Aktuálna situácia v slovenskom priemysle nám nastavuje úprimné zrkadlo. Podľa najnovšieho prieskumu spoločnosti KPMG pociťuje až 65 % slovenských lídrov obavy, že ich zamestnancom chýbajú kľúčové zručnosti potrebné na implementáciu umelej inteligencie a pokročilých digitálnych riešení,uvádza Teraz.sk. Hoci investujeme do licencií a robustných ERP systémov, v praxi často narážame na to, že technológia je len násobiteľom schopností ľudí, ktorí ju ovládajú.
Ak do neefektívneho procesu vložíte drahý softvér bez toho, aby mu tím rozumel, výsledkom bude len „digitálny chaos“. Aby sme si udržali konkurencieschopnosť, musíme pochopiť, že najväčším inovačným dlhom dnes nie je chýbajúci hardvér, ale pripravenosť ľudí – tzv. „humanware“.
Keď technológia predbieha schopnosti tímu
Mnohí manažéri vnímajú digitalizáciu ako jednorazový nákup riešenia, ktoré sa „nejako nainštaluje“ a začne okamžite šetriť peniaze. Skutočnosť je však taká, že prínos technológií priamo závisí od toho, nakoľko im zamestnanci rozumejú a ako ich dokážu integrovať do svojej práce.
Lenka Sluková, Managing Director v spoločnosti TECHNODAT Slovakia, zdôrazňuje, že vplyv posilnenia týchto kompetencií je pre moderný podnik úplne zásadný:
„Vplyv je obrovský, buď technológie zarábajú, alebo nás stoja peniaze. Ak firma nemá digitálne zručnosti, každá nová technológia ju spomaľuje. Implementácia trvá dlho, robia sa chyby a ľudia ju obchádzajú,“ hovorí Sluková.
Podľa jej skúseností sa firmy bez jasnej digitálnej gramotnosti často snažia digitalizovať neporiadok, čo nikam nevedie. Naopak, pri vysokých digitálnych zručnostiach sa deje presný opak. Ako expertka ďalej uvádza:
„Veci sa zrýchlia, rozhodnutia sú presnejšie a firma vie technológie reálne využiť. Firma bez digitálnych kompetencií zmenu dobieha a firma s nimi ju riadi. A to je dnes zásadný rozdiel v tom, kto bude rásť a kto bude len prežívať.“
Industry 4.0: Od obsluhy stroja k procesnému mysleniu
V tradičnom priemysle dlho prevládal názor, že operátorovi stačí vedieť „stlačiť správne tlačidlo“. S nástupom Industry 4.0 sa však nároky na pracovníkov zásadne menia. Dnes aj človek vo výrobe potrebuje chápať logiku dát, aby dokázal správne reagovať na informácie, ktoré mu systém poskytuje.
Peter Ballon, PMO vo ŠVEC GROUP, vysvetľuje, že technické kompetencie sa dnes transformujú na komplexnejšiu úroveň:
„Digitalizácia výrobných procesov a Industry 4.0 dnes od zamestnancov v tradičnom priemysle vyžadujú najmä schopnosť pracovať s dátami, porozumieť digitálnym systémom vo výrobe a vedieť sa rýchlo adaptovať na nové technológie aj spôsoby práce.“ Ballon upozorňuje, že softvér je len nástroj, no oveľa väčšia zmena sa deje na úrovni procesu a denného behu pracovných aktivít. Ďalej upresňuje, že z pohľadu pracovníka nejde len o mechanickú obsluhu:
„Ide aj o základné procesné myslenie, orientáciu v digitálnych systémoch (napr. ERP alebo MES) a prepájať tieto technické riešenia s každodennou prevádzkou.“ Táto zmena sa však netýka len výrobných hál. Administratíva čelí rastúcemu tlaku na efektivitu a využívanie moderných analytických nástrojov.
Ako dodáva Peter Ballon:„Ak hovoríme o zamestnancoch v administratíve, tak do hry prichádzajú aj automatizačné nástroje, nástroje business intelligence a aj ich prípadné AI nadstavby, takže si to všetko vyžaduje vyššiu úroveň digitálnych zručností než sme boli bežne zvyknutí.“
Čo je kritické a čo je len „bonus“?
Často sa stretávame s predstavou, že každý zamestnanec musí byť expertom na IT. To je však mýtus, ktorý v ľuďoch vyvoláva zbytočný odpor. Skutočne kritické zručnosti súvisia skôr s tým, ako dokážeme informácie prepájať.
Lenka Sluková k tomu uvádza pragmatický postoj: „Nie je to programovanie kritické pre úspešnú implementáciu. Považujem to skôr za výhodu, pretože na druhej strane je partner, ktorý rozumie technologickým pojmom a ľahšie si vzájomne porozumejú.“ Expertka zdôrazňuje, že kľúčové je porozumieť fungovaniu dát.
Za tri piliere úspechu považuje prácu s dátami (schopnosť rozhodovať sa na ich základe), pochopenie súvislostí medzi systémami ako PLM či ERP a schopnosť pracovať s automatizáciou a AI. Ako ďalej uvádza. „Programovanie je bonus, ale myslenie v súvislostiach a schopnosť prepájať veci je dnes najväčšia konkurenčná výhoda.“
Najväčšia prekážka nie je kód, ale obava zo zmeny
Keď analyzujeme, prečo slovenské firmy niekedy prešľapujú na mieste, zistíme, že bariéry sú často psychologické. Je to neistota pri používaní nových systémov a pocit, že technológia je nástrojom kontroly.
Peter Ballon zo svojej praxe identifikuje hlavné nedostatky v digitálnej pripravenosti takto:
„Najväčšou prekážkou pri zavádzaní automatizácie a inteligentných riešení nebýva samotná technológia, ale hlavne nerovnomerná digitálna pripravenosť ľudí. V realite sa často ukazuje slabšia práca s dátami, nízka istota pri používaní nových systémov, obava zo zmeny…“
Podľa jeho slov za tým stojí aj chýbajúce vysvetlenie, prečo sa zmena zavádza a aký má dopad na firmu aj jednotlivca. Ballon ďalej konštatuje:
„Toto niekedy závisí nielen od individuálnych daností a nadobudnutých zručností pracovníka, ale aj od schopnosti firmy vysvetliť procesný kontext a úprimne si povedzme, aj úspešne manažovať celú zmenu.“
„Najväčšou prekážkou pri zavádzaní automatizácie a inteligentných riešení nebýva samotná technológia, ale hlavne nerovnomerná digitálna pripravenosť ľudí.“ – Peter Ballon.
Výzvy pri zavádzaní AI: Skúsenosť z prvej línie
Vo ŠVEC GROUP pri zavádzaní ERP a testovaní AI riešení zistili, že pripravenosť organizácie je dôležitejšia ako nákup samotného nástroja. Peter Ballon opisuje túto skúsenosť:
„Technológie sú dnes dostupné, ale ich prínos závisí od toho, či má firma jasne nastavené procesy, zodpovednosti, dátovú disciplínu a zároveň ľudí, ktorí rozumejú nielen tomu, čo sa mení, ale aj prečo sa to mení.“
Pri umelej inteligencii, najmä tej generatívnej, je podľa neho kľúčová trpezlivosť a pochopenie, že výsledky neprídu okamžite. Ako Ballon ďalej vysvetľuje:
„AI riešenia neprinesú hneď jednoznačný prínos ako ‚podľa návodu‘, ale vyžadujú dobré pochopenie ich fungovania a spolutvorbu. Podobne ako je vyššie popísané, aj tu firma potrebuje pochopenie krivky učenia a trpezlivosť. Obzvlášť pri AI ide o beh na dlhšiu trať, kde podľa môjho názoru ide nielen o prvotný výsledok, ale aj o učenie sa z prípadných neúspechov a slepých uličiek.“
Ako budovať digitálnu kultúru: Učenie cez prax
Tradičné školenia v zasadačkách majú často len krátkodobý efekt. Firmy potrebujú systém, kde sa nové zručnosti stávajú súčasťou každodennej práce.
Lenka Sluková zdieľa skúsenosť z Technodatu, kde zmenili prístup k rozvoju ľudí:
„Na začiatku sme robili to, čo robí väčšina firiem a to školenia. A úprimne, efekt bol krátkodobý. Ľudia si niečo vypočuli, ale do praxe sa to prenieslo minimálne. Zlom prišiel, keď sme to otočili.“ V Technodate sa zamerali na reálne projekty namiesto teórie. Sluková ďalej opisuje túto zmenu:
„Ľudí sme dostali do situácie, kde museli používať technológie a tam sa to naučili násobne rýchlejšie. Vo veľkej miere však nebol problém naučiť sa niečo nové, ako to, že mali strach zo zmeny.“ Expertka zdôrazňuje, že kľúčom je ubezpečiť tím, že technológia nie je nástroj kontroly, ale podpora. Podľa nej digitalizácia odkrýva neefektívne miesta a ak zamestnanci uveria v jej prínos pre ich vlastnú prácu: „…ide to oveľa rýchlejšie, ako si väčšina firiem myslí.“
Digitalizácia je v prvom rade manažérska téma
Je chybou delegovať digitalizáciu výhradne na IT oddelenie. IT dodá infraštruktúru, ale manažment musí zmeniť spôsob, akým ľudia pracujú.
Lenka Sluková upozorňuje, že leadership je motorom zmeny:
„Líder nemusí vedieť programovať, ale musí chápať, čo technológie prinášajú, vedieť sa správne pýtať a tlačiť zmenu do praxe.“ Podľa nej je digitalizácia predovšetkým manažérska téma. Podobne to vidí aj Peter Ballon, ktorý za najefektívnejšiu stratégiu považuje systematický rozvoj priamo na pracovisku:
„Potrebné je dlhodobo budovať digitálnu gramotnosť podľa rolí, zapájať ľudí do projektov a zmien od začiatku a vytvárať interné prostredie, v ktorom je učenie sa očakávané a vyžadované.“ Ballon dodáva, že napríklad vedenie menších zlepšovacích projektov by malo byť prirodzenou súčasťou administratívnych rolí, hoci tento prechod vyžaduje trpezlivosť a postupné kroky.
„Líder nemusí vedieť programovať, ale musí chápať, čo technológie prinášajú, vedieť sa správne pýtať a tlačiť zmenu do praxe.“ – Lenka Sluková.
Prečo začať hneď dnes?
Nedostatok digitálnych kompetencií vedie k neefektívnym procesom a v konečnom dôsledku k strate talentovaných ľudí, ktorí chcú pracovať v modernom prostredí. Firmy si už nemôžu dovoliť čakať na ideálne podmienky.
Pre manažérov z toho vyplývajú jasné odporúčania:
- Urobte z digitalizácie strategickú tému vedenia, nielen technickú úlohu.
- Rozvíjajte ľudí cez reálne projekty, kde okamžite vidia zmysel nových nástrojov.
- Budujte kultúru, kde sa experimentovanie a postupné učenie vníma ako súčasť rastu.
- Komunikujte zmeny otvorene a zdôrazňujte, ako technológia zamestnancom uľahčí prácu.
Ako uviedla Lenka Sluková, rozdiel medzi tými, ktorí porastú, a tými, ktorí budú len prežívať, je dnes v schopnosti zmenu aktívne riadiť. Budúcnosť patrí firmám, ktoré technológiám rozumejú a vnímajú ich ako partnera pre svoj tím.
TEXT: Natália Stašíková
FOTO: INOVATO, TECHNODAT, Digitálna budúcnosť
