plavidiel k Hyperprogramovaniu: Ako sa zrodil nápad
Za každou veľkou myšlienkou stojí malý, konkrétny problém. Pre Brečku to bola opakujúca sa rutina.
„V 90-tych rokoch sme implementovali pre Štátnu plavebnú správu štyri systémy, evidenciu veľkých plavidiel, malých plavidiel, vodcov veľkých plavidiel a vodcov malých plavidiel. A napriek tomu, že systémy boli veľmi podobné, sme museli každý systém implementovať v podstate znova. Výrazne sa tam objavovala rutinná, únavná práca.“
Tento pocit sa podľa jeho slov pretavil do snahy uľahčiť programovanie sebe aj ostatným. A tak sa zrodil zárodok Hyperprogramovania, nie z akademickej ambície, ale z veľmi ľudskej túžby robiť veci lepšie.
Byť sám sebou
Na záver sme sa opýtali, čo by poradil mladým ľuďom budujúcim digitálne firmy. Čakali sme zoznam odporúčaní, kníh, postupov. Dostali sme niečo iné. „Hlavne byť sám sebou.“
Možno je to najpresnejšia odpoveď zo všetkých. V dobe, keď každý preberá cudzie postupy, keď AI generuje stratégie a poradcovia predávajú hotové návody, originálne myslenie je zrejme to najvzácnejšie, čo človek môže mať.
Radovan Brečka nepredáva ilúzie o rýchlych riešeniach. Predáva niečo ťažšie a hodnotnejšie: pochopenie toho, ako veci skutočne fungujú. A to je v dnešnom svete plnom digitálneho šumu skutočne vzácne.
TEXT: Natália Stašíková
FOTO: Radovan Brečka
