Keď sa povie „digitálne vzdelávanie“, väčšina manažérov si predstaví jednorazové školenie, prezentáciu v PowerPointe a certifikát na záver. Potom sa to archivuje a ide sa ďalej. Lenže digitálna transformácia je oveľa komplexnejšia téma – a nečaká, kým si na ňu firmy nájdu čas.
Práve preto vznikla pred takmer desiatimi rokmi Digitálna koalícia – iniciatíva, ktorá vznikla v roku 2017 z podnetu IT Asociácie Slovenska a Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, pôvodne pod názvom Národná koalícia pre digitálne zručnosti a povolania SR (v roku 2025 si zjednodušila názov na Digitálnu koalíciu). Dnes prepája takmer stovku členov naprieč štátnym, súkromným, akademickým aj neziskovým sektorom – od firiem cez školy až po ministerstvá – s jedným spoločným cieľom systematicky zvyšovať digitálnu gramotnosť na Slovensku. Členovia sa pritom dobrovoľne zaväzujú ku konkrétnym a merateľným krokom, ktorých je dnes už niekoľko stoviek.
Jej zmysel zhrnul Mário Lelovský, predseda predsedníctva Digitálnej koalície, takto: „Digitálne zručnosti dnes nie sú konkurenčnou výhodou, ale základnou infraštruktúrou fungujúcej ekonomiky.“
Čo skutočne funguje – dáta namiesto dohadov
Lelovský hovorí o prístupe, ktorý kombinuje štyri veci – zistiť reálnu úroveň zručností, vzdelávať rýchlo a flexibilne, prepojiť obsah s potrebami trhu a zabezpečiť spoluprácu medzi štátom, školami a firmami.
Základ tvorí IT Fitness Test – najväčšie testovanie digitálnych zručností v strednej Európe. Do jeho 14. ročníka v roku 2025 sa v rámci krajín V4 zapojilo viac ako 205 000 respondentov, na Slovensku to bolo vyše 66-tisíc ľudí, z toho viac ako 60-tisíc študentov a vyše 5-tisíc pedagógov. Výsledky potvrdzujú presne to, o čom hovorí Lelovský – slovenskí žiaci síce dosiahli najlepšie výsledky v kategóriách internet (64,13 %) a bezpečnosť (67,68 %), no najslabšie skórovali pri práci s kancelárskymi nástrojmi (39,07 %). Podobný vzorec sa ukázal aj u starších respondentov – tí boli najsilnejší v bezpečnosti (69,15 %) a najslabší opäť pri kancelárskych nástrojoch (49,25 %).
Sám Lelovský to zhrnul jasne – slovenskí žiaci sú síce rýchli vo vyhľadávaní informácií, no slabší v ich overovaní a interpretácii, a práve to je výzva pre školstvo, ktoré musí rozvíjať kritické a algoritmické myslenie, nielen technické ovládanie nástrojov. Novinkou ročníka 2025 bol aj tzv. IT Master Test zameraný priamo na pokročilé zručnosti a algoritmické myslenie, absolvovalo ho takmer 2-tisíc študentov na Slovensku.
Ukázalo sa, že väčšina ľudí vie kliknúť. Ale efektívne pracovať s dátami, vyhodnotiť informáciu alebo vyriešiť neštandardný digitálny problém je iná liga. A práve tam firmy strácajú.
Kto čo robí a prečo to bez spolupráce nefunguje
Lelovský pomenúva jednoduchú, ale v praxi ťažko realizovateľnú rovnicu: „Firmy najlepšie vedia pomenovať, aké zručnosti budú potrebné. Vzdelávacie inštitúcie ich musia vedieť flexibilne premietnuť do výučby. Štát vytvára podmienky a motivácie, aby tento systém fungoval.“
Každý hrá svoju rolu. Keď jedna chýba, systém nefunguje. Bez spolupráce medzi týmito troma stranami firmy podľa Lelovského čoraz častejšie narážajú na nedostatok kvalifikovaných ľudí, čo priamo brzdí ich rast a inovácie. Nie v budúcnosti. Teraz.
Čísla mu dávajú za pravdu. V slovenskom sektore IKT dnes pracuje približne 60-tisíc ľudí, čo predstavuje tri percentá všetkých zamestnancov na Slovensku. Dopyt pritom rastie rýchlejšie, než ho školy a rekvalifikačné programy stíhajú napĺňať. Lelovský ako prvý viceprezident IT Asociácie Slovenska upozorňuje na rastúci dopyt po IT špecialistoch najmä v oblastiach ako umelá inteligencia, cloud, kybernetická bezpečnosť či spracovanie dát, a za kľúčové označuje zabezpečiť kvalitné vzdelávanie v IKT, podporiť ľudí v rozvoji digitálnych zručností a schopnosť rýchlo sa prispôsobovať meniacim sa podmienkam na trhu práce. Sektor IKT pritom minulý rok tvoril až 4,5 % HDP Slovenska. Čím viac firiem narazí na nedostatok ľudí, tým citeľnejšie to ekonomika pocíti.
Projekt Digitálna budúcnosť. Nie len školenie, ale systém
Do praxe to premieta projekt Digitálna budúcnosť Slovenska, ktorý riadi Diana Ripková Puhovichová. Ide o národný projekt pod gesciou Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, spolufinancovaný Európskou úniou v rámci Programu Slovensko, ktorý v praxi prevádzkuje Digitálna koalícia. Hneď v úvode je potrebné zvýrazniť, že samotná ponuka vzdelávania nestačí. „Zamestnanci sa do diagnostiky digitálnych a zelených zručností zapájajú výrazne aktívnejšie vtedy, keď vidia konkrétny osobný aj firemný prínos,“ vysvetľuje Diana.
Teda nie vtedy, keď im firma povie, že musia. Ale vtedy, keď sami pochopia, čo im to dá, či už ide o jednoduchšiu prácu s nástrojmi, menšiu závislosť od kolegu alebo lepšiu orientáciu v zmenách, ktoré prichádzajú tak či tak. Že ide o reálny problém, nielen teoretickú obavu, potvrdzuje aj prieskum z konferencie Digitálna budúcnosť. 44 % zamestnávateľov na Slovensku vníma nedostatok digitálnych kompetencií u svojich ľudí priamo ako bariéru rastu.
Autori a realizátori projektu si samozrejme uvedomujú, že priemyselná výroba a kancelárske profesie žijú v iných svetoch. „Iné požiadavky má priemyselná výroba, kde je rozhodujúca automatizácia, digitalizácia procesov a technologická pripravenosť ľudí, a úplne iné administratívne, servisné či kancelárske profesie,“ hovorí Ripková Puhovichová.
Preto projekt začína tým, že zistí, kde organizácia stojí. Na meranie využívajú tzv. Referenčné rámce, ktoré hodnotia digitálne a zelené zručnosti zamestnancov podobne, ako sa hodnotí úroveň jazykov – od A1 po C1, takže firma aj zamestnanec presne vedia, kde sa nachádzajú a kam majú smerovať. Až potom sa nastaví vzdelávanie tak, aby malo zmysel – nie univerzálne pre všetkých, ale cielene pre konkrétnych ľudí v konkrétnom kontexte.
Ako merať, či to funguje
Väčšina vzdelávacích iniciatív skončí pri počte účastníkov. Spočítajú, vyhlásia úspech a idú ďalej. Puhovichová hovorí o inom prístupe. „Úspešnosť projektu neposudzujeme len podľa počtu zapojených účastníkov, ale najmä podľa širších ukazovateľov, ktoré zachytávajú skutočný transfer znalostí do pracovného výkonu,“ uvádza.
Sledujú výsledky opakovaného testovania po šiestich mesiacoch, spätnú väzbu od firiem aj zamestnancov, mieru praktického využívania zručností v bežnej práci a reálny dopad na procesy a produktivitu.
Toto previazanie na prax nie je len deklarácia. Podľa zákona č. 292/2024 Z. z. o vzdelávaní dospelých môže neformálne vzdelávanie vedúce k digitálnym alebo zeleným zručnostiam poskytovať len certifikovaná vzdelávacia inštitúcia zapísaná v zozname poskytovateľov vzdelávacích programov v oblasti digitálnych a zelených zručností. Tento zoznam vedie Aliancia sektorových rád, ktorá zároveň posudzuje, či konkrétny vzdelávací program zodpovedá referenčným rámcom digitálnych a zelených zručností použitým aj v projekte Digitálna budúcnosť. Inými slovami nejde o to, či si firma kúpi „nejaké“ školenie, ale či ho dodá organizácia, ktorej kvalita a obsah sú overené voči rovnakému systému, podľa ktorého sa meria aj reálny pokrok zamestnancov.
Mário Lelovský to zhŕňa: „Najdôležitejší indikátor zostáva praktický, či ľudia dokážu svoje digitálne zručnosti reálne využiť, v práci, v podnikaní aj v každodennom živote.“ Teda nie certifikát. Ale schopnosti.
Čo z toho plynie pre firmy
Ak si hovoríte, že digitálne vzdelávanie vyriešite jedným školením raz za rok, tieto čísla by vás mali zastaviť. Digitálne zručnosti sa menia rýchlejšie, ako akékoľvek jednorazové školenie stihne zachytiť. Lelovský hovorí o kontinuálnom vzdelávaní ako o kľúči, pretože technologická transformácia zásadne mení trh práce a nikto z toho nevynechá ani priemysel, ani služby, ani verejný sektor.
Nástroje existujú. IT Fitness Test, projekty ako Digitálna budúcnosť Slovenska, meranie zručností na úrovni firmy, to všetko je dostupné. Otázka nie je, či tieto nástroje existujú. Otázka je, či ich firmy aktívne využijú, alebo budú čakať, kým im nedostatok kvalifikovaných ľudí začne reálne brzdiť rast.
Aj my v INOVATO túto iniciatívu podporujeme a rozvoj digitálnych a zelených zručností vnímame ako súčasť práce s našimi členmi. Testovania sa aktívne zúčastnili aj viaceré naše firmy, napríklad URBANIX a Stepanek3D – obe ukazujú, že nejde o tému vyhradenú pre korporácie. Aj menšia výrobná či remeselná firma si vie reálne overiť, kde stojí, a podľa toho sa posunúť ďalej.
Ako hovorí Lelovský: „Ak chceme, aby Slovensko nebolo len montážnou dielňou digitálnej ekonomiky, musíme začať systematicky investovať do zručností ľudí.“
To platí rovnako pre štát aj pre každú firmu, ktorá myslí na viac ako len na najbližší kvartál. A platí to aj pre nás. Preto v tejto téme pokračujeme ďalej, spolu s firmami, ktoré sú ochotné ísť do toho s nami.
TEXT: Natália Stašíková, Anna Čaplovičová
FOTO: Digitálna koalícia
