V diskusii o efektivite a pracovnom prostredí často narážame na otázku: „Kde končí rozumná racionalizácia práce a začína tlak na výkon?“ Petra Marková, odborná asistentka na Ústave priemyselného inžierstva a manažmentu MTF STU, hovorí jasne:
„Rozumná racionalizácia práce optimalizuje procesy tak, aby sa eliminovalo plýtvanie, zbytočné pohyby a neefektívne postupy. Robí sa to s rešpektovaním výkonovej kapacity pracovníka. Naopak, tlak na výkon vzniká, keď podnik nerešpektuje limity človeka. Riadi sa len číslami, KPI alebo normami bez zohľadnenia individuálnych a ergonomických limitov.“
Podľa Petry firmy často nevidia hranicu medzi efektivitou a nadmerným tlakom jasne. „Firmy s rezervami v tejto oblasti zvyčajne nemajú dostatok poznatkov alebo nástrojov na odhad hranice medzi racionalizáciou a tlakom na výkon. Niektoré nemajú funkčné oddelenie BOZP a ergonómie. Iné nesledujú analytické dáta o výkonnosti a spokojnosti zamestnancov.“
Soft skills aj hard skills: Ako technické školstvo pripravuje ľudí na prax
Technická príprava na vysokých školách je podľa Petry silná najmä v teórii a výpočtoch. Problém nastáva, keď študenti nemajú kontakt s reálnym pracovným prostredím.
„Podniky potrebujú nielen technicky zdatných ľudí. Potrebujú aj tých, ktorí rozumejú dynamike tímov. Študenti musia vedieť komunikovať a riešiť konflikty. Dôležité je aj chápanie významu dobre nastaveného pracovného prostredia. Technik by mal rozumieť nielen strojom, ale aj ľuďom, ktorí ich obsluhujú.“
Na MTF STU rozvíjajú okrem technických zručností aj soft skills. Súčasťou štúdia sú viacdňové stáže priamo v priemyselných podnikoch.
Peter Szabó, odborný asistent a výskumník na MTF STU, dopĺňa, že systematické zlepšovanie procesov je pre slovenské podniky stále výzvou:
„Slovenské podniky chápu potrebu zlepšovania. V praxi však často dominujú krátkodobé riešenia. Systematické zlepšovanie je skôr výnimkou než štandardom. Trend je však pozitívny. Najmä tam, kde vedenie sleduje procesy dlhodobo a priznáva, že zlepšovanie je nekončiaca cesta, nie jednorazový projekt.“
Lean a time manažment: Nielen o efektivite, ale aj o pohodlí
LEAN metódy sú základom efektivity. Ich zavádzanie však býva náročné. Peter upozorňuje:
„Najťažšie sa zavádzajú princípy Kaizen – neustále zlepšovanie, MUDA – eliminácia plytvania a GEMBU – manažéri trávia viac času v kanceláriách než v teréne. Tieto princípy idú proti pohodliu a zabehaným zvykom.“
Time manažment môže byť efektívny individuálne aj tímovo. „Tím musí spoločne sledovať straty času. Ide napríklad o čakanie na informácie, zlé zadania alebo bezvýznamné porady. Time manažment neznamená vyťaženie na 100 %. Cieľom je zabezpečiť hladký tok práce systémom.“
Ľudia a technológia – neoddeliteľná dvojica
Pri investíciách do výroby často myslíme len na technológiu. Peter zdôrazňuje význam ľudí a procesov: „Technológia bez pripravených ľudí a zrelých procesov zostáva len potenciálom. Ľudia predstavujú ‚softvér‘, ktorý dokáže technológiu obsluhovať. Dokážu ju aj rozvíjať a prispôsobovať podľa potrieb výroby.“
Kde vidíme medzery?
Spolupráca s firmami a študentmi odhaľuje oblasti, kde Slovensko potrebuje zlepšiť prípravu ľudí na prax. „Medzery sú hlavne v prepojení teórie s praxou. Ďalej ide o nízku samostatnosť a rozhodovanie študentov. Podceňujú sa aj mäkké zručnosti,“ vysvetľuje Peter.
Na MTF STU situácia vyzerá veľmi pozitívne. Programy sa prispôsobujú praxi. Študenti majú laboratórne simulácie aj prax vo firmách. Univerzita rozširuje spoluprácu s priemyselnými podnikmi.
Racionalizácia práce, systematické zlepšovanie procesov a vyvážený rozvoj technických a mäkkých zručností dnes kľúčovo ovplyvňujú úspech firiem aj pripravenosť absolventov.
Odborníci z MTF STU ukazujú, že spojenie teórie, praxe a rešpektu k ľudskému faktoru je žiaduce aj realizovateľné. Školy a firmy sa musia spolupracovať a učiť sa navzájom. Budúcnosť práce, AI a nové zručnosti predstavia Petra Marková a Peter Szabó aj na INOFESTE.
TEXT: Natália Stašíková
FOTO: MTF STU
