Vesmírny sektor už dávno nie je len doménou veľkých vesmírnych agentúr – vďaka moderným technológiám sa otvára čoraz širšiemu spektru podnikateľov a inovátorov. Projekt Space for V4 a konferencia VýťahConf 2025, ktorej spoluzakladateľom je Igor Žáček, sa zameriavajú na prepojenie vesmírnych a nevesmírnych firiem, vytváranie príležitostí pre nové startupy a podporu rastu celého odvetvia v strednej Európe.
Igor Žáček je produktový inovátor, venture builder a zakladateľ viacerých úspešných startupov, ako Ecocapsule či Nice Visions. Venuje sa vývoju hardvérových produktov a digitálnych služieb pre stavebný, obnoviteľný a vesmírny priemysel.
Aké výzvy a príležitosti čakajú Slovensko a jeho susedov v oblasti vesmírneho priemyslu? Aké kroky by sme mali podniknúť na zvýšenie našej konkurencieschopnosti v tomto rýchlo rastúcom sektore? Odpovede na tieto otázky prinesie Igor Žáček v rozhovore.
Čo vás osobne motivovalo zapojiť sa do projektu „Space for V4“ a podporiť rozvoj vesmírnych inovácií v strednej Európe?
Ako organizátor vesmírno-biznisovej konferencie VytahConf mám dôkladne zmapovaný vesmírny ekosystém a jeho potreby. Aby sa vesmírny priemysel na Slovensku a v krajinách V4 skutočne rozbehol, potrebujeme nielen vládnu a inštitucionálnu podporu.
Zmena si vyžaduje predovšetkým kritickú masu ľudí, ktorí sa tejto téme venujú. Projekt „Space for V4“ podporuje prepájanie vesmírnych a nevesmírnych firiem, čím napomáha tvorbe zdravého inovačného prostredia.
Spomínate konferenciu VytahConf. Aké teda osobné skúsenosti alebo poznatky zo sveta vesmírneho priemyslu by ste chceli zdieľať s účastníkmi konferencie VýťahConf 2025?
Pozorujem, že nastupujeme do už rozbehnutého vlaku, a preto sa musíme sústrediť na to, čo vieme najlepšie. Nevidím zmysel v širokospektrálnej inovácii v oblastiach, kde nemáme odborné znalosti ani dostatočné kapacity. Napríklad v konštrukcii rakiet a motorov už existuje silná konkurencia. Logickejšie je zamerať sa na oblasti, kde máme ako krajina expertízu a infraštruktúru, napríklad výrobu.
Na druhej strane sa vesmírny sektor vyvíja tak dynamicky, že takmer každý deň vznikajú nové odvetvia.
Aké kľúčové výhody môže mať účasť na „VýťahConf 2025“ pre podnikateľov a profesionálov, ktorí sa doteraz nevenovali vesmírnemu priemyslu?
VýťahConf je od začiatku koncipovaný ako podujatie pre laikov, kde počas jedného dňa získajú všetky potrebné informácie na začiatok svojej cesty vo vesmírnom priemysle. Prednášky poskytnú prehľad o súčasnom stave tohto odvetvia – v podstate ide o „Space Business Crash Course“.
Rečníci patria k svetovej špičke vo svojich odboroch, pričom podmienkou ich účasti na konferencii je, že riešia konkrétny biznis problém, ktorého riešenie môže pochádzať z nášho regiónu. Preto odporúčam s nimi aktívne komunikovať.
Súčasťou programu je aj blok prednášok s pracovným názvom „Inštitucionálna pomoc“, kde sa účastníci dozvedia, aké formy podpory sú k dispozícii pre existujúcich aj začínajúcich podnikateľov vo vesmírnom priemysle. Okrem toho bude k dispozícii množstvo stánkov, napríklad stánok Slovak Space Office, kde si záujemcovia môžu nadviazať kontakt s podpornými štruktúrami na Slovensku.
Aký potenciál má Slovensko v oblasti vesmírneho priemyslu a aké kroky by mali byť podniknuté na jeho podporu?
Slovensko má veľmi zaujímavú pozíciu v kontexte vesmírneho a najmä „new space“ priemyslu. Sme krajina s dlhoročnou výrobnou tradíciou – od ťažkého strojárstva sme prešli k automobilovému priemyslu. Súčasné autá sú extrémne komplexné výrobky, takže potrebné zručnosti na výrobu iných technologicky náročných produktov už máme. Dá sa predpokladať, že s nástupom elektromobility dôjde k poklesu výroby áut, čím sa uvoľní výrobná kapacita na iné využitie.
Hlavný rozvoj v oblasti „new space“ je poháňaný snahou využívať technológie, ktoré sa doteraz vo vesmírnom priemysle nepoužívali. Napríklad extrémne drahé radiáciou odolné počítače v hodnote desiatok tisíc dolárov sú nahrádzané mikropočítačmi Raspberry Pi, ktoré stoja približne 100 dolárov. To umožňuje vyrobiť desiatky cubesatov za cenu jednej tradičnej družice, pričom si zachovávajú podobné funkcie.
Vesmírny priemysel rastie tak rýchlo, že už dnes chýbajú odborníci s tradičným letecko-kozmickým vzdelaním. Preto sa čoraz viac hľadajú príbuzné odborné zručnosti. V tomto kontexte majú dodávatelia z automobilového priemyslu veľmi blízko k vesmírnemu sektoru. Na rozvoj tohto potenciálu je však nevyhnutná stabilná politická situácia a plná integrácia do európskych štruktúr.
Ako môže Slovensko využiť svoje technologické a inovačné kapacity na zvýšenie konkurencieschopnosti v globálnom vesmírnom sektore?
Priznávam, že to nie je jednoduchá otázka. Slovensko je silné vo viacerých oblastiach – máme rozvinuté výrobné a technologické zázemie, pomerne dobrú materiálovú vedu a silné softvérové firmy. V kontexte vesmírneho priemyslu by sme sa mali zamerať na špecifickú oblasť, ktorá je nám blízka.
Podobným spôsobom to v 80. rokoch urobilo Luxembursko. Po úpadku hutníckeho priemyslu sa zameralo na satelitnú komunikáciu a dodnes väčšina dát prechádza cez luxemburské satelity. To je dobrý príklad toho, ako sa malá krajina môže sústrediť na jednu technológiu a profitovať z nej.
Netvrdím však, že viem presne určiť, ktorá cesta je pre Slovensko najlepšia. To si vyžaduje oveľa hlbšiu analýzu. Intuitívne však vidím potenciál v zapojení automobilových dodávateľov do vesmírneho priemyslu.
Ako môže Slovensko spolupracovať s krajinami Vyšehradskej skupiny a Európskou úniou na rozvoji vesmírneho priemyslu?
Vesmírny priemysel je zo svojej podstaty nadnárodný. Región V4 v tomto kontexte predstavuje súbor krajín s komplementárnymi znalosťami a zručnosťami. Každá krajina má svoje silné a slabé stránky.
Česko má zrejme najrozvinutejšiu vesmírnu infraštruktúru – od vzdelávania, cez vládnu podporu až po skúsený venture kapitálový sektor. Aj preto priťahuje množstvo slovenských vesmírnych startupov.
Maďarsko sa zúčastnilo Google X Prize a má bohaté skúsenosti s vývojom technológií pre lunárne a cislunárne misie (mesiac a jeho okolie). Buduje tiež veľkú továreň na satelity. Poľsko je silné vo vývoji vedeckých prístrojov a analýze dát.
Cezhraničná spolupráca je jednoznačne cestou, ako podporiť rozvoj vesmírneho priemyslu v regióne aj v rámci EÚ. Slovensko sa potrebuje viac otvoriť zahraničiu. Aj preto sa prostredníctvom konferencie VytahConf snažíme prinášať zahraničné know-how priamo na Slovensko.
Aké výzvy čakajú Slovensko pri rozvoji vesmírneho priemyslu a ako ich prekonať?
Najväčším problémom je v súčasnosti masívny odliv mozgov. To priamo súvisí so spôsobom, akým sme zapojení do Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Slovensko je v ESA len pridruženým členom, čo síce umožňuje firmám pracovať na projektoch ESA, no absentuje tu ESA Business Incubation Centre (ESA BIC). Toto inkubačné centrum podporuje vesmírne startupy, a práve jeho neexistencia spôsobuje, že viac ako 50 % českých vesmírnych startupov pochádza zo Slovenska.
Zvýšením členského príspevku do ESA by sa Slovensko výrazne zviditeľnilo na vesmírnej mape Európy a stalo by sa atraktívnejším pre zahraničné firmy a investorov.
V akých oblastiach priemyslu a podnikania vidíte najväčší potenciál pre aplikáciu vesmírnych technológií?
Vo všetkých. A tým si odpoveď nezjednodušujem. Vesmírny priemysel je často prirovnávaný k internetu v 90. rokoch. Keď sa pozrieme, kde všade sa internetové technológie uplatnili, odpoveďou je prakticky každý sektor.
Podobne to bude aj s vesmírnymi technológiami – nové materiály, lieky, výrobné procesy či veľké množstvo dát. Napríklad poľnohospodári už dnes využívajú satelity na monitorovanie úrody, čím si znižujú náklady. Tieto technológie sa postupne dostávajú do praxe, no zatiaľ len v obmedzenom rozsahu.
V budúcnosti však budú vesmírne technológie neoddeliteľnou súčasťou takmer každého priemyselného odvetvia.
Aké konkrétne výhody prináša vytvorenie neformálnej siete medzi aktérmi vesmírneho priemyslu v krajinách V4?
Veľmi dôležitým faktorom je práve „neformálnosť“. Na našej akcii si všetci tykáme, čo efektívne nivelizuje vzťahy a otvára dvere k spolupráci. Témy konferencie zvyknú v publiku silno rezonovať, čo vytvára mnoho príležitostí na otvorenie diskusie.
Dovolím si povedať, že na našej konferencii vzniklo niekoľko zaujímavých partnerstiev práve vďaka tomu, že sa ľudia stretli v neformálnom prostredí a mohli voľne diskutovať.
Prečo je vesmírny priemysel považovaný za „nový internet“ a aké konkrétne technologické inovácie môžeme očakávať, ktoré ovplyvnia každodenný život ľudí a podniky?
Začiatkom 90. rokov bola väčšina internetových aktivít pod patronátom vládnych a akademických inštitúcií. Skutočná revolúcia však nastala až vtedy, keď sa toto odvetvie otvorilo súkromnému sektoru. Podobná situácia je aj vo vesmírnom priemysle. Dlhé roky boli hlavnými klientmi vojenské alebo vládne inštitúcie, ktoré boli schopné platiť vysoké sumy za služby.
Postupné znižovanie nákladov na vynesenie nákladu na orbitu však otvorilo dvere aj súkromným firmám. Tento vývoj ovplyvní prakticky každé odvetvie podnikania. Momentálne dochádza k prudkému poklesu ceny za kilogram vynesený na orbitu (podobne ako v prípade internetu klesali náklady na prenos dát), čo vytvára priestor pre nové technológie a inovácie.
Očakáva sa, že nasadenie rakety Starship od SpaceX ceny ešte výrazne zníži a sprístupní vesmír širšiemu spektru hráčov. Za mňa môžem povedať, že to najzaujímavejšie ešte len príde. A čo konkrétne to bude? Nechám sa prekvapiť.
TEXT: Natália Stašíková, Igor Žáček
FOTO: VytahConf
