Naspäť
23. marca 2025 Blog

Kritické myslenie, komunikácia, sebareflexia: Zručnosti, ktoré školstvo podceňuje

Slovenské školstvo dlhodobo zápasí s nepraktickou výučbou, ktorá študentov nepripravuje na reálne výzvy v pracovnom živote. Vo výrobných podnikoch pritom rozhodujú nielen technické zručnosti, ale aj schopnosť riešiť problémy, efektívne komunikovať a zvládať stres. Ako tieto kompetencie rozvíjať a aké zmeny sú potrebné vo vzdelávaní? O téme sme sa rozprávali s Martinou Jankolovou, odborníčkou na pracovnú psychológiu a rozvoj zamestnancov.

Kritické myslenie, komunikácia, sebareflexia: Zručnosti, ktoré školstvo podceňuje

V dynamickom svete výroby nie je priestor na váhanie. Stroje pracujú v presnom rytme, linky sa nezastavia a každý pracovník musí zvládať svoju úlohu efektívne a bez chýb. No čo oddeľuje skúseného zamestnanca od toho, ktorý sa v tomto prostredí stráca? Nie sú to len technické zručnosti, ale aj schopnosť riešiť problémy, jasne komunikovať a udržať si chladnú hlavu aj pod tlakom.

Tieto schopnosti by si ľudia mali osvojiť už v školských laviciach, no realita slovenského vzdelávacieho systému je iná. Mnohé reformy zostávajú nedotiahnuté, chýba prepojenie teórie s praxou a firmy sa tak často stretávajú s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov. Ako teda pripraviť ľudí na reálny pracovný život?

Odpoveď hľadáme s Martinou Jankolovou, odborníčkou na pracovnú psychológiu, ktorá sa už 26 rokov venuje vzdelávaniu, koučingu a mentoringu. Prepája technické aj psychologické vzdelanie, pričom priamo vo výrobných spoločnostiach analyzuje pracovné procesy a nastavuje efektívne rozvojové programy. Spoločne sa pozrieme na tri kľúčové zručnosti, ktoré zamestnancom pomáhajú nestratiť sa vo výrobe – a ktoré by školstvo malo aktívne rozvíjať.

Zdravý sedliacky rozum a kritické myslenie

„Najdôležitejšie je, aby si zamestnanec vedel všimnúť, ako si môže uľahčiť prácu, nie ju sťažiť. A pri špecialistoch je to hlavne kritické a analytické myslenie,“ hovorí Martina.

Inými slovami, nejde len o slepé nasledovanie pokynov, ale o schopnosť premýšľať nad tým, čo robíte, a hľadať efektívnejšie riešenia.

Efektívna komunikácia

Nestačí len vedieť, čo potrebujete – musíte to vedieť aj povedať. „Zamestnanec by mal vedieť jasne vyjadriť, čo chce, čo potrebuje, čo si myslí a najmä – prečo to tak je.“

Dobrá komunikácia pomáha predchádzať nedorozumeniam, zvyšuje tímovú spoluprácu a šetrí čas aj energiu.

Emocionálna inteligencia a vedomý prístup

V práci nejde len o výkon, ale aj o vzťahy. „Tím, ktorý má dobré vzťahy, ale horšie podmienky, často podáva lepší výkon ako tím s perfektnými podmienkami, ale zlými vzťahmi,“ vysvetľuje Martina.

Navyše, dôležité je nebyť na „automate“ – teda robiť veci vedome a s rozmyslom.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa INOVATO (@inovato.sk)

Slovenské školstvo: Reforma za reformou a výsledok?

Tieto zručnosti sa však nebudujú až v pracovnom procese, ale mali by byť súčasťou vzdelávacieho systému už od základnej školy. Slovenské školstvo sa dlhodobo potýka s problémom nepraktickej výučby, kde sa kladie dôraz na memorovanie faktov namiesto rozvoja analytického myslenia a riešenia reálnych situácií.

Výsledkom je, že absolventi často nemajú dostatočné kompetencie na zvládanie výziev v dynamickom pracovnom prostredí. Chýba tiež prepojenie škôl s firmami, kde by študenti mohli získať skúsenosti priamo z praxe a naučiť sa efektívne komunikovať či pracovať v tíme.

Ak chceme, aby slovenské školstvo pripravovalo mladých ľudí na reálny pracovný život, musíme zmeniť prístup k vzdelávaniu a viac sa zamerať na praktické zručnosti, ktoré zamestnávatelia skutočne potrebujú.

Slovenské školstvo si prešlo desiatkami reforiem, no máloktorá sa dotiahla do konca. „Problém je, že sa vždy niečo začne, ale nikdy sa to poriadne nedokončí,“ hovorí Martina. Okrem toho vníma aj problém s motiváciou učiteľov – mnohí idú učiť bez vášne, a tí, ktorí by chceli, zas často nemajú potrebné vzdelanie.

Prečo mladí odchádzajú študovať do zahraničia?

Keď sa študentov pýtate, prečo odchádzajú, často odpovedajú: lepšia kvalita výučby, modernejší prístup a partnerskejšie vzťahy medzi učiteľmi a študentmi.

K tomu si pripočítajte lepšie vybavenie škôl a možnosti ako Erasmus, a zrazu je lákavé študovať v Česku, Dánsku či inde v Európe. „Keď máte možnosť študovať kvalitnejšie a často aj zadarmo, prečo by ste nešli?“

Čo s tým?

Ak chceme, aby nám mladí ľudia neodchádzali, musíme modernizovať školstvo, prispôsobiť ho potrebám trhu a generácie Z. A hlavne – netreba zabúdať, že vzdelanie má byť o kvalite, nie kvantite.

Pretože ak chceme mať lepších zamestnancov vo výrobe (aj inde), musíme im dať správne základy už v školských laviciach.

TEXT: Natália Stašíková, Martina Jankolová
FOTO: Martina Jankolová, IPA

Podobné články

Táto stránka používa cookies

Súbory cookie používame na zhromažďovanie a analýzu informácií o výkone a používaní stránok, na poskytovanie funkcií sociálnych médií a na vylepšenie a prispôsobenie obsahu a reklám. Viac o cookies

Používate zastaralý prehliadač. Môžete si ho aktualizovať na tejto stránke.

Máte nápad?

Pošlite nám ho a my vám povieme čo s ním

Vyberte súbor

Súhlasím so spracovaním osobných údajov osobných údajov na účely kontaktovania

Ďakujeme, formulár bol odoslaný.
Formulár sa nepodarilo odoslať.
Odoslať nápad
Tieto stránky sú chránené reCAPTCHA a spoločnosťou Google a platia Pravidlá ochrany osobných údajov a Zmluvné podmienky..