Stáva sa mi, že mi do života vstúpi človek a nasmeruje ma niekam, kam by som asi sám netrafil. Bolo to tak napríklad po stretnutiach so saleziánom otcom Antonom Srholcom, benediktínom P. Anselmom Grünom, OSB, jezuitom Bernardom Mišovičom, SJ, kňazom Vladkom Maslákom ale aj s podnikateľmi Ľubkom Klieštikom, Ľubkom Švecom alebo aj s mojimi učiteľmi profesormi Hans Jürgen Warneckem alebo Milanom Zeleným. Takto vznikali mnohé projekty, ktoré zmenili život mne a možno aj mnohým iným ľuďom – Fraunhofer IPA Slovakia, Podnikateľská univerzita alebo Inovato. Podobného človeka som stretol nedávno – vincentína, ktorý prešiel kus sveta – Ukrajinu, Honduras, Vietnam, Libanon, Madagaskar, Nigériu, Tanzániu, Mozambik a mnohé ďalšie. Spomínal mi, že mal pred rokmi štyri možnosti voľby svoje ďalšej cesty. Napísal ich na lístočky, pomodlil sa v kostole a lístočky hodil za seba. Otvorené zostali dva – Chicago a Honduras. Keď voľbu zopakoval, vyhral Honduras, kde Jaroslav následne prežil desať rokov.
P. ThDr. Jaroslav Jaššo, CM, PhD. sa objavil v Dobrom Pastierovi v Kláštore pod Znievom práve pred týždňom, keď sme s Robom Demkom pripravovali solárne rameno na sadenie zeleniny. Páčil sa mu koncept kruhových polí so špirálovými riadkami a hovorili sme aj o INOVATE a výstavbe modulárnych domov a fabrík v Afrike. O dva dni sme už cestovali na stretnutie za majiteľom Stanislavom Martincom do KOMA Modular vo Vizoviciach. Celú cestu sme preberali rôzne projekty v Afrike – modulárne budovy, mikro fabriky, farmy, technológie na spracovanie potravín, výchova lídrov a podnikateľov. Keď som bol začiatkom roka v Namíbii, Zambii, Zimbabwe, Botswane a JAR, ľutoval som, že sme nenavštívili aj susedné krajiny – Mozambik a Madagaskar. Jaroslav o tom nevedel a pri preberaní možných spoločných spoločných projektov s našou sieťou INOVATO mi Jaroslav okamžite navrhol návštevu týchto dvoch krajín.
Uvidíme, kam jeho návšteva privedie mňa a našu sieť INOVATO. Položil som mu niekoľko otázok, aby sme lepšie pochopili pôsobenie jeho misie.
Jarko, Môžeš stručne popísať svoju cestu k tomu, ako si sa dostal do Afriky?
Afrika je široký pojem, treba to trošičku zúžiť. Ale ak máš na mysli, že ako som sa dostal na Madagaskar, tak to nie je Afrika. Ale keď chceš vedieť ako som sa dostal na Madagaskar, tak to sa nedá veľmi stručne opísať, no pokúsim sa. Po desaťročnej skúsenosti na misii na Ukrajine, v Charkove a Kyjeve, po skončení študijného pobytu v Chicagu, po niekoľko ročnej misijnej skúsenosti na Hondurase a po skončení služby provinciálneho predstaveného na Slovensku som sa v roku 2020 prihlásil ako misionár dobrovoľník na misie do akejkoľvek najchudobnejšej krajiny na svete. Generálny otec našej Misijnej spoločnosti mi navrhol Madagaskar, tak som súhlasil. Mal som na starosti foundraising pre naše sociálne projekty a službu v jednej misijnej stanici na juhu vo Fort Dauphin. Prítomnosť Vincentínov má na Madagaskare veľmi dlhú tradíciu. Začala sa v roku 1648.
Minulý rok na jeseň ma generálny otec poprosil o službu nielen pre Madagaskar, ale aj pre Afriku, Áziu a Južnú Ameriku. Pre krajiny kde máme naše misijné stanice, a ktoré sú na tom ekonomicky horšie. Chceme pomôcť tamojším provinciám pri získavaní prostriedkov, ktoré by im umožnili prijať viac nových záujemcov o kňazské povolanie. Záujem je veľký, ale nemáme dostatočné priestory a prostriedky na stravu, aby sme mohli prijať všetkých. Takto som sa dostal do novej služby v afrických krajinách. Pred časom som sa vrátil z misijnej cesty v Nigérii, Tanzánii a Mozambiku, kde sme zmapovali podrobne celkovú situáciu v týchto provinciách.
Vincentíni prišli na Madagaskar už v šestnástom storočí a majú v Afrike silnú základňu. Čím sa v Afrike zaoberali a zaoberajú?
Opäť by som nespájal Afriku s Madagaskarom. Napríklad Malgaši, obyvatelia Madagaskaru, sú na to veľmi citliví. Aj Biskupská Konferencie v Afrike ma názov Biskupská konferencia Afriky a Madagaskaru. Na Madagaskare máme školy, nemocnice, semináre, rôzne sociálne zariadenia, máme na starosti farnosti a prevádzkujme charitu. Čo sa týka Afriky, tak naša misia je tam veľmi podobná, no je to komplexnejšia téma. Treba však povedať, že Vincentínsku rodinu v Afrike tvorí aj vetva sestier a laikov v mnohých organizáciách, ktoré boli motivované duchovnosťou nášho zakladateľa svätého Vincenta de Paul, ktorý je patrónom všetkých sociálnych diel v Katolíckej Cirkvi. Vincentíni sú prítomní v mnohých krajinách Afriky počnúc Juhoafrickou republikou, pokračujúc Mozambikom, Kamerunom, Kongom, Gabonom, Tanzániou, Nigériou, Egyptom, Čadom a mnohými ďalšími krajinami, ako je Centrálna Afrika, Keňa a ďalšie.
Hovoríš o výchove lídrov v Afrických krajinách pod vedením Vincentínov. Akých lídrov a s akým poslaním?
Hovoríme o výchove budúcich lídrov, misijných kňazov, ktorí sú pripravovaní na to, aby boli lídrami skupín a protagonistami za sociálnu spravodlivosť v rámci systémových zmien. Mali by motivovať miestnych ľudí v jednotlivých krajinách, aby boli strojcami svojho šťastia na miestach, kde sa narodili a aby neutekali do Európy mysliac si, že tam sa im bude žiť šťastnejšie, keď sa odtrhnú od svojich koreňov a kultúry.
Bol som nedávno v Afrike a mal som pocit, že stretávam ľudí, ktorí sú veľmi motivovaní a aktívni, aby mali lepšiu budúcnosť. V Európe je naopak stále viac ľudí, ktorí pasívne spomínajú na slávnu minulosť. Ako vidíš budúcnosť Afriky aj v kontexte prevratov, násilných konfliktov a migrácie?
Budúcnosť Afriky alebo lepšie povedané budúcnosť jednotlivých krajín v Afrike vo veľkej miere závisí aj od počtu dobre vyškolených lídrov, teda v našom prípade misijných kňazov, ktorí budú trpezlivo evanjelizovať, vysvetľovať desatoro a sociálne učenie Cirkvi a takto meniť tvárnosť Afriky ako takej. Je nevyhnutné, aby Vatikán a Katolícka cirkev aktívne motivovali mocných sveta k férovému správaniu sa k Afrike a k boju proti korupcii, klientelizmu, tvrdému kapitalizmu a vykorisťovaniu ľudí vo všetkých oblastiach. Je dôležité, aby sa podnikli všetky možné kroky na podporu tejto spravodlivejšej a etickejšej dynamiky.
Niekedy si ľudia kladú otázky prečo chodia misionári pomáhať do zahraničia (Ty sám si bol na Ukrajine, v Hondurase a vo viacerých afrických krajinách), keď máme aj doma dosť svojich problémov. Akú máš na to odpoveď?
Naša Katolícka cirkev je Misijná cirkev a slovo Pána Ježiša nie je odporúčanie, ale príkaz, aby sme išli do celého sveta a krstili všetkých v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučili ich zachovávať všetko, čo nám zanechal Pán Ježiš a to je najväčšie prikázanie lásky k Bohu a blížnemu. My Slováci máme tu česť a výsadu, že sme dostali dar kresťanskej viery veľmi dávno a máme morálnu povinnosť túto vieru odovzdávať tým, ktorí také šťastie jednoducho nemali.
Ako Ťa prijímajú ľudia v týchto krajinách a ako sa s nimi spolupracuje? Keď som videl tvoje zábery zo svätých omší, mal som pocit, že tam prežívajú oveľa viac radosti ako naši „vzdychajúci“ kresťania na nedeľných bohoslužbách. Ako je to?
Ja osobne mám veľmi dobrú skúsenosť počas týchto skoro 30 rokoch misie v rôznych častiach sveta. A je to presne tak ako hovoríš. Ľudia prežívajú oveľa radostnejšie celú liturgiu a spevy a tance sú toho významnou súčasťou.
Aké má podľa teba Boh plány v Afrike a aké projekty ti pridelil?
Afrika bude hrať obrovskú úlohu v Božom pláne a už ju aj hrá pri re/evanjelizácii Európy, ktorá na mnohých miestach zabudla, že jej korene sú kresťanské a úplne stratila zmysel a cieľ života a stala sa ako sa vyjadril pápež František, starou skostnatenou dámou bez života a radosti.
Primárne som teraz zodpovedný, alebo lepšie povedané spoluzodpovedný, samozrejme spolu s generálnym otcom a jeho radcami, za foundraising a realizáciu projektov spojených s výchovou budúcich lídrov v Afrike, Južnej Amerike a Ázii. No v Afrike a na Madagaskare je zatiaľ roboty ako na kostole, takže sa teraz sústreďujeme viacej na provincie z týchto krajín, konkrétne na Mozambik, Tanzániu, Nigériu, Kamerun a Kongo a tiež teda na ten Madagaskar, kde som aj z hľadiska cirkevného pravá členom tejto provincie a mám tam trvalý pobyt, zatiaľ na päť rokov.
Odkiaľ sa berú finančné zdroje na takéto diela?
Od dobrých ľudí z Európy, Ameriky a Kanady a tiež jednotlivých diecéz v rámci týchto kontinentov a štátov a tiež od jednotlivých štátov, ktoré majú fondy na pomoc Afrike. No treba povedať, že aj ľudia v týchto krajinách vedia tiež pomôcť a priložiť ruku k dielu.
Majú ľudia v Afrike dostatočné znalosti a skúsenosti, aby boli tieto projekty dlhodobo udržateľné?
Potrebujeme veľa profesionality a trpezlivosti pri formovaní budúcich lídrov, nielen tých náboženských, aby mali seriózny postoj k zodpovednosti za im zverený majetok a určité materiálne hodnoty. Musíme s nimi jasne dohodnúť pravidla hry. Poviem to takto – vyžadovať feedback a vyúčtovanie za všetko to, čo robia a ako to robia. Robíme tiež pravidelne návštevy a kontroly k tomu ako sa spravuje im zverený majetok. Musíme ďalej učiť týchto ľudí osobnej zodpovednosti a tiež hľadáme spôsoby aby boli tieto projekty dlhodobo udržateľné. Už bola vytvorená komisia odborníkov, ktorí postupne navštevujú tieto provincie a analyzujú možnosti, ktoré by mohli napomôcť im, aby sa semo financovali a s postupom času boli nezávislé.
Jaroslav, tvoj spolubrat Dolindo Ruotolo napísal Novénu odovzdanosti. Čo všetko si ty odovzdal Pánu Bohu a čo On delegoval na Teba? Máš v tom už s pribúdajúcimi rokmi jasno? Pomôžeš mi svojou radou k hľadaniu mojej ďalšej cesty?
Otec Dolindo Ruotolo bol vincentínskym kňazom, ktorý prežil cely svoj život v Neapole, zažívajúc si mnoho príkoria a nepochopenia aj od svojich najbližších spolubratov, ktorí ho často nechápali a závideli mu a nakoniec ho aj doslova vyhodili na ulicu. Napísal nielen, na Slovensku veľmi známu, Novénu odovzdanosti, ale aj úžasné niekoľko tisícové asi tridsať zväzkové dielo komentárov ku Svätému Písmu, ktoré sú teraz duchovnou perlou, no boli časy, keď za tieto svoje komentáre bol prenasledovaný aj samotnou Cirkvou a dokonca mal zastavenú kňazskú činnosť na niekoľko rokov, no toto všetko znášal s obrovskou pokorou a trpezlivosťou. Bol súčasníkom otca Pia a mal tiež mimoriadne dary, ktorými ho Boh obdaril a bol veľkým evanjelizátorom Neapola a dnes je služobníkom Božím v procese blahorečenia, hoci ma aj svojich odporcov práve z radov niektorých talianskych vincentínov, čo je veľmi zvláštne.
Pánu Bohu sa snažím odovzdávať každý deň celý svoj život a všetko to, čo je spojené s mojou novou misiou pre Afriku – byť almužníkom Misijnej spoločnosti a jej Božím žobrákom. Nie stále sa mi darí byť trpezlivým, hlavne s niektorými mojimi spolubratmi a tiež prijať určité svoje limity a ťažkosti, ktoré mi do cesty prináša sám život. Veľmi mi pomáha každodenná aspoň hodinová adorácia Eucharistického Krista v našej kaplnke na generálnej kúrii, kedy vystavujem sviatosť pravidelne každý deň medzi pol desiatou a jedenástou hodinou večer. Rozprávam sa jednoducho s Pánom o svojich radostiach a starostiach alebo som ticho a čakám na nejaké signály zo strany nášho Pána. Potom žehnám všetkých, seba samého a celý svet. To svoje nové poslanie, ku ktorému ma pozval generálny predstavený vidím, ako plnenie vôle Božej, ktorú sa mám snažiť plniť v pokore a hlbokej dôvere v Bohu, opakujúc často slová otca Dolinda Ruotola, Ježišu dôverujem Ti, Ty sa postaraj. Určite to, že my dvaja sme sa stretli, nie je žiadna náhoda a myslím si, že aj ty môžeš mať veľký podiel na formovaní nových lídrov Afriky, tým, že budeš pomáhať spájať a prepájať náš európsky svet s africkým svetom.
Bol si nedávno u nás v OZ Dobrý pastier. Čo si myslíš o tomto diele Vladka Masláka, ktorý o sebe hovorí, že je len lopatou v Božích rukách?
O diele Vlada Masláka som počúval dlhé roky len samé pozitívne správy a vždy som ho videl len v tom najlepšom svetle a bol som veľmi rád tomu, čo Vlado robí a k čomu ho Boh povolal. Veď Vlado je vlastne taký náš skrytý spolubrat vincentín, ktorý žije charizmu svätého Vincenta de Paul, pomáhajúc tým najbiednejším.
Tu sú niektoré cesty Jaroslava Jašša: https://www.katolickenoviny.sk/tema/category/tema/article/chcel-som-zit-v-spolocenstve-a-posobit-medzi-ludmi.xhtml
Text: Ján Košturiak, J. Jaššo
Foto, video: J. Jaššo
