Naspäť
26. novembra 2020 Blog

Cieľ zarobiť sa mi zdá pre dlhodobú udržateľnosť celého projektu málo (rozhovor)

Cieľ zarobiť sa mi zdá pre dlhodobú udržateľnosť celého projektu málo (rozhovor)

Na Slovensku máme našťastie viacero ľudí, ktorí posúvajú dopredu aj vedu aj firemnú prax. Jedným z nich je aj doc. Ing. Vladimír Cviklovič, PhD. z Katedry elektrotechniky, automatizácie a informatiky na Technickej  fakulte SPU v Nitre. Nižšie prinášam krátky rozhovor:

Vlado, spoznali sme sa nedávno a moc ma potešilo, že aj v Nitre vznikajú špičkové produkty. Skús v skratke aj pre čitateľov popísať, čomu sa venuješ.

Venujem sa vývoju elektronických obvodov určených pre priemysel, vedu a výskum. V súčasnosti pracujem na autonómnom riadení vozidla SaMoRob, ktoré som predstavil na Agrokomplexe v Nitre v roku 2019. Ide o hlavný projekt na Katedre elektrotechniky, automatizácie a informatiky, TF SPU v Nitre, ktorý nepretržite ako kolektív rozvíjame.  V rámci spolupráce s praxou sa aktuálne venujem vývoju riadiacich systémov okolo kryotechnológií.

Foto 1: Pri výučbe (archív V. Cviklovič)

Váš SaMoRob je zaujímavý nielen vlastným riešením, ale aj tým, že ste ho poskladali vlastnými rukami priamo na katedre. Na čo z neho si najviac hrdý? Kde vidíš využitie použitých technológií?

Robot využíva výnimočný systém riadenia na viacerých zberniciach, čím je zabezpečená vysoká spoľahlivosť v prevádzke. Algoritmy spracovania obrazu vo vinohrade nie sú jednoduché, pretože podmienky a obraz sa v čase rýchlo menia. Náš algoritmus sa s týmito zmenami vie vysporiadať v reálnom čase. Nasadenie častí technológií má široké uplatnenie nielen v autonómnych vozidlách, ale aj riadení procesných veličín v priemyselnej a potravinárskej výrobe.

Ešte dodám, že technológia riadenia je v patentovom konaní, takže musím mlčať o všetkých skutočnostiach až do zverejnenia

Autonómne vozidlá a súvisiace systémy sú veľkou témou a pracujú na nej dobre dotované vývojové tímy na celom svete. Čo považuješ za najdôležitejšie pri práci na takomto projekte?

Projekt v oblasti autonómnej mobilnej robotiky si vyžaduje skúsený kolektív z rôznych vedných disciplín. Myslím si, že najdôležitejšie je zapálenie pre svoju prácu. Práca musí byť nevyhnutne koníčkom pre každého človeka v tíme, pretože inak nie je možné nadobudnúť všetky potrebné poznatky. Osobne mám veľké šťastie, že či už v kolektíve katedry alebo v kolektívoch firiem, s ktorými spolupracujem takýchto ľudí mám. Osobnému rozvoju sa venujeme vysoko nad rámec pracovnej doby a radi. Inak to jednoducho nejde.

Foto 2: S vozidlom SaMoRob (archív V. Cviklovič)

Ty si okrem akademika aj skúsený elektrokonštruktér. Tvoje ďalšie dielo je z oblasti zdravotnej starostlivosti v oblasti kryotechnológií, ktoré sa už úspešne predáva vo svete, najviac v USA a Južnej Kórei. Ako vznikol tento projekt a o čo v ňom išlo?

Išlo o vytvorenie kryokomory strednej triedy s dobrou cenovou dostupnosťou. Ďalším cieľom bolo zabezpečiť rovnomernosť teploty v celom priestore okolo človeka. Je to dôležité, aby nedochádzalo k popáleninám chladom. Za zmienku stojí aj ergonómia, bezpečnosť a minimálna spotreba dusíka, ktorá priamo vplýva na prevádzkové náklady používateľa.

Tento projekt vyzeral na začiatku nevinne a moja úloha v ňom je obmedzená na vývoj elektroniky, firmvérov a softvérov. Jeden z mojich bývalých študentov, Ing. Tomáš Marusič ma oslovil, či by som vedel regulovať chlad – teploty okolo -120 až -160 °C. Chcel som detaily, postupne sme to začali rozpracovávať. Vyvinul som prvý prototyp riadenia, ku ktorému bola vyvinutá celá kabína so vzduchotechnikou s cieľom čo najlepších parametrov. Vývoj trval možno dva roky s vysokou časovou a finančnou stratou, kým nebol vyrobený a predaný prvý výrobok. Od toho času beží vývoj nepretržite na všetkých úrovniach. Úspech celého projektu by som jednoznačne pripísal Ing. Marusičovi, pretože si v priebehu krátkeho času vedel vybudovať celosvetovú sieť odberateľov a do projektu bol ochotný investovať všetko.

Foto 3: Inovatívna kryokomora (archív V. Cviklovič)

Foto 4: Inovatívna kryokomora (archív V. Cviklovič)

Mám to šťastie, že môžem navštevovať slovenské firmy a jedna vec je skoro všade podobná. Zväčša sa firme podarí posunúť produkt do fázy prototypu a potom je náročné sa obchodne rozbehnúť. Veľa nápadov končí buď už v šuflíkoch alebo zapadajú prachom v dielňach, v lepšom prípade možno v showroomoch. Aká je tvoja skúsenosť? Čo je podľa teba kľúčové pre to, aby sa produkty dostali do sveta?

Ešte predtým, ako sa začína vývoj treba myslieť na niekoľko podstatných vecí. V prvom rade je kategória produktu z hľadiska kvality a ceny. Od toho sa odvíja početnosť klientely. V druhom rade je nevyhnutné spojiť sa so silnými predajcami, ktorí majú na danom trhu v konkrétnej krajine silné postavenie. Kvalita, spoľahlivosť a výhodná cena sú kľúčom k svetovým trhom. Vývoj a aktualizácia produktu musí ísť neustále dopredu. Zabezpečenie podpory produktu, servis, poradenstvo a komunikácia zo zákazníkmi, riešenie problémov, dokumentácia sú samozrejmosťou.

Ty si jednou z výnimiek medzi slovenskými akademikmi, pretože na jednej strane pôsobíš vo výskume a výučbe a na druhej strane aktívne spolupracuješ s firmami. Čo je podľa teba v takejto spolupráci akademického a firemného sveta najdôležitejšie?

V technických disciplínach vidím prácu akademika v tvorbe reálneho konkurencieschopného produktu ako nevyhnutnú. Podľa mňa je ideálne, keď sa v spolupráci kolektív nemení, vládne tam priateľská atmosféra a hlavne chuť urobiť niečo dobré. Ľudia so svojimi hodnotami si jednoducho musia sadnúť. Potom stačí už len komunikácia a dôvera.

V USA a západnej Európe vidím trend budovania ekosystémov, kde sa prepoja firmy, univerzity, štát, samospráva a mimovládne organizácie a vytvoria prostredie, kde sa darí nápadom aj biznisu. Čo by sme potrebovali, aby sa to začalo viac diať aj u nás?

Veľmi ťažká otázka a určite na ňu nie je len jedna odpoveď. Ono to všetko vyzerá dobre, ale mám pocit, že tam niečo chýba. Cieľ zarobiť sa mi zdá pre dlhodobú udržateľnosť celého projektu málo. Všetko je o ľuďoch a stojí na ľuďoch. V prvom rade pracovitých, čestných a ochotných odborníkoch naprieč všetkými organizáciami. V žiadnom prípade tam nesmie byť politický vplyv. V druhom rade podporu od štátu. V súčasnosti je akademický sektor motivovaný zdieľať svoje poznatky so svetom a nie rozvíjať ich doma.

Vďaka za úprimnú odpoveď. Nakoniec sa ťa chcem spýtať na tvoje budúce plány a sny. Čo ťa ženie dopredu a čo by si ešte rád dokázal?

Myslím si, že výskum a vývoj je základ slobody spoločnosti. V akademickej oblasti budem rád, ak sa mi podarí vychovať čo najviac kvalitných vývojárov a zopár aj takých, ktorí budú pokračovať v tejto práci aj napriek všetkým spoločenským nevýhodám povolania vysokoškolského pedagóga. Vo výskumno-vývojovej oblasti sú moje plány primerané investíciám, ktoré sú v súčasnosti v porovnaní s kvalitnými univerzitami dlhodobo zanedbateľné. Napriek nerovným podmienkam chcem vytvoriť reálne použiteľné univerzálne autonómne vozidlo s viacerými funkcionalitami v súvislosti s poľnohospodárskou malovýrobou. Budem rád, keď bude nasadené nielen vo výskume, ale aj v praxi a jeho výroba neprekročí hranice NSK. V rámci spolupráce s firmami v okolí sú moje plány jednoznačné, a to dodávať riešenia, ktoré im pomôžu rozvíjať zamestnanosť v regióne. Moja práca je mojim koníčkom, teda ju do budúcna budem ďalej robiť a rozvíjať svoje vedomosti.

Foto 5: Pri oddychu v horách (archív V. Cviklovič)

Vďaka za rozhovor a držím palce.

Podobné články

Táto stránka používa cookies

Súbory cookie používame na zhromažďovanie a analýzu informácií o výkone a používaní stránok, na poskytovanie funkcií sociálnych médií a na vylepšenie a prispôsobenie obsahu a reklám. Viac o cookies

Používate zastaralý prehliadač. Môžete si ho aktualizovať na tejto stránke.

Máte nápad?

Pošlite nám ho a my vám povieme čo s ním

Súhlasím so spracovaním osobných údajov osobných údajov na účely kontaktovania

Ďakujeme, formulár bol odoslaný.
Formulár sa nepodarilo odoslať.
Odoslať nápad
Tieto stránky sú chránené reCAPTCHA a spoločnosťou Google a platia Pravidlá ochrany osobných údajov a Zmluvné podmienky..