Slovensko patrí ku krajinám s najväčšími regionálnymi rozdielmi na svete. Môžeš vysvetliť dôsledky tohto stavu?
Skutočne, Slovensko patrí do skupiny krajín s najväčšími regionálnymi rozdielmi. Spolu s nami je tam napríklad Mexiko so 130 miliónmi obyvateľov, kde porovnávame regionálne rozdiely medzi priemyselným Mexico City a džungľou. Obdobné regionálne rozdiely máme aj na Slovensku.
Na to aký je to veľký problém, o ňom veľmi málo hovoríme. Pritom je príčinou mnohých patologických javov. Bratislava a jej okolie je jedným z najbohatších regiónov Európy a zároveň mnohé okresy na východnom Slovensku a juhu Banskobystrického kraja sú jednými z najchudobnejších regiónov v EÚ. Je pochopiteľné, že obyvatelia oboch extrémov budú riešiť diametrálne iné problémy na ktoré potrebujú diametrálne iné riešenia, naprieč väčšinou oblastí. Už toto samotné je veľká záťaž pre tak mladú krajinu ako je Slovensko. Ak k tomu započítame to, že politici priepastné rozdiely v spoločnosti využívajú na jej rozdelenie a vytĺkanie politických bodov, či upevňovanie moci, vzniká v našej krajine skutočne výbušná kombinácia.
Okrem veľkých regionálnych rozdielov tu máme obrovskú centralizáciu moci. Politici, bez akýchkoľvek znalostí a schopností sedia hore na vreciach peňazí a rozhadzujú utrápenému ľudu rôzne balíčky ako stredovekí veľmoži. Lenže dnešný svet sa rozvíja rýchlo a centrálne systémy v podnikoch ani v štátoch nedokážu na tieto rýchle zmeny reagovať, aj keby tam hore boli normálni ľudia. Potrebujeme silné regióny. Ukázalo sa to aj pri covide, utečencoch z Ukrajiny a podobné situácie sa budú opakovať. Ako vnímaš trend re-lokalizácie a silných decentralizovaných autonómnych regiónov? Čo by nám takáto zmena priniesla?
Organizácia OECD upozorňuje krajiny s regionálnymi rozdielmi na potenciál rastu HDP, ktorý im uniká pomedzi prstami.
Slovensko je spomedzi všetkých 38 krajín OECD na prvej priečke s veľkým náskokom pred ostatnými krajinami. Potenciál rastu HDP je ukrytý v presune kompetencií a financií na nižšiu ako štátnu úroveň. To znamená na obce alebo regióny.
OECD vypočítala, že takáto štrukturálna reforma slovenských regiónov bude viesť k rastu až do výšky 10 percent HDP celého Slovenska. To je hospodársky rast, ktorý by nás preniesol ponad väčšinu ekonomických kríz v histórii. Mimochodom, jednu takúto krízu máme pred sebou.
Dôsledkom presunu kompetencií na nižšiu úroveň je vyrovnanie regionálnych rozdielov, daňová súťaž a zvýšenie efektivity verejnej správy. Jednoducho firma v regióne, kde nedostáva od štátu služby v podobe napríklad absolventov vysokých škôl alebo infraštruktúry, nebude platiť rovnaké dane ako v regióne, kde tieto služby dostáva. Samosprávy by sa v tomto systéme mohli rozhodnúť, či služby financovať budú alebo vyberú menej daní. Takáto daňová autonómia samosprávy je v iných krajinách bežná prax.
Vyrovnanie regionálnych rozdielov však zákonite znamená, že potenciálny rast 10 percent HDP nebude geograficky rovnomerne rozložený. Chudobné regióny budú rásť omnoho viac.
My v Aliancií za silné regióny odhadujeme, že niektoré regióny na východnom Slovensku a na juhu Banskobystrického kraja dosiahnu na hospodársky rast nad 30 percent regionálneho HDP.
Na tento potenciálny rast chudobných regiónov sa dá pozerať aj inou optikou. Kým sa táto štrukturálna reforma regiónov neuskutoční, je nevyužitý potenciál 30 percent HDP pomyselnou regionálnou daňou. Túto daň platia chudobné regióny za to, že Slovensko necháva príliš veľa kompetencií a financií na centrálnej úrovni v Bratislave.
Táto 30-percentná daň je pre ľudí v regiónoch neviditeľná. Málokto si študuje analýzy OECD o regionálnych rozdieloch. 30 percent regionálneho HDP je však také ohromné číslo, že sa zákonite musí niekde prejaviť. Táto daň sa prejavuje v zlých životných a pracovných podmienkach v chudobných regiónoch, v nekvalitných službách, v odchode mladých ľudí z týchto regiónov či v mnohom ďalšom. Sekundárnym javom je nárast extrémizmu, dlhodobej nezamestnanosti a iné patologické javy. 
Môžeš popísať súčasný stav prepojenia podnikateľov, inovátorov, vzdelávania a samosprávy vo Vašom regióne? Mám pocit, že dnes súkromní podnikatelia pomáhajú menším obciam prežiť a v Bratislave rastú ďalšie zbytočné ministerstvá, agentúry a úrady.
Okres Lučenec a zároveň celý juh Banskobystrického kraja patrí medzi hospodársky najzaostalejšie regióny Slovenska. V tomto prostredí sme v roku 2019 založili v Lučenci Inovačné centrum s ambíciou vytvoriť personálnu a technickú základňu pre transfer inovácií v podnikateľskom sektore. Ďalšou prioritou bolo etablovať pracovné pozície pre mladých inovatívnych ľudí, ktorí by zásadným spôsobom menili tvár regiónu. Podarilo sa nám zosieťovať regionálnych aktérov, či už podnikateľov, ale aj samosprávu a neziskový sektor. Založili sme tradíciu medzinárodnej odbornej konferencie pre riešenie regionálnych rozdielov, kde v roku 2022 sme organizovali už jej 4. ročník – FUTUREGION 2022. Zriadili sme mediálny kanál, ktorý nám slúži na prezentáciu dobrej praxe: “Výkrik z regiónov!”.
Napriek obrovskému úsiliu sa nám nepodarilo presadiť naše vízie v takom meradle, ako sme si predstavovali a ako by to bolo potrebné. Región si ďalej žije svoj život. Mladí odchádzajú, podnikatelia živoria, samosprávy kolabujú. Na druhej strane nám neustále pribúdajú štátni úradníci, ministerstvá, vládne agentúry… Prirovnal by som tento stav k dvom vlakom na rovnobežných koľajniciach, ktoré sa nikdy nestretnú.
Napriek tomu, toto úsilie nebolo zbytočné. Vznikol akčný team ľudí, ktorý si uvedomil, že pomoc z centrálnej vlády nemôže očakávať, preto si musí pomôcť sám. Vznikla občianska iniciatíva Aliancia za silné regióny, ktorá presadzuje spoločenskú inováciu a to je decentralizácia krajiny – prenos kompetencií a financií z centrálnej vlády na prirodzené regióny.
Nemáš pocit, že potrebujeme nejaké povstanie regiónov voči neschopným ľuďom v centrálnych orgánoch krajiny?
Myslím si, že je najvyšší čas, aby si ľudia v regiónoch, tým myslím aj bratislavský región, uvedomili, že doterajším spôsobom, to už nemôže ísť. Osobitne chceme apelovať na podnikateľov, ktorí vytvárajú ekonomické hodnoty, ktorí dávajú prácu ľuďom v regiónoch, aby sa prestali apaticky dívať na súčasný stav. Začnime diskutovať o politických alternatívach, ktoré sa osvedčili vo vyspelých krajinách a o spôsoboch, ako ich presadiť. Extrémny centralizmus, ako ho poznáme zo slovenských reálií vyhovuje jedine mafii a šialencom posadnutých mocou.
Ako si predstavuješ ideálny inovačný regionálny ekosystém?
Posledné slovo otázky je zároveň aj odpoveďou. Má to byť “ekosystém”. Čiže niečo, čo funguje na určitom území na základe potrieb a potenciálu regiónu. A nie na základe direktív od úradníka, ktorý ho nepozná a nenesie zaň zodpovednosť!
Bol som v poslednom období vo viacerých regiónoch a všade som sa stretol s obrovskou nespokojnosťou podnikateľov a ľudí s absolútnou paralýzou štátu. Nemali by sme sa viac prepájať a zobrať politikom v centrálnych štruktúrach kompetencie a zdroje?
Áno, poďme to robiť. Dozrel čas.
Peniaze z EÚ sa využívajú na plátanie rozpočtu a nie na transformáciu krajiny a dobiehanie vyspelejších štátov. Viem, že ste s Jurajom Karpišom a ďalšími expertmi pracovali na analýzach vyspelých krajín. Čo sú hlavné príčiny nášho zaostávania a čo treba urobiť?
Analýza ktorú sme spracovali je relatívne rozsiahla. Porovnávame v nej systémy rôznych krajín EÚ, ale aj niekoľkých krajín mimo EÚ. Príčinu zaostávania Slovenska vidíme v neochote riešiť najpálčivejšie štrukturálne problémy. My totiž reformu presunu kompetencií na nižšiu úroveň a naštartovanie konkurencie medzi regiónmi vnímame ako “Matku všetkých reforiem na Slovensku”, bez ktorej nie je možné ozdraviť krajinu.
Celú analýzu nájdete tu.
Zároveň som sa ju snažil preložiť do “ľudskej reči” na našom Youtube kanáli formou krátkych videí s názvom “Otvor oči s Danom”:
Ak by som mal odpovedať na otázku čo treba urobiť, tak treba urobiť štrukturálnu reformu, ktorá na Slovensku za posledný čas nemala obdoby. Ale toto všetko musí predchádzať ešte jeden krok, ktorý viem vyjadriť jednoduchšie ako technokraticky zložitú reformu. Musíme si dať dole “Mečiarove okuliare”, ktorými sa stále na Slovensko pozeráme. Tieto okuliare krivia obraz krajiny, ktorú pred sebou vidíme. Klamú nás a ukazujú nám centralistický pohľad, ako by iná alternatíva ani neexistovala. Pritom väčšina vyspelého a úspešného sveta ide úplne iným smerom.
Krásne je to vidieť na príklade vzdelávacieho systému, kde sa dáta z jednotlivých krajín veľmi dobre porovnávajú.
Pri diskusii o problémoch školstva, alebo o aktuálnych problémoch zdravotníctva, cítiť na Slovensku veľkú bezmocnosť. Pred voľbami nám politici sľubujú “zázraky na počkanie” a po voľbách je realita úplne iná. Prestávame veriť, že sa problémy dajú riešiť výmenou ľudí, nejakými malými parametrickými zmenami, alebo “naliatím” peňazí od nemeckého daňového poplatníka skrze štruktúry Európskej únie.
Podobné problémy v školstve ako máme my, majú aj iné krajiny. Avšak málo kde ich riešia “čarovným prútikom” z centrálnej vlády.
Organizácia OECD dlhodobo porovnáva údaje o výkonnosti vzdelávania. Prakticky všetky skúmané ukazovatele potvrdzujú pozitívny a zásadný vzťah medzi inštitucionálnou decentralizáciou vzdelávania a výsledkami žiakov.
Údaje z roku 2009 jasne ukazujú, že zvýšenie decentralizácie vzdelávania o 10 bodov zlepšuje hodnotenie PISA približne o štyri body, čo zodpovedá zlepšeniu pozície približne o štyri krajiny.
Jednoducho povedané, čím je vzdelávací systém viac autonómny od centrálnej vlády, tým má lepšie výsledky. Dáta z 38 krajín OECD to potvrdzujú a to bez výnimky.
Od roku 2009 sa školstvo výrazne zmenilo. Digitalizácia, rôzne alternatívne postupy, ale hlavne dopyt po nových zručnostiach na trhu práce ovplyvnili smerovanie celého vzdelávacieho segmentu. Ako sa so zmenami vysporiadali krajiny s centralizovaným a ako krajiny s decentralizovaným školským systémom?
Keď porovnáme analýzu OECD z roku 2009 s analýzou z roku 2015 vidíme veľký posun v prospech decentralizovaného systému, kde je školstvo plne v rukách samosprávy, prípadne neštátneho sektora. Každé zvýšenie decentralizácie vzdelávania o 10 bodov zodpovedá zlepšeniu pozície až o šesť krajín. Dôvodom je väčšie prispôsobenie školstva lokálnym potrebám, rýchlejšia adaptácia na zmeny a konkurencia medzi inštitúciami.
Určite by bolo zaujímavé analyzovať dáta z covidového obdobia. Tie zatiaľ nemáme. Keď však porovnáme ako sa s výzvami covidu, ale aj napríklad utečeneckej krízy z Ukrajiny, popasovala samospráva na Slovensku, tak nám to môže mnohé naznačiť. Keď sa centrálna vláda ešte len zobúdzala, že je tu nejaká kríza, samospráva napriek podfinancovaniu prinášala niekoľko týždňov konkrétne riešenia týchto problémov.
Dajme si dole “mečiarove okuliare” a pozrime sa na riešenia štrukturálnych problémov z pohľadu komunálnej politiky. Je načase prehodnotiť kompetencie a financie na rôznych úrovniach verejnej správy. Ak budeme donekonečna čakať na spasiteľa v centrálnej vláde je viac ako pravdepodobné, že sa ho nikdy nedočkáme. Dáta pritom ukazujú, že najlepšie riešenia pochádzajú zdola.
Myslíte si chlapci, že si tučné kapre vypustia svoj rybník, alebo budeme musieť urobiť nejaké povstanie regiónov voči centralistickému populizmu? Je zaujímavé, že ľudia prestávajú dôverovať svojim poslancom v parlamente a ministrom a chodia za zástupcami Európskej komisie, aby zasiahli a urobili poriadok v našej krajine. Keď sa však veci nezmenia, tak táto krajina jednoducho skrachuje a bude trvať niekoľko generácií, kým dobehneme vyspelé krajiny EÚ. Čas hrá proti nám, máte nejaké návrhy ako tieto zmeny urýchliť?
To že ľudia chodia za zástupcami Európskej komisie chápem. Topiaci sa totiž aj slamky chytá. Ale to nie je riešenie. Aj Európska komisia určite chce, aby sme boli funkčná a prosperujúca krajina. Ale nebude to robiť za nás. My musíme nájsť vnútornú silu a vysporiadať sa s centralizmom, byrokraciou, korupciou…, napriek tomu, že tučné kapre si svoj rybník nebudú chcieť vypustiť.
Zo Slovenska za posledné roky odišlo študovať, resp. za prácou, viac ako 300.000 mladých ľudí, dá sa povedať väčšina slovenskej inteligencie. Pravdepodobne sa na Slovensko už nevrátia. Čo si myslíš, ako môže Slovensko týchto ľudí zaujať, aby si tu založili firmy, aby sem priniesli ďalších ľudí v rámci cestovného ruchu, prípadne, aby prehodnotili svoj návrat domov?
Áno, podobný exodus sme zažili začiatkom 20. storočia počas veľkej hospodárskej krízy, prípadne počas totality. Dnes rovnako, ako vtedy, mladí ľudia nevidia svoju sebarealizáciu, svoju budúcnosť na Slovensku. Príčinou je extrémna centralizácia krajiny, ktorá spôsobuje jej deštrukciu. My potrebujeme zmeniť tento deštrukčný systém na systém učiaci sa. Podľa skúseností z Dánska, Fínska, Írska, Švajčiarska, … je to práve prenos kompetencií a financií z centrálnej vlády na prirodzené regióny a vytvorenie konkurenčného prostredia medzi jednotlivými regiónmi. To pritiahne ľudí zo zahraničia. Zrazu sa vytvoria nové príležitosti pre podnikanie v regiónoch, zrazu pozícia starostu alebo primátora dostane úplne nový náboj. Toto je cesta a nie bezduché vládne odmeny pre tých, čo sa vrátia. To je trapné riešenie, ktoré je odsúdené vopred na neúspech.
Daniel starší a Daniel mladší. Skúste povedať svoj názor otca a syna. Akú krajinu odovzdáva staršia generácia svojim deťom a v akej krajine by tieto deti chceli žiť?
Daniel st.: V roku 1989 som bol na vysokej škole v študentskom hnutí, keď sme sa vysporiadali s totalitným režimom. Aspoň sme si to mysleli. Veril som, že môj syn už nebude musieť zvádzať zápas za demokratické hodnoty. Žiaľ, v tom čase sme sa nevysporiadali so socialistickým centralizmom, ktorý tu pretrval aj 33 rokov po nežnej revolúcii. Dnes je čas to napraviť a odovzdať krajinu našim deťom na pevných demokratických princípoch.
Daniel jun.: Mne by sa páčilo žiť v krajine, kde by sa ľudia nemuseli zaujímať akého politika majú vo vzdialenej centrálnej vláde. Páčila by sa mi krajina, kde by som cítil spätnú väzbu z dobrých, alebo aj zlých rozhodnutí v mojom bezprostrednom okolí. Páčila by sa mi krajina, kde by mal môj primátor kompetencie rozhodovať o výške daní a so susednými primátormi by súťažili o to, kto mi ponúkne lepšie služby za čo najnižšie dane, aby som sa tam presťahoval a aby som tam presťahoval aj svoju firmu.
Zároveň by som tohto primátora stretával každodenne na ulici, nebol by pre mňa anonymný politik. Mohol by som mu vynadať, alebo ho cestou z kostola pochváliť. Korupciu by som ľahko skontroloval spočítaním primátorových áut v garáži, alebo nahliadnutím do záhrady spoza plota.
Konferencia FUTUREGION 2022, Lučenec
Vysielanie “Výkrik z regiónov!”, relácia – Nadanie detí, nech nám neuletí
S Danielom Kojnokom otcom a synom sa zhováral Ján Košturiak
