V neustále sa meniacom svete sa často hovorí o tom, že výhodu majú tí, ktorí sa dokážu rozhodovať rýchlejšie. Ján Košturiak však upozorňuje, že rýchlosť sama o sebe nestačí. „Nejde iba o to, aby boli rozhodnutia rýchle, ale aj správne.“
Pripomína vlastnú skúsenosť zo simulácií výrobných systémov, kde boli rozhodnutia pomalé nie preto, že by ľudia váhali, ale preto, že technológie neumožňovali robiť dostatok experimentov. Často navyše nemáme všetky potrebné informácie, aby sme sa mohli rozhodnúť správne.
V rýchlom svete nie je výhodou rozhodovať sa rýchlo
Rýchlosť rozhodovania má zmysel vtedy, keď ide o vyhodnocovanie príležitostí, riešenie abnormalít v procese alebo reakciu na požiadavku zákazníka. Zároveň však Košturiak otvorene hovorí, že ani v rýchlom svete nie je výhodou rozhodovať sa rýchlo pri výbere životného partnera, štúdia na univerzite či povolania.
Práve tu dáva zmysel iný prístup, ktorý je typický pre japonskú kultúru. Na začiatku sa rozhoduje pomaly, vytvára sa vízia a koncept, zvažujú sa rôzne súvislosti a hľadá sa konsenzus.
„Pomalé rozhodovanie na začiatku potom umožňuje hladký a rýchly priebeh projektu v jeho ďalších etapách.“
Rýchlosť a efektivita nemusia ísť proti sebe
Otázka, či sa dá byť rýchly bez obetovania kvality, má dnes inú odpoveď než pred desaťročiami. Košturiak pripomína, že v sedemdesiatych rokoch bola kvalita v rozpore s rýchlosťou, pretože sa riešila najmä kontrolou. Dnes je kvalita priamo v procese. Chybuvzdornosť, stabilita a štandardy sa stávajú zdrojom efektívnosti.
Zaujímavý je aj rozdiel v pojmoch. Slovo „effective“ znamená dosiahnuť požadovaný výsledok, zatiaľ čo „efficient“ znamená dosiahnuť ho s minimálnym časom, zdrojmi, peniazmi a úsilím.
Problém nastáva vtedy, keď sa firmy snažia o maximálne vyťaženie všetkých strojov. To je v rozpore s rýchlosťou aj s krátkou priebežnou dobou výroby.
Teória obmedzení hovorí jasne: maximálne má byť využité len obmedzenie systému, úzke miesto, a ostatné stroje majú pracovať tak rýchlo, ako to potrebuje práve ono. Aj preto existujú dva zásadne odlišné prístupy k riadeniu toku. Tlakový prístup zameraný na vyťaženie zdrojov zvyšuje zásoby a časy čakania, zatiaľ čo ťahový prístup skracuje priebežné doby a zvyšuje rýchlosť tam, kde má skutočný význam.
Keď menej naozaj znamená viac
Myšlienka „menej je viac“ nie je teória, ale každodenná realita firiem. Košturiak hovorí, že tieto situácie vidí v podnikoch každý deň.
Zníženie počtu úloh obmedzuje multitasking. Sústreďovanie sa na menší počet projektov a cieľov vedie k lepšiemu plneniu a dotiahnutiu vecí do konca.
Jednoduchšia skladba produktu uľahčuje logistiku aj výrobu. Menší počet ľudí na porade zvyšuje jej efektivitu. Obmedzenie rozhraní medzi procesmi redukuje plytvanie a spolu s nižším objemom dokumentov, schôdzí, mailov či smerníc pomáha odbúravať byrokraciu. Výsledkom nie je chaos, ale väčšia prehľadnosť a vyšší výkon.
Kedy je správne spomaliť
Existujú situácie, keď je lepšie ísť proti prúdu a spomaliť, aj keď sa všetci okolo ponáhľajú. Košturiak hovorí, že to zažívame pri predvianočných nákupoch, ale aj v živote vo všeobecnosti, keď sa ľudia naháňajú za zbytočnými vecami a nevedia sa tešiť z toho, čo majú.
Jeho generácia podnikateľov dnes často ľutuje, že sa viac naháňala v práci než trávila čas so svojimi deťmi. Mnohí sa ženú za mocou, slávou a peniazmi, až napokon zistia, že stratili oveľa dôležitejšie veci.
„Naháňanie sa a stres sú často prejavom neschopnosti rozlišovať skutočne dôležité veci v živote a venovať sa im.“
Menej práce, lepšie výsledky
Ak by mal Košturiak odporučiť jednu lekciu manažérom, nebola by o tom, ako pracovať viac, ale práve naopak. „Keď človek menej pracuje, má lepšie výsledky.“ Nemyslí tým extrémy, ale upozorňuje na ľudí, ktorí pracovali desať až dvanásť hodín denne, sedem dní v týždni, a nikam ich to neposunulo.
Stanovenie ohraničeného času na prácu, napríklad osem hodín denne a štyri dni v týždni, núti ľudí lepšie si určiť priority, nestrácať čas nepodstatnými vecami, delegovať a spolupracovať. Zároveň sa sústredia na skutočné obmedzenia, ktoré bránia lepším výsledkom. Čas mimo práce potom umožňuje oddych, šport, učenie sa a získanie novej energie.
Čas rozhoduje. A nie je ho nekonečne veľa
Lukáš Richter vysvetľuje princípy Lean a Quick Response Manufacturing cez situácie, ktoré pozná každý. Termín CT vyšetrenia o štyri mesiace, tridsať dní trvajúci zápis na katastri, stavebné povolenie riešené dlhšie než samotná stavba, žltý lístok v schránke, manažér odpovedajúci po dvoch týždňoch alebo séria meetingov bez výstupu.
Potom však ukazuje druhú stranu reality. Existujú firmy, ktoré dokážu vyvinúť nový model auta za rok a pol, priniesť na trh luxusné klenoty za sto dní, vyrobiť motor s prevodovkou na zákazku za pár dní alebo doručiť vzorku zákazníkovi do týždňa. „Čas rozhoduje.“
Podľa Richtera žijeme vo svete VUCA, ktorý je nestály, neistý, zložitý a nejednoznačný. Práve rýchlosť a čas sa v takomto prostredí stávajú kritickými zdrojmi konkurenčnej výhody aj samotného prežitia firiem.
Lean a QRM nie sú o tlaku na ľudí
Lean aj QRM majú podľa Richtera veľa spoločného. Sú zamerané na zvyšovanie pridanej hodnoty pre zákazníka, plynulosť tokov a rešpekt k ľuďom a ich rozvoju. V QRM je často prítomná aj veľká miera skutočnej slobody.
Problémom nie sú tieto prístupy, ale mýty, ktoré okolo nich vznikli. Lean je u nás často vnímaný ako nástroj na šetrenie a „zdieranie“ ľudí, čo je podľa Richtera úplne zle. Riešením je hovoriť o správnej ceste, ukazovať ju a hlavne ňou žiť, každý vo svojej sfére vplyvu, či už ako lektor, manažér alebo pracovník vo výrobe.
Silnou inšpiráciou pre neho bol aj japonský prístup k riadeniu kancelárií a inžinieringu, ktorý nie je postavený na riadení ľudí, ale práce.Dôraz sa kladie na plynulý tok, krátke priebežné doby a rýchlu spätnú väzbu. Na Západe sme si z tohto prístupu vzali fragmenty v podobe Agile či Scrum, no stále ide len o malú časť celého obrazu.
Rýchlosť ako šanca pre lokálne firmy
Pri práci so slovenskými firmami Richter vidí, že nás valcuje konkurencia z Ázie a inovácie z USA, zatiaľ čo my často zostávame pasívni. Práve rýchlosť a čas však vníma ako možnosť, ako lokálne prežiť a rozvíjať biznis. Máme veľa špičkových firiem, ktoré si túto strategickú výhodu ešte naplno neuvedomili alebo ju nevedia uchopiť v praxi.
Ako príklad uvádza francúzsku firmu, referenčnú pre QRM, ktorá je skutočným high-tech výrobcom z prostredia Industry 4.0. Dokázala prepojiť digitalizáciu, automatizáciu, tradičný Lean a QRM nielen v procesoch, ale aj vo vzdelávaní ľudí.
Väčšinu riešení zvládali interne, know-how si udržiavali vo firme a ľudí neprepúšťali, ale presúvali ich na nové zákazky alebo do kancelárskych tímov zameraných na riadenie a rozvoj firmy. Podľa Richtera je to zdravá cesta aj pre naše podniky.
Skracovanie času ako praktická stratégia
Richter sa v poslednom období intenzívne venuje skracovaniu priebežných dôb zákaziek, od objednania po dodanie. Opiera sa o metodológiu Quick Response Manufacturing, kde býva cieľom skrátenie času o päťdesiat až osemdesiat percent. „Dlhá priebežná doba je ako magnet na náklady,“ hovorí a dodáva, že skrátenie procesov často prináša úspory na miestach, kde by ich nikto nečakal.
V jednej firme napríklad klesli náklady na externé účtovníctvo len preto, že zvýšená efektivita znížila počet dokladov. Zároveň však upozorňuje, že nie všetko musí byť extrémne rýchle. Niekedy stačí vybrať jeden kritický proces a ostatné zatiaľ nemeniť. Práve správny výber Focused Target Market Segmentu dokáže priniesť rýchly a viditeľný efekt.
Zjednodušovanie ako mentálne cvičenie
Lean princípy si Richter preniesol aj domov. Už roky sa snaží každý deň zlepšiť aspoň jednu drobnosť. Dnes je to pre neho zvyk, ktorý si nevyžaduje veľa času ani peňazí.
Väčšina zlepšení smeruje k zjednodušovaniu, lepšej organizácii a 5S v domácnosti. Sám hovorí, že ide o mentálne cvičenie, ktoré pomáha uľahčovať zložitý život a svet okolo nás.
Rýchlosť a čas ako téma, ktorú sa oplatí pochopiť do hĺbky
Rýchlosť nie je o bezhlavom zrýchľovaní. Je o pochopení času ako zdroja, o správnom tempe a o schopnosti rozlišovať, kde má rýchlosť zmysel a kde je lepšie spomaliť.
Presne tejto téme budú Lukáš a Ján hovoriť na seminári INOVATO „Rýchlosť a čas – zdroj konkurenčnej výhody v neistej dobe“, ktorý sa uskutoční 5. februára 2026 vo Vzdelávacom stredisku KIA v Gbeľanoch pri Žiline.
Účastníci sa dozvedia, ako funguje čas ako strategický faktor, ako skracovať priebežné doby, znižovať plytvanie a zvyšovať adaptabilitu firmy. Seminár je určený pre majiteľov a CEO malých a stredných firiem, výrobných riaditeľov, Lean/QRM špecialistov a manažérov, ktorí chcú reagovať rýchlejšie než konkurencia a zároveň zlepšiť kvalitu svojich procesov. Viac informácií o seminári →
TEXT: Natália Stašíková
FOTO: INOVATO
