Bol som na niekoľkých fórach strojárov a cítil som sa ako na zjazdoch politických strán. Spomínalo sa na staré zlaté časy, nadávalo sa tam na školy, vlády a debatovalo sa o tom, ako sa dostať k rôznym dotáciám a výhodám. Strojárstvo u nás zaspalo. Firmy sa izolujú, chýba vzdelávanie a spolupráca. Za európske peniaze sa budujú potemkinovské laboratóriá, vedú sa nezmyselné reči o priemysle 4.0, chýbajú znalosti najnovších trendov a inovácie. Často sa konkuruje nízkymi nákladmi, predáva sa viac “železo” ako znalosti. Mnohé strojárske firmy sa uzatvárajú do seba. Dôvody sú rôzne – veľa práce a málo času (ďalšou fázou býva málo práce a veľa času), paranojický pocit, že by nám mohol niekto niečo ukradnúť, pocit výnimočnosti, ktorý často pramení z toho, že ani nevieme, čo nevieme, nedostatok peňazí na cestovanie a vzdelávanie sa. Pripravil som rozhovor o budúcnosti, nových trendoch, vzdelávaní a inováciách s ľuďmi, ktorí s strojárstve aktívne pracujú.
Prof. Dr. Ing. Jiří Markom, Ph.D, DBA – niekoľko desaťročí viedol vývoj obrábacích strojov vo významných českých podnikoch, píše knihy nových technológiách a vychováva mladú generáciu konštruktérov.
Ing. Ľubomírom Švecom, majiteľom spoločnosti ŠVEC a SPOL Vráble, ktorá zamestnáva 450 ľudí a využíva najmodernejšie strojárske technológie pri výrobe strojárskych komponentov, nástrojov, strojov a zariadení.
Ing. Norbertom Brathom, ktorý šéfoval strojárskej výrobe, celosvetovo viedol vývojové tímy v oblasti chladiarenskej techniky.
MgA. Martinom Tvarůžkom, priemyselným dizajnérom, ktorý pracuje pre významných strojárskych výrobcov a za produkty, ktoré navrhol, získal v posledných rokoch dvakrát svetové ocenenie Red Dot.
Ing. Arch. Patrikom Paulom, dizajnérom, ktorý stojí za viacerými významnými značkami a spolu so svojim tímom vyhral Red Dot za prvý 3D tlačený eBike na svete – Kinazo.
Prof. Ing. Milanom Zeleným, PhD., ktorý je globálnym profesorom sledujúcim najnovšie transformačné trendy a prelomové technológie
Otázka na Milana Zeleného: Milan, v poslednej dobe je veľa diskusií, konferencií a kníh o budúcnosti techniky a inováciách. Dá sa to všetko, čo sa okolo nás odohráva, stručne charakterizovať?
Žijeme ve světě akcelerující kvalitativní změny. Nejde o běžnou změnu z příruček podnikového řízení, ale o bezprecedentní, nejrychlejší a nejhlubší proměnu výroby, spotřeby, hodnot i chování – způsobu a stylu života jedinců, skupin i národů. Vše bude jinak, nic se nevrátí do starých kolejí. Vstupujeme do věku podnikatelství nebo podnikání, chcete-li. V něm zaujímá největší význam rozvoj podnikatelského myšlení. Všichni jsme svědky, že je v poslední době všechno nějak jinak, než jak bylo před několika roky. Ale řada lidí, kteří by se o to měli zajímat, této akceleraci nerozumí nebo jim nevyhovuje. Transformace je kvalitativní přeměna z jednoho dominantního sektoru na druhý, dlouhodobá proměna, přetvoření k nové normále.
Tradičně se inovační proces soustřeďoval na vylepšení částí a součástí existujících či nových výrobků a výrobních procesů (jakož i procesů poskytování služeb). Inovaci vytváří až trh: teprve, když zákazník produkt koupí, protože mu přináší přidanou hodnotu, stává se invence inovací. Proto je a musí být zákazník úhelným kamenem inovačního procesu. Globalizace přinesla na světové trhy miliony schopných inovátorů ze všech koutů světa: konkurence se prudce zvýšila a zostřila právě ve světě inovací. Namísto částečných inovací jednotlivých komponent produktů a služeb se konkurence přesunula k inovacím celkového podnikatelského modelu (business model). Tvorba podnikatelského modelu již tedy není doménou laboratoře, inženýra, akademie nebo zlepšovacího návrhu, bez přímého styku se zákazníkem, ale nový profesní obor v rámci výroby, obchodu a podnikání. Svět inovací se fundamentálně změnil před našima očima.
Otázka na Jiřího Marka:
Ako hovorí profesor Zelený, v posledných rokoch prebiehajú zmeny, ktoré sú jedinečné v ekonomike aj v celej spoločnosti. Pravdepodobne nikdy v dejinách ľudstva neprichádzalo toľko prelomových technológií do biznisu a našich životov takou vysokou rýchlosťou. V každom podnikateľskom odvetví sú napríklad stále viditeľnejšie trendy odstraňovania medzičlánkov, individualizácie ponuky, premeny výrobkov na služby a ich zdieľanie, digitalizácia a zrýchľovanie procesov, samoobsluha, zmena správania zákazníkov i nástup generácii X a Z. Ty sa pohybuješ vo vysokých pozíciách v strojárstve a zároveň vyučuješ novú generáciu konštruktérov na univerzite. Ktoré hlavné zmeny vidíš v strojárstve a aké budú mať podľa Teba následky na podniky?
Laboratóriom profesora Marka je výrobná dielňa
Hlavní změny ve strojírenství bych rozdělil do dvou směrů. Tím prvním aspektem je to, co jsi zmínil a co se promítá do dodávek produktů. Je to stále se měnící a turbulentní poptávka a tím i zásoba práce. Nic už nebude jako dříve, kdy firmy měly ve frontě práce tolik nasmlouvaných zakázek, že pokud zákazník chtěl jeho produkt, tak dokázal čekat i dva roky. To je dnes fikce a firmy musí změnit vzorec svého chování, umět se velice rychle adaptovat. Nezbytným předpokladem pro toto mít vybudovanou síť spřátelených a spolehlivých subdodavatelů, kteří co řeknou, to platí. Jenom tak se dá do budoucna přežít. Tím druhým aspektem je umět zachytit vývoj, který se odehrává nejenom v mém oboru, ale i v příbuzných oborech. Je žádoucí a nutné podchytit vývojové trendy. Podle mne se to projeví ve stále větší aplikací nových materiálů, inteligence a automatizace a adaptibility strojů. K následkům lze povědět pouze jediné. Přežijí jenom ty firmy, které si toto velmi rychle uvědomí, pochopí co se děje na trhu a budou na to umět rychle reagovat.
Otázka na Martina Tvarůžka: Martin, robil som s Tebou na niektorých projektoch lesného kolesového traktora, kondenzačnej jednotky alebo ultrazvukovej čističky. Veľmi sa mi páčilo, že si sa najskôr zaujímal o to, ako sa dané zariadenie používa, vyrába, opravuje a až potom si začal kresliť. Pracoval si ako inžinier, technik a zároveň umelec a obchodník. Všetkých v tíme si nás dokázala integrovať a zároveň nadchnúť pre to, že robíme niečo výnimočné. Môžeš nejako zhrnúť svoje poznatky a skúsenosti z priemyselného dizajnu v strojárskych firmách?
Pracoval jsem na designu nejrůznějších výrobků, strojů i zařízení, dá se říci od dveřních kování, kotlů na tuhá paliva, systému regálů do prodejen s oděvy přes výdejní stojany na pohonné látky, tepelná čerpadla a rentgenové přístroje až po obrovské strojní celky. Podstatné je pro mě to, že několik desítek produktů, na jejichž vývoji jsem se v rámci svojí praxe podílel, je v opakované výrobě a prodává se na globálních trzích, naplňuje potřeby svých zákazníků a vytváří zisk. Nesmí se zkrátka stávat, aby věci zůstaly v líbivých vizualizacích na papíře, ale byly se zohledněním všech specifických požadavků, které jsou na každý výrobek kladeny, vhodně formálně zpracovány a uvedeny na trh.
I když je každý projekt unikátní, tak jsem si samozřejmě některé postupy vyzkoušel už dříve. Například v úvodní fázi projektu kolekce kotlů na tuhá paliva, na kterém jsem spolupracoval s tradičním evropským výrobcem firmou Viadrus, jsme získali mnoho užitečných informací od servisních techniků a montážních firem. To bylo důležité pro návrh opláštění a jeho instalaci na litinové těleso. U kotle Hercules U24 se mi také podařilo dosáhnout podstatného zvýšení uživatelského komfortu změnou přístupu k čistícímu otvoru oproti stávajícímu řešení. Při tomto projektu jsem přišel také na to, že vhodné tvarové řešení může mít i souvislosti přesahující rámec produktu samotného. Navrhnul jsem totiž opláštění a jeho skladebnost při balení tak, že je možné kotle díky maximálnímu využití standardních přepravních kapacit v autodopravě velmi efektivně expedovat a nedochází tím ke zbytečnému zdražování produktu. Učím se a objevuji nové věci projekt od projektu. Pochopil jsem, že designér se musí zabývat celým business modelem výrobce, vnímat věci v nejširším možném kontextu, neupínat se jenom na samotný produkt. Potřebuji znát ambici výrobce, jeho obchodní strategii, jeho ekonomiku, filozofii produktů, nákladovost, hierarchii jednotlivých výrobků v produktovém portfoliu atd. Posláním průmyslového designéra zkrátka není exhibovat bezmyšlenkovým tvarováním a produkovat třeba hezké, ale výrobně drahé či nefunkční výrobky. Na výsledném produktu musí být vidět, že prošel péčí designéra, musí být přitažlivý pro koncového zákazníka, zároveň však také jakýmsi způsobem samozřejmý a přirozený.
Otázka na Patrika Paula: Patrik, z dizajnu bicyklov ste pred pár rokmi začali vyvíjať 3D tlačený eBike a dosiahli ste obrovský úspech. Mám pocit, že si si na tomto projekte rozšíril svoju profesiu dizajnéra aj o odbornosť v oblasti aditívnej výroby. Čo si sa naučil a čo dalej?
Aj pri prvej myšlienke vyvinúť vlastný elektrobicykel som sa stretol s názormi, že je to nezmysel a nafúknutý trend, bublina, nech sa na tom vytrieskajú bohaté firmy. Ty si bol jeden z mála, ktorí tomu verili a povzbudzoval si ma. Všetko má svojich nadšencov i pochybovačov. Býval som skôr triezvy realista a materialista, čo uverí, až keď drží vec v ruke. Dnes sa na to pozerám inak. Kvantová fyzika dokazuje, že myšlienka je základ všetkého a má neuveriteľnú silu. Veril som, že vytlačíme prvý eBike na svete a toľko som vysielal myšlienky do vesmíru, až sa zhmotnili. Sníval som o tlači celého rámu z jedného kusa, aby sa nemusel zvárať z viacerých častí. O pár dní začíname tlačiť rám v celku. Väčšina spochybňovala priemyselné využitie pri masovej výrobe. Už dnes existuje tlačiareň 100-násobne rýchlejšia s výrazne lacnejším výstupom ako všetky doterajšie technológie. Budúcnosť bude nádherná a bude priať dizajnu. Predpokladám dizajnovú revolúciu. Budeme môcť vyrábať čokoľvek pre každého individuálne na mieru v krásnych tvaroch a farbách bez akýchkoľvek obmedzení. Svet bude bez zbytočných skladových zásob, bez nezmyselnej nadprodukcie, nebude sa zbytočne mrhať energiami na dopravu, keď sa preváža vzduch v hotových výrobkoch cez polovicu našej planéty… Samozrejme verím, že naše eBiky sa budú vyrábať 3D technológiou z kovu.
K vývoju elektrobicykla ma prinútilo viacero okolností. Roky slúžime zákazníkom väčšinou v oblasti, kde sa hrá na istotu s konzervatívnejším prístupom a na experimenty tohoto typu nebol priestor, kapacita, či odvaha. Keďže mám v tíme schopných a mladých dizajnérov s praxou z najlepších svetových automobiliek, nechcel som o nich prísť. Zároveň mi skúsenosti a prax potvrdili, že naše nápady sa často realizujú s niekoľkoročným oneskorením, až keď naši zákazníci vidia, že na trhu fungujú. Oberajú sa tak o možnosť raziť cestu a budovať svoje značky ako priekopníci a lídri v inováciách a trendoch. Spočiatku sme mali nápad kustomizovať bicykle a príslušenstvo k nim na základe individuálneho želania zákazníka, ktorý by si v online režime na internete poskladal svoj jedinečný bicykel, presne podľa vlastných predstáv. Vtedy na to trh ešte nebol pripravený a zazneli aj argumenty, že by takýto obchodný model ohrozil existujúcu sieť predajcov. Nedokázali sme to presadiť a tak nápad skončil v šuflíku. Podobne sme sa prizerali, ako viacero dobrých myšlienok realizovali iní. Až som sa jedného dňa naštval a povedal som si, že už nechcem čakať a pustíme sa do realizácie našich nápadov sami v malom tíme niekoľkých ľudí. A tak sme pred pár rokmi začali pracovať na vízii vlastného eBiku.
Dôkazom súčasného boomu je fakt, že nemeckí dodávatelia elektropohonov a batérií majú vypredané kapacity a nie sú schopní dodávať novým záujemcom. Trochu ľutujem, že sme to nezačali robiť skôr. Sme v štádiu vývoja konceptu eBiku. Hľadáme alternatívne ekologické materiály na báze udržateľného rozvoja. Bolo by skvelé, ak by sa našli na česko-slovenskom trhu inovatívne firmy, ktoré by dokázali ponúknuť napríklad alternatívne konkurenčné produkty v oblasti technológií elektromotorov. Kedysi sme boli strojárska veľmoc a teraz skôr montujeme než vyrábame a vyvíjame.
Otázka na Ľuba Šveca: Máš firmu, ktorá dosť narástla počtom ľudí, veľkosťou výrobných hál aj najmodernejšími strojmi a automatizačnými systémami. V posledných rokoch si však všímam, že veľa investuješ do vzdelávania ľudí. Si lídrom v duálnom vzdelávaní. Tvoji spolupracovníci patria ku kľúčovým účastníkom Podnikateľskej univerzity, Master štúdia priemyselného inžinierstva alebo Školy majstrov. Zároveň interne rozbiehaš Akadémiu vzdelávania pre vrcholový a stredný manažment. Investuješ energiu a prostriedky do budovania tímu ľudí, ktorí majú medzinárodné skúsenosti a rozbiehaš s nimi Inovačné centrum Inovato a Strojársku univerzitu. Na rôznych strojárskych fórach sa ľudia často sťažujú na nefungujúce školstvo, Ty buduješ vzdelávaciu a inovačnú infraštruktúru nielen pre seba, ale aj pre druhých. Prečo?
Budovy a technológie, do ktorých sme v posledných rokoch investovali veľa peňazí, nám budú nanič, ak ich nedokážeme efektívne využívať. Výkon stroja nezávisí od jeho pohonu a parametrov, ale od ľudí, ktorí preň skonštruovali výrobok, navrhli technológiu a organizujú prácu v dielni. Výrobné technológie, ale aj technológie riadenia a nové materiály, sa dnes vyvíjajú tak rýchlo, že sa musíme všetci vzdelávať a učiť nové veci, aby nám neušli. V strojárstve je obrovská konkurencia, externá a interná. Externá – tlak na termíny, kvalitu a cenu, interná – tlak na mzdy, pracovné prostredie a firemnú kultúru. S rastom už spomenutých nárokov súbežne tvoriť vo firme rast pridanej hodnoty na pracovníka alebo rast hodnoty našich výrobkov. Ak chceme dlhodobo prosperovať, musíme byť schopní pridávať vysokú hodnotu k našim výrobkom – a to je otázka inovácií, vývoja, priemyselného dizajnu. Niečo sme si už vyskúšali pri inovácii ultrazvukových čističiek Notus a dnes zbierame ovocie z tohto projektu. Chceme však ísť ďalej otvoriť sa nápadom zvonka, vytvoriť sieť najlepších expertov v oblasti metodiky inovácií a vývoja výrobkov, moderných výrobných digitálnych a automatizačných technológií a nových materiálov. Do našej siete vťahujeme Martina Tvarůžka, Jiřího Marka, Patrika Paula, Nora Bratha, ktorý má obrovské skúsenosti zo sveta, veľa vecí chceme konzultovať a robiť aj s Tebou a s profesorom Zeleným. Myslím si, že Slovensko sa v budúcnosti bude meniť z krajiny výroby automobilov na krajinu inovácií v oblasti strojárstva a automatizácie. Máme pripravené tri siete, do ktorých pozývame ľudí, ktorí premýšľajú tak ako my – sieť inovátorov, kde sa budeme vzájomne navštevovať a inšpirovať, Strojársku univerzitu, kde sa budeme učiť nové najnovšie veci, ktoré prichádzajú priamo od odborníkov zo strojárskej praxe a inovačné centrum, kde sme schopní poskytnúť odborné a technologické zázemie na to, aby sme myšlienku premenili na funkčný prototyp, otestovali ho na trhu a pripravili do výroby.
Otázka na Nora Bratha: Noro, Ty máš obrovské skúsenosti – šéfoval si v dvoch strojárskych fabrikách, viedol si výrobu aj kvalitu, bol si globálnym šéfom vývoja s tímami v rôznych krajinách sveta, spolupracoval si s jednou z najlepších inovačných firiem na svete – IDEO. Ľubo Švec hovoril o inovačnom centre a Ty si jeho kľúčovou osobou. Ako to funguje.
Kľúčových osôb tam bude viac, podľa typu a zamerania projektu. Spomínaš si, keď sme robili “partizánsky” projekt v mojej bývalej firme Embraco? Chceli sme sa vyhnúť zbytočnej byrokracií a robili sme projekt agilne, rýchlo, veľmi neformálne a efektívne. Ako keď vzniká nová firma – startup. Namiesto tabuliek a zápisov sme vymýšľali nový produkt, modularitu, digitálny konfigurátor, modulárnu montážnu linku. S Martinom sme riešili dizajn, s Petrom Bolebruchom digitálny ekosystém, s Karlom Novotným značku. Nasadenie v tíme bolo neuveriteľné, motivovala nás chuť niečo spoločne dokázať. Tento spôsob práce je v mnohých korporáciách potlačený a my by sme ho chceli ľuďom ponúknuť. Vytiahnuť ich z operatívy, kde sú zavalení všetkým možným, len im nezostáva čas na tvorivú prácu. Je otázka, na aký dlhý čas sa takýto ľudia môžu vyčleniť z každodennej práce. Môže to byť niekoľko mesiacov v kuse, alebo jeden súvislý týždeň v mesiaci, kde s nimi, v inom prostredí, s podporou našich expertov a infraštruktúry, budeme pracovať na inovačnom projekte – pripravíme kvalitné zadanie, koncepty, vyrobíme prototypy, urobíme testy funkčnosti, pripravíme výrobu, predaj… Podľa toho, ako sa dohodneme s partnerom. Ty sám máš dosť skúseností z podobných projektov v spoločnosti Fraunhofer, IPA Slovakia a z rôznych strojárskych firiem, kde ste to robili – dá sa urobiť viac, za menej peňazí a v kratšom čase. Okrem samotnej inovácie si naši partneri odnesú domov metodiku inovácií, skúsenosť z toho, že sa dá pracovať aj jednoduchšie, neformálnejšie a bez zbytočnej byrokracie. Takúto kultúru si potom môžu rozvíjať aj vo vlastnej firme. Na to, aby sme si lepšie porozumeli chceme ľudí trochu predpripraviť v Strojárskej univerzite, ale to je skôr otázka na Teba. Viem, že to pripravujete s Petrom Ballonom, Jirkom Markom a Romanom Dvořákom.
O spoločných stratégiách sme sa bavili s Norom a Ľubom aj v lete na Roháčoch
Áno. Inovato bude vyberať ľudí do Strojárskej univerzity už koncom roka 2019. Pomáhame s Jirkom a Romanom Petrovi Ballonovi s odborným programom a zaistením kvalitných lektorov a poradcov k jednotlivým témam. Bude to skupina 12 – 18 ľudí, s ktorými budú pracovať naši aj externí odborníci na dvojdenných sústredenia vo vybraných podnikoch na témach – inovácie a vývoj výrobkov, nové technológie a materiály, digitalizácia a automatizácie, konštrukčné postupy, organizácia práce, agilné vedenie projektov a pod. Viem, že v dvoch dňoch sa nedá ísť do hĺbky napríklad v nanomateriáloch, kompozitoch, ultra presnej výrobe, kolaboratívnych robotoch alebo aditívnej výrobe. Ide nám skôr o to, aby nám špičkoví odborníci dali základný prehľad o technických a finančných limitoch danej oblasti a aby sme videli konkrétne aplikácie v praxi. Vymeníme si kontakty a detaily môžeme študovať ďalej podľa individuálnej potreby. Myslím si, že je dôležité aby sa strojári začali stretávať viac na živých pracovných stretnutiach, kde sa budú tvoriť inovácie, nové znalosti a projekty, ako na konferenciách, ktoré niekedy pripomínajú stranícke zjazdy alebo stretnutia lobistických skupín.
Rozhovor pripravil Ján Košturiak, IPA Slovakia