Po dlhej dobe som bol na seminári Inovato. Zaujala ma jeho téma: Harmónia v živote a vo financiách. S Ankou Čaplovičovou sme boli dohodnutí, že sa ráno stretneme na pumpe na výjazde z Bratislavy. Mala tam prísť aj jej bývalá kolegyňa z Ministerstva hospodárstva. Prichádzam na pumpu, a naozaj, čaká tam pekná dievčina, „manažérsky oblečená“. Niečo zaujato študuje na mobile. S úsmevom ju oslovím: Dobrý deň, vy tiež čakáte na Anku? Ženou mykne, vytreští na mňa oči a vykríkne: Preboha, ako som sa vás zľakla! V očiach má strach a ustúpi pár krokov dozadu. Potom povie: Nie, ja tu čakám na kolegu. Prepáčte, nechcel som vás vystrašiť. Pekný deň. Usmievam sa v duchu na jej reakcii, ale mysľou mi hneď prebehne myšlienka, že svojím výzorom asi straším ľudí. Mal by som na sebe popracovať, aby sa ma nebáli. O chvíľu prichádza správna pani, aj Anka a vyrážame do Vrábeľ.
Seminár otvoril Janko Košturiak. Vždy ho desilo slovo harmónia. Cítil v ňom akýsi závan ezoteriky. Mne toto slovo tiež vadí, pretože život nie je žiadna harmónia, je to boj, chaos a nekonečné prekonávanie prekážok. A práve odolnosť voči neistote môže priniesť vnútornú harmóniu, akýsi pocit hrdosti a sily, že sa mi podarilo zdolať nejaký problém. Z toho vzniká euforický pocit, že všetko klape a má zmysel.
Väčšina prítomných poznala Gallupov test, niektorí si medzi sebou rozprávali ako v ňom dopadli. Pohybujem sa v úplne inom prostredí a nikdy som o Gallupovom teste nepočul. Tak som so záujmom počúval prvého rečníka, pána Jozefa Kokošku. Don Clifton bol zakladateľ psychológie silných stránok. Páči sa mi jeho myšlienka, že sa človek nemá zaoberať svojimi zlými/slabými stránkami, alebo zlými stránkami okolia, ale má si všímať svoje silné stránky a tie rozvíjať. Veď každému človeku, ktorý poctivo skúma samého seba je jasné, že ho limituje vlastný charakter, podľa ktorého sa správa v reálnom živote. Každý má svoje originálne talenty, ktorými sa líši od iných ľudí.
Clifton hovorí: Nemôžeš byť hocikým alebo hocičím chceš byť – ale môžeš byť oveľa viac tým, KÝM UŽ SI. Netreba sa zaoberať naprávaním slabín. Treba radšej, kým sa to dá, a nepríde staroba, investovať čas a energiu do rozvoja svojich talentov. Talent je v tomto prístupe definovaný ako súhrn toho, ako prirodzene rozmýšľame, cítime a ako sa správame. Okolie však od malička útočí na naše talenty a chce z nás vychovať niekoho iného.
Keď som počúval pána Kokošku, uvedomil som si, koľko nenávratných škôd napáchali naši rodičia, ktorí z nás chceli mať niekoho iného, ako sme mohli a mali byť…Škoda, že pána Kokošku nemohli počúvať moji rodičia. Doteraz nosím v sebe hororovú spomienku na to, čo sa mi stalo, keď som chodil do prvej triedy na základnej škole. S kamarátmi sme takmer každý deň hrali futbal alebo hokejbal. Niektorí z nich začali chodiť na futbalovú prípravku, iní zase na hokej. Tiež som sa chcel prihlásiť a začal sa prikláňať k futbalu. Mám starších súrodencov. Brat so sestrou vedeli vynikajúco hrať na klavíri. Brat dokonca aj na organe. Obidvaja vyhrávali klavírne súťaže, skrátka mali na muzicírovanie talent.
A prichádza deň D, ktorý mi spôsobil veľkú traumu. Prídem domov zo školy, otec povie, rýchlo sa naobeduj, pôjdeme do ľudovej školy umenia, prihlásim ťa na klavír. Povedal som otcovi, že na klavír chodiť nebudem, že sa chcem prihlásiť na futbal. Otec mi dal za túto odpoveď facku. Matka začala hystericky vrieskať, že farárov syn nemôže hrať súťažne futbal, že musí byť na určitej kultúrnej úrovni, a klavír je táto úroveň. Rozplakal som sa, zúril, prišli ďalšie facky a nakoniec som na ten klavír musel chodiť niekoľko rokov. Až potom rodičia pochopili, že to nemá zmysel. Neviem doteraz nič zahrať. Futbal som však hrával s kamarátmi takmer každý deň. Už som bol siedmak, keď ma videl hrať tréner mladších žiakov. Spolužiak mu o mne hovoril. Prišiel za mnou a povedal mi, že ma chce do mužstva a mám prísť na tréning. Smutným hlasom som mu odpovedal, že nemôžem, že mi to rodičia nedovolia. Ak by mi to dovolili, ktovie ako by to so mnou dopadlo v tejto oblasti.
Na tom však nezáleží, pretože je dobre že mi to nedovolili. Môj život by sa vyvíjal inak, možno by som hral za Matador Púchov, ale do väčšieho futbalu sa nikdy nedostal. Som spokojný, že som prežil život, aký som prežil, pretože neskoršie, v roku 2004 som predsa len reprezentoval Slovensko na MS vo futbale! Bolo to vo Švédsku a je úplne jedno, že sa jednalo o MS bezdomovcov. SFZ nám zaplatil cestu, dostali sme aj originál slovenské dresy a ostatné vybavenie. Strelil som tam niekoľko gólov a mal viacero asistencií. To, že som bývalý futbalový reprezentant mi už nikto nezoberie. Prepáčte za túto vsuvku, ale pri jej čítaní si sami spomeňte, či sa vám nestalo niečo podobné. Možno aj vaši rodičia nevideli váš talent, a nútili vás robiť niečo, na čo ste nemali.
V rámci workshopu nás pán Kokoška vyzval aby sme sa postavili a prišli do spoločného priestoru k nemu. Položil nám postupne niekoľko otázok. Napríklad – Prihovoríte sa ľuďom vo výťahu? Mohli sme sa rozhodnúť, či sa postavíme na stranu áno, stranu nie, alebo do stredu (občas sa prihovorím, občas sa neprihovorím). Účastníci odpovedali a rozdeľovali sa do skupín podľa svojich daností a talentov. Bolo zaujímavé ako sa skupina v závislosti od otázok delila a menila. Z toho vyplýva, že každý reaguje na situácie podvedome na základe toho, čo mu je prirodzené a na čo má danosť a talent.
Dostali sme aj papier so zoznamom talentov, teda silných stránok s kratším popisom. Je ich 34, z tohto množstva treba rozvíjať hlavne prvých 10. Veľmi dôležité je spoznať svoje talenty a následne s nimi pracovať. Človek má byť sám sebou, teda v harmónii so svojimi talentami. Potom všetko funguje ako má, a človek žije dobrý život, ktorý ho napĺňa. Je dôležité, aby každý pracoval v oblasti, ktorá ho naozaj baví. Aby boli v tíme spolupracovníkov dobré vzťahy. Potom rastie aj produktivita práce. Treba vedieť dobre hospodáriť s financiami. Rozvíjať svoje duševné, ale aj telesné schopnosti. Žiť aktívne, dobre sa stravovať, športovať. A veľmi dôležité je to, aby sa človek dobre cítil v prostredí, v ktorom býva. Ak sú všetky tieto oblasti v pozitívnej rovine, človek žije dobrý život, čiže wellbeing.
Po obednej prestávke vystúpila Martina Nádaská. Jej prednáška o finančnej gramotnosti a finančnej inteligencii ma zaujala, pretože sa v tejto oblasti považujem za analfabeta. Nikdy som peniaze až tak neriešil a nikdy som o nich neuvažoval ako o hodnote.
Martina Nádaská začala od seba. Mama ju od malička učila šetriť. Táto výchova ju ovplyvnila tak, že vo svojom prvom zamestnaní si od prvého dňa začala všímať, že sa vo firme zbytočne plytvá. Nabrala odvahu, zašla za šéfom a povedala mu, kde sa dajú ušetriť financie, keďže je tiež fanúšička Baťovho systému riadenia. Baťa povedal, že človek, ktorý je bohatý a vzdelaný je slobodný. Peniaze sú totiž veľmi dôležité. Tomu, kto s nimi vie inteligentne narábať presvetlia život. Treba na ne však zmeniť pohľad a uvažovať nad nimi z rozumnej perspektívy.
Martina ďalej hovorila o tom, že zdravie, bez akýchkoľvek pochybností, považujú všetci ľudia za hodnotu. A takto by sa mali pozerať aj na peniaze. Niekedy sa v tejto oblasti musia prekonávať minulosťou vžité predsudky. Peniaze sú zlé, kazia charakter. Kto ich má viac je určite zlodej. Poctivou prácou sa zarábajú ťažko a podobne. Výskumy dokázali, že úplne každý človek potrebuje mať nejaký majetok, či je to vlastná hračka, oblečenie, izba, atď. Peniaze sú naozaj potrebné, aby bol človek životaschopný. Aby mohol odísť z rodičovského domu a postarať sa o seba. Musí si teda vedieť zarobiť a dobre hospodáriť. Bez peňazí sa totiž človek naozaj nemôže rozvíjať a robiť to, čo by chcel.
Martina Nádaská uviedla aj príklad rodiny, ktorá má finančné problémy. Spoločne sme v aplikácii finplay hľadali spôsoby, čo majú urobiť, aby ušetrili. Finančná inteligencia do seba zahŕňa tieto hlavné body:
- míňať menej ako zarábam a nechať si vždy nejakú zábezpeku.
- vedieť, ako zarobím s tým čo mám, kde to mám investovať.
- zbytočne si nebrať úvery, ktoré zaťažia rozpočet.
- keď treba, zamyslieť sa, ako môžem zarobiť viac.
Na konci seminára bola diskusia a zaznelo aj záverečné zhrnutie. Treba spoznať svoje talenty a pracovať s nimi. Neustále ich obrusovať, a využívať ich na prospech seba, a tiež nimi obohacovať ľudí, ktorí sa pohybujú okolo nás.
Peknú zimu želám.
Autor: Peter Sorát
Spoločnosť FinPlay, s. r. o. – Učíme ľudí premýšľať o peniazoch, efektívne s nimi pracovať, a tým ich vedieme k finančnej slobode.
Use Your Talents – Objavte svoje talenty
