Ako sám hovorí, otázka už dávno nestojí tak, či umelá inteligencia zmení náš život. „Ona ho už mení. Otázkou je, či týmto zmenám budeme rozumieť a či ich dokážeme formovať v náš prospech.“
Čo nás robí ľuďmi a čo môžeme stratiť?
Jedna z najzásadnejších otázok, ktoré dnes podľa Vladimíra Šuchu riešime, je samotné chápanie toho, čo znamená byť človekom. Stroje dnes dokážu myslieť, analyzovať, rozhodovať sa rýchlejšie a presnejšie než my. A práve tu vidí najväčšie riziko.
„Najviac ma znepokojuje, že sa budeme snažiť súťažiť s umelou inteligenciou tam, kde je jednoducho lepšia ako my,“ vysvetľuje. „Ak sa o to budeme pokúšať, túto súťaž prehráme. A popritom stratíme dimenziu, ktorá nás robí ľuďmi.“
Podľa neho nás nedefinuje len IQ, množstvo vedomostí či rýchlosť spracovania informácií. „To, čo z nás robí ľudí, je súcit, empatia, ľudská tvorivosť, schopnosť porozumieť druhým. Tieto vlastnosti musíme znovu pomenovať, vytiahnuť ich na povrch a začať si ich viac vážiť.“
Čím mladší, tým zraniteľnejší
Na otázku, ktoré skupiny sú dnes najviac ohrozené stratou ľudskosti v digitálnom svete, odpovedá jednoznačne: „Čím mladší, tým zraniteľnejší.“
Vývoj mozgu podľa neho kulminuje približne v 25. roku života. „To znamená, že všetci mladší ako dvadsaťpäť rokov sú najviac vystavení vplyvu technológií.“ Zároveň však dodáva, že ani starší ľudia nie sú imúnni. „Aj štyridsať či päťdesiatročný človek sa môže dostať do zajatia umelej inteligencie.“
AI dnes už nie je len nástrojom na riešenie úloh. „Z asistenta sa stáva partner. Pre desiatky miliónov ľudí na svete už dnes dokonca intímny partner. A to je veľmi problematické.“
Chatbot ako psychológ?
Téma, ktorá dnes rezonuje čoraz silnejšie, je využívanie chatbotov ako náhrady psychologickej pomoci. Podľa Vladimíra Šuchu nás čaká obrovský nárast potreby psychológov a psychologických služieb.
„Explózia psychických problémov, najmä u mladých ľudí, je obrovská,“ hovorí otvorene. V diskusii so zástupcami IPéčka – známeho psychologického helpdesku ho šokovali konkrétne čísla. „Hovorili, že majú obrovský nárast mladých ľudí, ktorých k nim v podstate ‘odporučil’ ChatGPT. Mladí riešia svoje psychické problémy s chatbotom.“
Aj keď dnešné systémy v kritických situáciách často odporučia odbornú pomoc, riziká sú podľa neho reálne. „V USA už existujú súdne procesy, kde takáto komunikácia viedla k rozvodom alebo dokonca k samovraždám. Je to vážny problém, ktorý je zatiaľ takmer mimo nášho zorného poľa.“
Úloha štátu, škôl a prevencie
Podľa Vladimíra Šuchu nestačí riešiť problémy až vtedy, keď vzniknú. „Musíme sa sústrediť na prevenciu – na to, ako zmeniť kurikulum, výchovu v školách aj v rodinách, aby k týmto problémom vôbec nedochádzalo.“
Keď už však problém nastane, existuje aj rýchlejšia cesta než čakať na dostatok psychológov. „Veľký priestor majú vyškolení tréneri a sprievodcovia, ktorí dokážu ľuďom pomôcť a nasmerovať ich. V zahraničí je to bežné, u nás to prakticky neexistuje.“
„Je dôležité, aby sme nezostali len v komunikácii so strojom, ale aby sme boli v kontakte s ľuďmi.“ – Vladimír Šucha.
Mentálna odolnosť ako kľúč k našej nenahraditeľnosti
Ak by mal pomenovať jedno univerzálne pravidlo, ktoré by nám pomohlo využiť potenciál AI bez straty ľudskosti, odpoveď má jasnú: mentálna odolnosť.
„Je to jednoduché aj zložité zároveň,“ hovorí. Vo svojej knihe opisuje päť pilierov mentálnej odolnosti: emočnú kontrolu, flexibilné myslenie, pochopenie vlastnej identity, schopnosť rozhodovať sa a zmysel života spolu s medziľudskou konektivitou.
„Je dôležité, aby sme nezostali len v komunikácii so strojom, ale aby sme boli v kontakte s ľuďmi. A dobrá správa je, že tieto piliere sa dajú pretaviť do konkrétnych krokov, ktoré nestoja peniaze – len trochu času a premýšľania.“
„Byť človekom v ére umelej inteligencie teda neznamená bojovať so strojmi. Znamená to pochopiť, v čom sú lepšie a zároveň si chrániť a rozvíjať to, v čom sme nenahraditeľní my,“ dodáva na záver Vladimír Šucha.
TEXT: Natália Stašíková
FOTO: INOVATO
