Inovácie sú hnacím motorom každej modernej spoločnosti. Aj keď Slovensko často čelí negatívnym pohľadom na chod krajiny, má stále veľký potenciál. Je pravdou, že v niektorých oblastiach zaostávame, no zároveň sme autormi mnohých úspešných projektov.
V novom formáte INOVAČNÝ KOMPAS INOVATO vám prinesieme aktuálne pohľady na najdôležitejšie témy, ktoré ovplyvňujú našu prítomnosť aj budúcnosť. Či už ide o výsledky globálneho inovačného indexu, potenciál európskych krajín, alebo nové trendy, ktoré ovplyvňujú generáciu Z a mileniálov. Vždy sa budeme snažiť predstaviť témy, ktoré nám aj vám pomôžu hľadať inšpiráciu, ako sa môže Slovensko ako krajina zlepšiť.
Slovensko a inovácie: Máme čo zlepšovať, no nádej stále žije
Koľkokrát ste mali tento rok pocit, že na Slovensku sa naozaj nič nedeje? Smutné, ale ja som si to povedala niekoľkokrát. Mýlila som sa? V určitom smere určite áno. Síce nemáme dokonalé zdravotníctvo, školstvo a o politickej situácii sa dá tiež diskutovať, máme však stovky šikovných ľudí. A práve oni sa usilujú o zmeny – prinášajú nové nápady, inovácie a robia Slovensku dobré meno aj vo svete. Áno, myslíme práve teba.
O tom, že nie sme vo všetkom úplne za „opicami“ svedčí aj fakt, že sme sa opäť dostali do rebríčka najinovatívnejších krajín sveta. Nachádzame sa na 46. mieste v globálnom inovačnom indexe (GII). Naše umiestnenie predstavuje pokles o 9 priečok za posledné tri roky. Daný stav zrkadlí výzvy a problémy, ktorým ako krajina čelíme v ostatnom období, nielen v oblasti inovácií.
Aj napriek mnohým prekážkam sme silný v oblastiach, ako je high-tech výroba, kvalita environmentálnych noriem, vývoz tovaru a štátom financované primárne aj sekundárne vzdelávanie. Zapracovať však musíme v oblasti výskumno-vývojovej spolupráce medzi akadémiou a priemyslom. Podnikateľom by tiež pomohli lepšie podmienky na podnikanie, menšia administratívna náročnosť a byrokracia. Ako krajina by sme potrebovali výraznejší podiel zahraničných investícií, v ktorých sme dlhodobo pozadu.
Zdroj: vaia.gov – Umiestnenie vybraných krajín s podobnou ekonomikou v GII v čase
Inovačný potenciál Európy
Slovensko má určite ešte čo zlepšovať, ale svitá tu nádej. Dobrým znamením je to, že si máme od koho brať príklad. Keďže Európa naďalej dominuje, pokiaľ ide o počet krajín, v prvej desiatke a dvadsiatke rebríčka najvyspelejších krajín. Krajiny ako Švédsko, Fínsko, Holandsko, Nemecko a Dánsko sa pravidelne umiestňujú na vysokých pozíciách. Sú dôkazom toho, že správna kombinácia politických rozhodnutí, investícií do výskumu a inovácií a kvalitného vzdelávacieho systému môže viesť ku stabilnému zlepšovaniu a celkovému pokroku.
V rebríčku GII a Európskeho inovačného rebríčka (EIS) sa medzi úspešné krajiny zaradili aj Estónsko, Litva a Česká republika. Tieto krajiny sa pravidelne zlepšujú a ukazujú, že aj ekonomiky s podobným vývojom ako má Slovensko, môžu dosahovať výborné výsledky, ak sa zamerajú na inováciu a podporu podnikateľského prostredia.
Zdroj: vaia.gov – Umiestnenie top 10 krajín v Globálnom inovačnom indexe v čase
Posilnenie konkurencieschopnosti EÚ: Kľúčové kroky pre globálny úspech
Európa sa v súčasnosti nachádza v jednom z najdynamickejších a najinovatívnejších období svojej histórie. V posledných rokoch však čelila vážnym výzvam. Pandémia COVID-19 a vojenská agresia Ruska proti Ukrajine mali vážny dopad na našu konkurencieschopnosť a hospodársku stabilitu. Dá sa konštatovať, že sa Európska únia na tieto výzvy úspešne adaptovala, no je jasné, že na zaručenie dlhodobej prosperity je potrebné výrazne posilniť konkurencieschopnosť regiónu.
Prečo je dôležité posilniť konkurencieschopnosť EÚ?
Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie, zdôraznila, že schopnosť EÚ vyvíjať a zavádzať nové technológie je kľúčová pre úspešnú digitálnu a zelenú transformáciu. Tieto oblasti nie sú len otázkou konkurencieschopnosti. Ide o zabezpečenie toho, aby Európa nebola len pasívnym konzumentom digitálnych produktov a služieb, ale aj aktívnym hráčom na globálnom trhu.
Konkurencieschopnejšia EÚ znamená viac inovácií a produktov svetovej úrovne. Tie umožnia európskym firmám rásť a úspešne konkurovať na globálnych trhoch. Na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutné vytvoriť podmienky pre podniky, ktoré im umožnia vyrábať lepšie, efektívnejšie a inovatívnejšie produkty.
Zdroj: Facebook/ European Commission – Ursula von der Leyenová
Päť kľúčových oblastí na zlepšenie
V reakcii na správu Enrica Letta o jednotnom trhu EÚ, predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová vypracovala päť hlavných oblastí, ktoré budú zásadne prispievať k ďalšiemu posilneniu konkurencieschopnosti Európy.
1. Uvoľnenie väčšieho kapitálu pre európske podniky
Európske podniky v súčasnosti každý rok investujú obrovské sumy v rámci zahraničného obchodu. Ak sa podarí dokončiť úniu kapitálových trhov, mohli by získať až 470 miliárd eur ročne. Tieto finančné prostriedky by pomohli podporiť inovácie, rast a tvorbu pracovných miest v celom regióne.
2. Zabezpečenie energetickej nezávislosti a zníženie nákladov na energiu
Energetická kríza vyvolaná vojenskou agresiou Ruska ukázala, ako dôležitá je energetická bezpečnosť a sebestačnosť. S rastom dodávok skvapalneného zemného plynu a investíciami do obnoviteľných zdrojov, ako je veterná a solárna energia, EÚ postupne znižuje svoju energetickú závislosť. Významným krokom bude aj budovanie inteligentných sietí a infraštruktúry na podporu čistej energie.
3. Riešenie nedostatku požadovaných zručností
S rastom zamestnanosti v EÚ sa stále stretávame s problémom nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, najmä v oblasti IT a primárne kybernetickej bezpečnosti. Preto Európska únia investuje do vzdelávacích programov, aby obyvateľom poskytla potrebné zručnosti na podporu inovácií a úspešné zvládnutie digitálnej transformácie a budúcich výziev.
4. Podpora digitálnych inovácií
S investíciami vo výške 150 miliárd eur do digitálnych technológií, kybernetickej bezpečnosti a superpočítačov bude EÚ v najbližšom období podporovať rozvoj digitálnej ekonomiky. Tieto kroky sú nevyhnutné pre to, aby sa EÚ stala lídrom v oblasti umelej inteligencie a digitálnych inovácií.
5. Uvoľnenie plného potenciálu obchodu
EÚ je lídrom v globálnom obchode, pričom v roku 2022 dosiahla obrat vo výške viac než 2 bilióny eur. Vytváranie nových obchodných dohôd a podpora spravodlivého a otvoreného obchodu umožní európskym firmám prístup k novým trhom a surovinám potrebným na zelenú a digitálnu transformáciu.
Posilnenie konkurencieschopnosti Európy je nevyhnutné pre zabezpečenie jej úspešného pôsobenia v nových globálnych podmienkach. Investície do inovácií, energetickej bezpečnosti, rozvoja zručností a obchodu sú kľúčové pre dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti a prosperity. EÚ sa nachádza na priesečníku digitálnej a zelenej transformácie, a jej schopnosť prispôsobiť sa týmto novým výzvam rozhodne ovplyvní jej budúci úspech na globálnom trhu.
Európska únia čelí v súčasnosti viacerým výzvam, ktoré významne ovplyvňujú jej konkurencieschopnosť na globálnej scéne. Novozvolený americký prezident Donald Trump avizoval možnosť zavedenia vysokých ciel na produkty z EÚ, čo môže ohroziť export našich podnikov a vytvoriť ďalší tlak na európske hospodárstvo. K tomu sa pridávajú vysoké ceny energií, ktoré zasahujú priemysel aj domácnosti, a neustále rastúce náklady na pracovnú silu v porovnaní s inými regiónmi sveta.
Komplikovaná situácia na Ukrajine a Blízkom východe navyše prináša geopolitickú neistotu, ktorá ovplyvňuje investičnú klímu. Nedávny pád vlády vo Francúzsku a predčasné voľby v Nemecku zvyšujú politickú nestabilitu v dvoch najväčších ekonomikách EÚ, čo môže mať dominový efekt na celú úniu. Pre Slovensko, kde automobilový priemysel tvorí významnú časť hospodárstva, predstavujú problémy nemeckých automobiliek, ako je napríklad Volkswagen, vážnu hrozbu. Nemecký automobilový priemysel čelí kríze, ktorá môže ovplyvniť aj slovenské závody a subdodávateľov.
Ak chce Európa tieto výzvy prekonať, musí výrazne investovať do inovácií, energetickej nezávislosti a zároveň posilniť vnútornú spoluprácu, aby bola pripravená čeliť globálnym hrozbám.
Generácia Z a mileniáli: Hlas, ktorý mení spoločnosť aj pracoviská
Generácia Z je plná mladých ľudí, ktorí vyrástli v digitálnom svete. So smartfónmi v rukách a internetom vždy na dosah sú zvyknutí na neustále zmeny a technologické inovácie. Práve vďaka tomu sa vedia rýchlo prispôsobiť novým trendom a nástrojom.
Ako už 12 rokov býva zvykom – spoločnosť Deloitte opäť uskutočnila prieskum medzi viac ako 22 800 zástupcami generácie Z a mileniálmi zo 44 krajín. Ich cieľom bolo zistiť, ako tieto generácie hľadajú zmysel v práci a živote v dynamicky sa meniacom prostredí. Výsledky sú jasným dôkazom toho, že generácie Z a mileniáli stále presadzujú zmenu, ktorú chcú vidieť v spoločnosti aj na pracoviskách.
Zmysluplná práca ako kľúč k spokojnosti
Z prieskumu vyplýva, že generácia Z a mileniáli chcú robiť, čo ich baví a dáva im zmysel. Až pre 86 % ľudí z generácie Z a 89 % mileniálov je najdôležitejším aspektom spokojnosti v práci práve zmysluplnosť ich povolania.
Nemajú obavy ani odmietnuť projekt, ktorý by sa nezhodoval s ich osobnými hodnotami. V prípade, že by so zamestnávateľom nemali rovnaké hodnoty – 44 % generácie Z a 40 % mileniálov by dokonca odmietli pracovnú ponuku.
Work-life balance stále v popredí
Work-life balance naďalej patrí medzi kľúčové faktory pri rozhodovaní o výbere zamestnávateľa, podobne ako ukázali aj minuloročné výsledky. Aj keď work-life balance je pre tieto generácie stále dôležitý, väčšina z nich – 64 % generácie Z, 66 % mileniálov pracuje v organizáciách, ktoré zaviedli nové pravidlá týkajúce sa návratu do kancelárie. Reakcie sú však rôzne – niektorí vítajú túto zmenu, iní pociťujú stres a zníženú produktivitu.
Zmiešané pocity z AI
Síce je generácia Z vychovaná na smartfónoch a internete, umelá inteligencia jej spôsobuje zmiešané pocity. Tí, ktorí ju používajú pravidelne, ju hodnotia pozitívne, ale zároveň sa objavujú obavy z toho, že automatizácia by mohla ohroziť pracovné miesta. Až 59 % respondentov, ktorí často používajú AI, sa domnieva, že táto technológia môže spôsobiť zánik pracovných miest.
Ekologické hodnoty
Ako už môžeme dlhodobo vidieť, či už na Slovensku alebo v iných krajinách, zelené témy idú do popredia. Dôvod? Hlas mladej generácie, ktorá sa čoraz viac sústredí na ekologické hodnoty. Až 62 % z generácie Z a 59 % z mileniálov má obavy o životné prostredie. Väčšina z nich sa snaží znížiť ekologický vplyv – 73 % generácie Z a 77 % mileniálov očakáva, že firmy budú podporovať udržateľnú ekonomiku.
Zdroj: Delloite – Hlavné opatrenia, do ktorých by respondenti chceli, aby ich organizácie investovali viac zdrojov (peňazí alebo času, alebo oboch) na pomoc v boji proti zmene klímy.
Duševné zdravie ako veľká téma
Téma duševného zdravia je síce stále stigmatizovaná, no už nie je tabu. Aj preto v prieskume nechýbali otázky na túto tému. Konkrétne sa hovorí o prístupe zamestnávateľov k duševnému zdraviu. Z výsledkov prieskumu vyplýva, že je možné sledovať pokroky, no stále je na čom pracovať. Keďže práve práca je miestom, kde u ľudí prichádza neraz stres či obavy.
Stres najčastejšie súvisí s financiami, rodinnými problémami a pracovnými podmienkami. Až 30 % respondentov sa obáva diskriminácie od manažéra pri otvorenom hovorení o stresových alebo duševných problémoch.
TEXT: Natália Stašíková
FOTO: Screenshot/vaia.gov.sk, Facebook/ European Commission, Mám dron, Screenshot/deloitte.com, H2GP
