Matúš Koleják, študent Fakulty informatiky a informačných technológií na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, sa spolu so svojím tímom odvážne vydal na cestu revolúcie v oblasti 3D tlače. S inovatívnou päťosovou 3D tlačiarňou MeltFlex posúva hranice možností, ktoré klasické tlačiarne ponúkajú.
Mladý študent vidí svoju generáciu v inom svetle, v porovnaní s tým ako ju často vykresľujú staršie generácie. Podľa jeho slov je generácia Z motivovaná túžbou po finančnej stabilite a komforte, ktoré považujú za nevyhnutné pre kvalitný život.
V rozhovore poukázal aj na nedostatok podpory pre mladých inovátorov a zdôraznil dôležitosť rozvoja kreativity a podnikavosti, aby mladí ľudia mohli aktívne prispievať k rozvoju slovenskej spoločnosti.
Ako vnímaš generáciu Z? Na jednej strane sa o nej hovorí ako o lenivej generácii TikTokerov, na druhej strane sú známi svojimi technologickými zručnosťami a ambíciami.
Myslím, že generácia Z sa k dnešnému svetu stavia správne. V dnešnej dobe ľudí mnohokrát definuje množstvo peňazí na účte, čo nie je chyba tejto generácie, ale realita, v ktorej žijeme.
Každý chce byť na strane tých, ktorí majú finančnú stabilitu, preto je dôležité hľadať spôsoby, ako žiť komfortne. Technologické zručnosti a prispôsobivosť sú neoddeliteľnou súčasťou tejto snahy.
Vidíš v generácii Z potenciál ovplyvniť budúcnosť?
Na Slovensku máme nádejné talenty, ktoré môžu zmeniť postoje a myslenie spoločnosti. Každá generácia sa snaží rebelovať voči staršej – chceme si vyjadriť názor, čo je naopak veľmi dôležité.
Mladí ľudia však vždy formovali budúcnosť, bolo to tak aj pred 100 rokmi, bude to tak aj teraz. Verím, že aj generácia Z bude mať výrazný vplyv na Slovensko a globálny vývoj.
Aké sú podľa teba podmienky pre mladých inovátorov na Slovensku a kde vidíš priestor na zlepšenie?
Mladí ľudia často odchádzajú do zahraničia, pretože na Slovensku nenachádzajú dostatok príležitostí. Hoci sa o tejto téme často diskutuje na sociálnych sieťach, reálna podpora v praxi stále chýba. Mnohí manažéri síce zdieľajú inšpiratívne príspevky na sociálnych sieťach, no v konečnom dôsledku ostávajú financie a systémová podpora obmedzené.
V tejto oblasti by sme sa mali inšpirovať úspešnými krajinami, ako je Holandsko, kde školstvo a grantové financovanie fungujú na vyššej úrovni a lepšie podporujú inovácie.
Spomínaš zahraničné školstvo, no ty sám si študentom Slovenskej technickej univerzity. Prečo si sa rozhodol pre štúdium na Slovensku?
Určite by v zahraničí bola väčšia podpora zo strany štátu a školy. Otázkou je, ako by ma vnímali, keby som prišiel s nejakými inováciami, keďže by som bol cudzinec. Pravdepodobne inak vnímajú holandských študentov a inak slovenských, ktorých tam je veľa.
Avšak, mám tu zázemie a množstvo priateľov, čo ma motivuje zostať. Nechcel som sa toho úplne vzdať. A myslím si, že networking je tam zložitejší. Keď tam majú nejaký zahraničný talent, tak si ho nechajú, ale ak si priemerný študent, nepriamo ťa pošlú domov.
Kde podľa teba slovenské školstvo zlyháva a čo by sa malo zmeniť?
Najväčším problémom je nedostatok financií. Bez nich nemôžeme získať dostatočné investície, moderné učebne či kvalitné technológie. V školách sa zameriavame na teóriu, zatiaľ čo prax chýba. Nie je tu dostatok projektov, ktoré by nás povzbudzovali k inováciám. Mnohí čelíme byrokratickým prekážkam, ktoré odrádzajú od začínania vlastných projektov.
So svojím tímom pracuješ na vývoji 3D tlačiarne. V čom sa líši vaša päťosová tlačiareň od bežných 3D tlačiarní?
Naša tlačiareň má päťosové rameno, čo jej umožňuje tlačiť z viacerých uhlov a s vyššou presnosťou. Klasické 3D tlačiarne tlačia len v troch osiach, čo obmedzuje ich schopnosť vytvárať zložité štruktúry. S päťosovým systémom vieme tlačiť detailnejšie a flexibilnejšie, čo otvára nové možnosti pre priemyselnú výrobu.
Môžeš nám priblížiť, čo presne znamená, že je vaša tlačiareň päťosová?
Bežná 3D tlačiareň pracuje v troch osiach – X, Y a Z. Päťosová tlačiareň má navyše dva pohyblivé kĺby, čo jej umožňuje tlačiť z rôznych uhlov. To znamená, že môžeme vytvárať zložitejšie tvary a tlačiť efektívnejšie. Samozrejme, čím viac osí, tým náročnejší je vývoj a kalibrácia.
Aké materiály a s akou rýchlosťou bude vaša tlačiareň schopná spracovať?
Naším cieľom je dosiahnuť rýchlosť tlače okolo 100 mm za sekundu a pracovať s bežnými materiálmi, ako je klasický plast. Neplánujeme používať nič špeciálne, čo by presahovalo rámec komerčných tlačiarní. Uvidíme, keď budeme mať finálny produkt, keďže často sa vízie a myšlienky vyvíjajú až počas samotného procesu.
Aj my sme mali pôvodnú predstavu inú, ale postupne sme zistili, čo dokážeme, čo nie, a ktorá cesta má pre nás zmysel. V tomto nám veľmi pomohli mentori, napríklad na konferenciách, kde sme sa stretávali so zaujímavými ľuďmi. Týmto spôsobom sme rástli a prispôsobovali sa novým príležitostiam, ktoré sa pred nami otvárali.
Hoci to môže znieť metaforicky, pravdou je, že myšlienka sa nikdy nemení priamočiaro na skutočnosť. Vždy prechádza mnohými zmenami, než sa nakoniec pretaví do reality.
Myslíš si, že sa mladí ľudia na Slovensku boja vstúpiť do oblasti vedy a inovácií kvôli nedostatočnému oceneniu?
Áno, mnohí majú strach zo zlyhania, čo im bráni vstúpiť do oblastí ako veda a inovácie. Finančná podpora pre startupy je často nedostatočná a realita je krutá – väčšina startupov končí neúspechom.
Je dôležité povzbudzovať mladých, aby sa nebáli skúšať a aby neustále hľadali možnosti vzdelávania a rastu.
Čo by si poradil mladým ľuďom, aby ich to neodradilo?
Myslím, že by to bola brutálna sebareflexia a trošku egoizmu, lebo je veľmi ťažké, keď vám niekto autoritatívny povie, že sa to nedá. Potom ísť za niekým iným a snažiť sa o to aj naďalej, to je výzva. Je dôležité skúšať a nebáť sa zlyhať.
Ako si predstavuješ budúcnosť technológií a čo podľa teba môže byť možné o 30 rokov?
O 30 rokov si viem predstaviť humanoidných robotov, ktorí sa integrujú do našich každodenných životov. O 200 rokov možno dokonca budeme cestovať medzi planétami. Zaujímavé je, že sci-fi literatúra a filmy často definujú smer, ktorým sa technológie vyvíjajú. Dôležité je však zamerať sa na vývoj v horizonte 5 až 10 rokov a postupne budovať nové technológie.
Vidíš umelú inteligenciu ako nástroj, ktorý môže v budúcnosti pomáhať, alebo skôr škodiť?
No, okrem toho, že mi psychicky „robí neplechy“ (občas ma frustruje), vidím AI ako nástroj, ktorý nás posúva. Môže preberať niektoré úlohy, ktoré boli kedysi výlučne v oblasti ľudskej práce, ale je dôležité si uvedomiť, že AI nám prácu nezoberie – skôr ju modifikuje.
Rovnako ako pri príchode počítačov, aj tu sú obavy, že robotizácia odstráni pracovné miesta, ale skutočnosť je taká, že sa vytvárajú nové úlohy a výzvy, ktoré treba riešiť. Umelá inteligencia je pre nás už teraz nesmierne cenná, ale jej schopnosti zatiaľ nemôžu plne nahradiť ľudskú kreativitu a inteligenciu.
Rozdiel medzi textom napísaným človekom a AI je zjavný pre tých, ktorí majú dlhoročné skúsenosti v písaní.
Dôležitá je adaptácia. Tí, ktorí sa nebudú vedieť prispôsobiť zmene technológií, budú v budúcnosti čeliť problémom. Pozorujem, že krajiny ako USA a Čína v tomto smere napredujú veľmi rýchlo.
Plánuješ so svojimi projektmi expandovať aj na medzinárodný trh alebo sa sústredíš hlavne na Slovensko a okolitý región?
Rád by som prispel k dobrému menu Slovenska a inovoval tu, ale musím byť realistický. Je tu veľa prekážok, ako legislatívne problémy, ktoré obmedzujú rast. Chcem sa zamerať na V4 krajiny, kde sú už existujúce vzťahy a spolupráca.
Zatiaľ sa snažíme dokončiť to, čo máme, a potom sa pozrieť na príležitosti v okolitých krajinách. Práve sme sa prihlásili do V4 akcelerátora, kde sú mentori z týchto krajín, to nám môže otvoriť dvere k novým možnostiam. Dôležité je sústrediť sa na malé kroky a neustále sa zlepšovať. Chceme postupne rásť a prinášať inovatívne riešenia, nie len v rámci Slovenska, ale aj v širšom kontexte.
TEXT: Natália Stašíková
Foto: INOVATO, Matúš Koleják
