Medzinárodná spolupráca je kľúčovým pilierom rozvoja inovačných ekosystémov, najmä v dynamicky sa meniacom globálnom prostredí. Slovensko má jedinečnú príležitosť čerpať zo skúseností krajín, ktoré sú v oblasti inovácií a digitalizácie na pokročilejšej úrovni.
Jednou z takýchto krajín je aj Južná Kórea, kde sme sa zúčastnili pracovnej návštevy v rámci programu Slovakia–Korea Knowledge Sharing Program 2024/25. Program organizuje Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) v spolupráci s Korea Development Institute (KDI).
„Spoluprácu s KDI hodnotím veľmi pozitívne. Program bol dobre zostavený, s vyváženými analytickými vstupmi, diskusiami a praktickými ukážkami. Logistika, príprava a otvorenosť voči spätnej väzbe držali celý projekt na vysokej úrovni,“ povedal Martin Svoboda, riaditeľ sekcie inovácií na SIEA.
Kórea ukázala, ako môže dobrá koordinácia urýchliť inovácie
Jedným z najvýraznejších zistení počas našej cesty bola jasná centralizácia a koordinácia rozvoja inovácií v Južnej Kórei. Inovačné aktivity sú tam riadené na všetkých úrovniach s presne definovanými kompetenciami a úlohami, čo umožňuje rýchle rozhodovanie a zabezpečuje kontinuitu procesov.
Na Slovensku naopak často čelíme fragmentácii, prekrytiu kompetencií a častým zmenám priorít, ktoré spomaľujú napĺňanie strategických cieľov. Medzinárodná spolupráca pritom otvára nové príležitosti pre rozvoj a posilnenie inovácií.
„Program aj naša návšteva potvrdili veľký potenciál pre ďalšiu spoluprácu – najmä v oblastiach podpory digitalizácie malých a stredných podnikov, prepojenia výskumu s praxou a rozvoja klastrových iniciatív,“ ozrejmuje Svoboda.
Kórejské inštitúcie vynikajú silnou expertízou v prepájaní verejnej a súkromnej sféry a ponúkajú praktické skúsenosti, ktoré môžu byť pre Slovensko cennou inšpiráciou.
Martin Svoboda dopĺňa: „Jasná centralizácia s presne stanovenými kompetenciami umožňuje rýchle a konzistentné rozhodovanie, čo je kľúčové pre úspešný rozvoj inovácií. Naša skúsenosť z Kórey potvrdila, že existuje značný priestor na zlepšenie koordinácie a prehĺbenie spolupráce, najmä v oblasti digitalizácie a prepájania výskumu s praktickou aplikáciou.“
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Budovanie dlhodobého partnerstva
Svoboda uvádza, že v budúcnosti plánujeme prehĺbiť spoluprácu medzi slovenskými a kórejskými partnermi najmä prostredníctvom:
- spoločných výziev na podporu výskumu, vývoja a technologického transferu,
- odborných stáží a výmenných pobytov pre výskumníkov, expertov z klastrov a zástupcov verejných inštitúcií,
- pilotných iniciatív medzi technologickými centrami a klastrami zameraných na transfer znalostí,
- pravidelných seminárov, networkingových podujatí či hybridných formátov ako platformy na rozvoj vzťahov a spolupráce.
„Cieľom nie je jednorazová výmena skúseností, ale vybudovanie pevného a dlhodobo udržateľného partnerstva,“ tvrdí Svoboda.
Spolupráca, ktorá prináša výsledky
Bilaterálna inovačná spolupráca medzi Kóreou a Slovenskom sa za posledné roky výrazne posunula. Dnes predstavuje efektívne a vzájomne prospešné partnerstvo. Pani Seo Young Kim, riaditeľka pre politické konzultácie a plánovanie v Korea Development Institute (KDI), zdôrazňuje, že od prechodu z regionálneho formátu V4 na bilaterálny model v roku 2022 je spolupráca viac sústredená. Je intenzívnejšia a prináša konkrétne výsledky.
„Prebiehajúce projekty riešia aktuálne výzvy slovenskej politiky, od digitalizácie malých a stredných podnikov až po rozvoj regionálneho priemyslu. Vysoká angažovanosť SIEA a Ministerstva hospodárstva zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní významných výsledkov, vrátane podpísaných memoránd o porozumení, spolupráce so súkromným sektorom a budovania inštitucionálnych kapacít,“ konštatuje Gihyeon Fabian Hong, projektový manažér a vedecký pracovník v KDI.
Z hľadiska budúcich príležitostí vidí silný potenciál pre prehĺbenie spolupráce najmä v oblastiach zelenej vodíkovej energie, inteligentnej výroby, riešení založených na umelej inteligencii pre malé a stredné podniky či jadrovej čistej energetiky.
„Nedávna spolupráca v rámci podnikateľského B2B networkingu, napríklad počas Korea–Austria Energy Week, už priniesla konkrétne výsledky. Vidíme tiež potenciál pre viac inštitucionálnych pilotných projektov, ako sú hodnotenia digitálnej zrelosti alebo certifikácia Industry 4.0, ktoré môžu priniesť okamžité výhody aj dlhodobé partnerstvá,“ dopĺňa pani Kim.
Ľudský prístup, kontinuita, rešpekt
Lucia Bogdanyová, riaditeľka medzinárodnej spolupráce na SIEA, dopĺňa, čo podľa nej stojí za úspešnou spoluprácou s Kóreou:
„Je dôležité uchopiť projekt nielen technicky, ale hlavne ľudsky. Keď partneri cítia, že nám na projekte skutočne záleží, že nejde len o formálne plnenie úloh, ale o reálnu spoluprácu, všetko ide jednoduchšie.“
Podľa Bogdanyovej hrá veľkú rolu kontinuita – pravidelná výmena informácií, osobná prítomnosť aj online komunikácia, úprimná snaha porozumieť partnerovi a budovať dôveru. „Nie len cez oficiálne kanály, ale aj neformálne. To je kľúč.“
Čo sa týka kultúrnych rozdielov, Lucia upozorňuje: „V Kórei je väčší dôraz na formálnosť, hierarchiu a úctu k autoritám. Treba si to hneď na začiatku uvedomiť a prispôsobiť tomu komunikáciu aj nastavenie spolupráce.“
„Mne sa osvedčilo hovoriť otvorene – jasne pomenovať očakávania a priebežne si overovať, či si rozumieme. Zároveň však prejaviť rešpekt voči ich prístupu, aj keď je iný. Táto kombinácia otvorenosti, rešpektu a dobrej prípravy pomáha zvládnuť rozdiely bez zbytočných problémov.“
Takýto prístup pomáha budovať pevné a dlhodobé partnerstvá, ktoré sú základom pre úspešnú medzinárodnú spoluprácu a efektívny rozvoj inovácií.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ako je to s networkovaním a klastrami?
Martin Svoboda vysvetľuje, že v Južnej Kórei funguje top-down model riadenia inovácií. Štát jasne určuje smerovanie, financovanie aj koordináciu inovačných ekosystémov. Klastre tam majú profesionálne vedenie, jasný mandát a stabilné financovanie, čo im zabezpečuje efektívnu činnosť.
Na Slovensku je situácia opačná – prevláda skôr bottom-up prístup, kde klastrové iniciatívy vznikajú zdola, často s účasťou občianskeho sektora. Kórejskí partneri tento prístup oceňujú ako doplnok k ich modelu, čo predstavuje skvelú príležitosť na vzájomné učenie.
Problémom slovenských klastrov zostáva nestabilné financovanie, nedostatok odborníkov a slabá systematická podpora. Ak tieto oblasti posilníme, môžeme sa stať atraktívnym partnerom aj pre náročnejšie bilaterálne projekty.
Medzinárodná spolupráca ako katalyzátor inovácií
V rozvoji klastrových iniciatív sa medzinárodné výmeny know-how ukazujú ako nevyhnutný nástroj na posilnenie inovačného ekosystému, obzvlášť pre menšie firmy a startupy.
Mária Šurimová z Košice IT Valley zdôrazňuje: „Internacionalizácia pomáha zlepšovať kvalitu služieb, rozširovať sieť partnerov a otvára nové príležitosti na globálnych trhoch. Pre menšie inovatívne firmy, ktoré často nemajú kapacity na samostatný vstup na zahraničné trhy, predstavuje klaster silného sprostredkovateľa.“
Zaujímavý je aj rozdielny prístup ku konceptu klastrov v rôznych regiónoch. Na Slovensku fungujú hlavne ako platforma spolupráce firiem, univerzít a výskumných inštitúcií. V Južnej Kórei sú často fyzicky sústredené technologické parky s výraznou podporou štátu. Táto koncentrácia a dôraz na merateľné výsledky – pracovné miesta, export, patenty či spin-offy – predstavuje pre Košice IT Valley cennú inšpiráciu k precíznejšiemu vyhodnocovaniu vlastných aktivít.
Slovenské startupy získavajú vďaka partnerstvám s organizáciami ako Global Digital Innovation Network či Jeonnan Technopark priame prepojenie na ázijský trh, prístup k investorom a technologickým partnerom, a možnosť pripraviť sa na expanziu.
S rastúcim záujmom o spoluprácu sa objavuje veľký potenciál systematicky prepájať slovenské a juhokórejské IT firmy cez stabilné platformy a matchmaking formáty. Mária Šurimová vidí v tejto spolupráci nielen obchodnú výhodu, ale aj šancu budovať dôveru a dlhodobé partnerstvá medzi firmami, ktoré často medzi sebou konkurujú – čo je v juhokórejskom prostredí stále výnimkou.
Silné prepojenie verejného a súkromného sektora
Anna Čaplovičová, riaditeľka INOVATO, zdôrazňuje silné prepojenie verejného a súkromného sektora v Kórei, ktoré chce preniesť aj na Slovensko:
„Vnímame veľký potenciál aplikovať niektoré princípy do nášho prostredia a zároveň vytvárať základy spolupráce s juhokórejskými partnermi – či už výmenou know-how alebo spoločnými projektmi.“
Nové skúsenosti z cesty do Južnej Kórey priniesli INOVATO kontakt na ekonomického diplomata, s ktorým plánujeme rozvíjať spoluprácu a mapovať konkrétne príležitosti pre svojich členov. Zároveň nás zaujala činnosť Korea Development Institute (KDI), s ktorými by sme radi do budúcna vytvorili formát spolupráce na zdieľanie expertízy a rozvoj inovačných iniciatív.
„Tieto impulzy budú základom nových aktivít INOVATO, ktoré našim členom otvoria nové možnosti a perspektívy,“ uzatvára Čaplovičová.
Kľúč k úspechu slovensko-kórejskej inovačnej spolupráce
Pre slovenských partnerov má pani Seo Young Kim jasné odporúčania, ktoré môžu výrazne posilniť bilaterálnu spoluprácu. Zdôrazňuje potrebu silnej medziagentúrnej koordinácie a jasných komunikačných kanálov medzi tvorcami politiky a technickými odborníkmi.
Podľa nej by zavedenie jednoduchého mechanizmu na sledovanie realizácie pilotných projektov a zosúladenie podnikateľských záujmov výrazne zvýšilo udržateľnosť spolupráce.
„Z našej strany sme pripravení spoluvytvárať iniciatívy, ktoré sú praktické a lokálne relevantné, pričom si veľmi vážime konštruktívnu spätnú väzbu a proaktívnu spoluprácu,“ dodáva Hong.
Pani Kim zároveň vyjadruje optimizmus ohľadom ďalšieho rozvoja spolupráce medzi Slovenskom a Južnou Kóreou v oblasti inovácií, výskumu a vývoja. Verí, že spoločné záujmy o vyvážený regionálny rozvoj, digitálnu transformáciu a čisté technológie tvoria pevný základ pre štruktúrovanejšie partnerstvá.
„Tieto môžu zahŕňať viac prepojení medzi verejným a súkromným sektorom, spoločné granty na výskum a vývoj či dokonca trojstrannú spoluprácu s ďalšími krajinami,“ ozrejmuje Kim a zároveň vyjadruje presvedčenie, že toto partnerstvo má potenciál stať sa modelom inovačnej spolupráce medzi rozvinutou krajinou a rozvíjajúcim sa členom EÚ.
Kórejská cesta: Od akumulácie kapitálu k vyváženému rastu
Knowledge Sharing Program 2024/25 je bilaterálnou iniciatívou Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry a Korea Development Institute, ktorá vytvára priestor na výmenu poznatkov v oblasti inovácií, regionálneho rozvoja, digitalizácie a zelenej transformácie. Cieľom je pripraviť odporúčania, ktoré zohľadnia špecifiká Slovenska a prispejú k lepšiemu fungovaniu inovačného prostredia.
Inšpiráciou je juhokórejský príbeh hospodárskej transformácie. Po dekádach rýchlej industrializácie založenej na vývoze a kapitálovo náročnom priemysle Kórea čelila systémovým slabinám, ktoré vyústili do ázijskej finančnej krízy v roku 1997. Reakciou bola stratégia vyváženého rastu so zameraním na efektivitu, inovácie a širšiu distribúciu prosperity.
Tento prechod však prehĺbil regionálne rozdiely. Automatizácia a technologický pokrok oslabili tradičné výrobné regióny a nástup Číny ako globálneho výrobcu znížil konkurencieschopnosť niektorých kórejských odvetví. Vznikol tlak na diverzifikáciu regionálnych ekonomík a rozvoj vlastného inovačného potenciálu.
Kórea zareagovala sériou politík:
- Zóny voľného obchodu (FEZ) na prilákanie zahraničného kapitálu,
- Innopolis – zóny pre výskum a vývoj,
- Regionálne inovačné klastre, ktoré prepájajú firmy, univerzity a samosprávy.
Úspešnosť týchto nástrojov závisela od miestneho prostredia. Incheon a Daedeok vynikli vďaka silnému výskumnému zázemiu a spolupráci. Inde sa efekt nedostavil – chýbala pripravenosť na zmenu.
Čo z toho vyplýva pre Slovensko?
Dlhodobá a koordinovaná stratégia
Rozvoj regiónov si vyžaduje stabilný rámec – zosúladenie inovačnej, priemyselnej, vzdelávacej a regionálnej politiky.
Vlastný technologický potenciál
Po období závislosti od zahraničných investícií je potrebné budovať domáce kapacity. Cieľom má byť systematické investovanie do výskumu, vývoja a transferu technológií.
Diverzifikácia ekonomiky
Ekonomický model založený na montáži má obmedzený potenciál. Rast má prísť zo sektorov ako zelené technológie, obehové hospodárstvo či digitálne služby.
Podpora MSP
Malé a stredné podniky sú základom regionálneho rastu. Ich lepší prístup k inováciám, financiám a exportným trhom posilní odolnosť celej ekonomiky.
Zníženie regionálnych rozdielov
Rozvoj má vychádzať z lokálnych predpokladov a byť podporený verejnými investíciami do infraštruktúry, vzdelávania a zdravotníctva.
Slovensko čelí podobným výzvam, aké Kórea riešila v období po vrchole prílevu zahraničných investícií – závislosť od výroby, slabá diverzifikácia, regionálne rozdiely, roztrieštené politiky. Kórejský príklad ukazuje, že stabilný a koordinovaný prístup prináša výsledky. Rozvoj inovácií, ľudského kapitálu a digitálnych technológií je kľúčom k udržateľnému rastu.
TEXT: Natália Stašíková
FOTO: INOVATO
📸 Kórea & Slovensko: Spoločná cesta inovácií – momenty z návštevy v Južnej Kórei a záverečného seminára v Bratislave
