Keď povieme „sociálna práca“, väčšine z nás sa vybaví srdce, obetavosť, poslanie. Keď povieme „klaster technologických firiem“, predstavíme si dáta, procesy, čísla. Barlička z Prešova ukazuje, že tieto dva svety sa dajú spojiť. V združení, ktoré sa stará o seniorov aj o ľudí so zdravotným znevýhodnením, bežne narazíte na umelú inteligenciu, na tabuľky s nákladmi a na riaditeľa, ktorý o svojej práci hovorí rovnako vecne ako ktorýkoľvek CEO výrobnej firmy.

Práve preto Barlička patrí do INOVATO. Nie je to výnimka, ktorú si klaster technologických a priemyselných firiem odškrtne pre dobrý pocit. Je to organizácia, ktorá rieši rovnaké otázky ako naši ostatní členovia. Ako robiť veci lepšie, s menej zdrojmi a udržateľne.

Barlička je prešovské občianske združenie. Vzniklo v roku 1999, pôvodne ako pomoc rodinám detí so zdravotným znevýhodnením. Dnes poskytuje komplexné sociálne služby seniorom aj ľuďom so zdravotným znevýhodnením, od pobytovej a ambulantnej starostlivosti cez chránené dielne až po fyziocentrum a centrum aktívneho starnutia. Vedie ju riaditeľ Lukáš Kvokačka.

Srdce aj peňaženka

Sociálna práca sa na Slovensku tradične vníma ako poslanie. Ako niečo, čo sa robí srdcom, nie kalkulačkou. Podľa Lukáša Kvokačku je to práve táto veta, ktorou sa spoločnosť naučila ospravedlňovať podpriemerné financovanie sociálnych služieb. „Zabúda sa pritom na to, že zariadenie aj jeho zamestnanci platia rovnaké faktúry rovnakým dodávateľom ako všetci ostatní.“  Barlička pritom dnes patrí medzi väčších zamestnávateľov v sociálnych službách v Prešovskom kraji, má takmer stovku zamestnancov, a bez jasných procesov by fungovala len ťažko.

Lukáš tento prístup nazýva priamo „nebezpečnou stávkou.“ Podfinancovaný sektor sa podľa neho spolieha na to, že napriek nízkym mzdám doň nepridú nesprávni zamestnanci, iba tí „so srdcom.“

Namiesto tejto stávky Barlička stavia na profesionalite výberu, zaúčania, vedenia a kontroly zamestnancov. Teda presne na tých istých princípoch, na akých stoja dobre riadené firmy.

AI v domove dôchodcov nie je sci-fi

Keď sa objavila možnosť pracovať s umelou inteligenciou zadarmo, Barlička neváhala. Prešli si podobnými fázami ako mnohí z nás. Prvá zamilovanosť, potom zreálnenie a dnes snaha udržať krok s dobou.

„AI nám pomáha na viacerých frontoch, od marketingu cez písanie grantov až po sociálnu prácu, podporu riadenia, ale aj pomoc pri nákupoch položiek, s ktorými nemáme veľa skúseností. Skrátka všade tam, kde nemáme dostatočnú expertízu alebo dostatočný počet rúk alebo hláv.“

Cesta k tomu ale nebola priamočiara. Príbeh adopcie AI je príbehom každodennej zmeny. Frustrácia, odmietanie, strach, zvedavosť, akceptácia. Pomohol im interný tím, ktorý zamestnancov školil opakovane, aj externé AI akadémie. Zároveň si uvedomujú, že opatrovateľky nepotrebujú vedieť, čo je token. Potrebujú ale vedieť, čo s AI robiť a čo nie. Presne to vystihuje ich interné motto. „AI používame rozumne a bezpečne.“

Mimochodom, práve vďaka tomu sa z domova dôchodcov stali „tí, čo robia a školia AI“. Nečakaná vizitka pre sociálne zariadenie, ale presne o tom je inovácia. Robiť niečo tak dobre, že si to všimnú aj mimo vlastného odboru.

Podobný duch stojí aj za ich ďalšími projektmi. Interne rozbehli DigiOlympiádu, ktorá prepája technológie a generácie a od septembra 2025 beží aj pravidelné digitálne vzdelávanie pre juniorov aj seniorov, teda presne tú skupinu, ktorej sa digitálna gramotnosť pripisuje najmenej. Externe sú zasa súčasťou celoslovenského programu deinštitucionalizácie sociálnych služieb, teda systémovej zmeny, ktorá presúva starostlivosť bližšie k bežnému životu a komunite namiesto veľkých ústavných zariadení. A to je presne tá kombinácia, o ktorej hovoríme na začiatku, vlastná iniciatíva doma aj zapojenie do väčších zmien navonok.

Konkurenti si pomáhajú

Jedna vec nás na Barličke zaujala najviac. Svoje skúsenosti odovzdávajú ďalej cez Sociofórum, a to aj organizáciám, s ktorými si de facto konkurujú. Dôvod je jednoduchý. Keď začínali, veľa iných zariadení pomohlo im.

„Doteraz si pamätám, keď mi dlhoročný riaditeľ povedal, toto sa robí takto a inak, riaditelia si tykajú. Máme teda čo vracať a zároveň sme zariadenie pre seniorov, nie atómová ponorka, a veci, ktoré robíme, nie sú jadrová fyzika,“ hodnotí Lukáš.

Za touto ochotou zdieľať stojí aj triezvy pohľad na vlastné limity. Sú geograficky obmedzení, úspech podobného zariadenia v inom okrese im nezoberie ani seniorov, ani zamestnancov. A keďže o pár rokov bude sociálnych služieb potrebných výrazne viac, než dokáže jedna organizácia postaviť, nie je podstatné, či kvalitnú starostlivosť o seniorov v danom regióne poskytuje práve Barlička. Podstatné je, že tam vôbec je.

Čo by zmenili

Keby sa dalo zmeniť len jedno, Barlička by siahla po číslach. „Zvonku je to jasné, priemer financovania sociálnej pomoci v EÚ je 1,5 % HDP, u nás 0,8 %. Môžeme riešiť čokoľvek, ale dlhodobo rozvíjať sektor s polovicou potrebného rozpočtu sa nedá.“

Podobný obraz ukazujú aj oficiálne dáta. V roku 2022 dávalo Slovensko na dlhodobú starostlivosť približne 1 % HDP, priemer EÚ bol 1,7 % HDP. Európska komisia pritom odhaduje, že do roku 2070 tieto výdavky na Slovensku vzrastú len na 2,4 % HDP, teda stále pod dnešným priemerom Únie. Ak by sa mala dostupnosť a kvalita služieb priblížiť európskemu štandardu, museli by vyskočiť až na 5,4 % HDP. Slovensko sa pritom podľa prognóz starne jedným z najrýchlejších tempom spomedzi krajín EÚ, takže tlak na sektor bude len narastať. Nedostatok rúk v sociálnych a opatrovateľských službách navyše nie je len slovenský problém, s rovnakými starosťami zápasia aj v Nemecku, Rakúsku či iných krajinách EÚ, ktoré práve preto čoraz viac skúšajú digitálne nástroje a umelú inteligenciu priamo v starostlivosti.

Rovnako dôležité sú ale aj veci, ktoré má sektor plne vo vlastných rukách. Dobre nastavený onboarding, hodnotenie zamestnancov, používanie digitálnych nástrojov, alebo aj taká jednoduchá vec, ako výmena svietidiel za úsporné LED. Inovácia totiž nemusí vždy znamenať prevratnú technológiu. Často stačí robiť to, čo už vieme, len dôslednejšie.

Prečo do klastra technologických firiem patrí aj domov pre seniorov

Odpoveďou na výzvy, ktorým Barlička čelí, sú podľa Lukáša Kvokačku práve inovácie. „Myslím, že odpoveďou na naše výzvy sú práve inovácie. V starostlivosti, pri používaní budov, v digi prostredení, ale aj v riadení. V sektore aj mimo neho sú u nás aj v zahraničí mnohé riešenia, len ich treba zdvihnúť, lokalizovať, otestovať, nasadiť a šíriť. A presne takto vnímame INOVATO. Cez konkrétne mená a ich úspechy, ale aj cez atmosféru naklonenú zlepšovaniu.“

Barlička nám pripomína, že hranica medzi biznisom a sociálnou sférou je často umelá. Obe strany riešia to isté. Ako s obmedzenými zdrojmi urobiť čo najviac pre ľudí, ktorí na to spoliehajú. A obe strany na to dnes môžu použiť rovnaké nástroje.

Chcete byť súčasťou?

Ak vediete neziskovku alebo sociálny podnik a podobné otázky riešite aj vy, radi vás spoznáme. INOVATO nie je len pre výrobné firmy a startupy. Je pre každého, kto chce robiť svoju prácu lepšie a nebojí sa pri tom siahnuť aj po nových nástrojoch.

Ak vediete firmu a čítate tento článok s myšlienkou, že vaše skúsenosti by mohli pomôcť organizáciám ako Barlička, ozvite sa tiež. Prenos know-how funguje aj opačným smerom a mnohé firmy v klastri by vám vedeli povedať to isté.

Chcete sa o členstve v INOVATO dozvedieť viac? Napíšte nám alebo si pozrite, ako sa stať členom.

Text: Anna Čaplovičová, Lukáš Kvokačka
Foto: Barlička