Milí Priatelia, volám sa Peter Sorát a 6.12.2022 som sa prvý krát zúčastnil seminára INOVATO. Moja cesta k nemu započala pred niekoľkými rokmi, kedy jedna kamarátka, novinárka, napísala o mojom príbehu Jankovi Košturiakovi. Netušil som, ako mi táto jej snaha presvetlí a v dobrom ovplyvní život.
6.12.2022 som ráno prišiel do Ružinova, kde som na dohodnutom mieste nastúpil do auta, ktoré šoférovala Anka Čaplovičová. Celú cestu do Piešťan sme sa rozprávali o všeličom možnom. Mám rád otvorených a bezprostredných ľudí ako je Anka.
Množstvo ľudí nemá radosť zo svojej práce, sú preto unavení a frustrovaní. Kvôli tomu sa znižuje nielen ich pracovná výkonnosť, ale celková kvalita ich života. V úvodnom bloku seminára sa snažili prví dvaja spíkri nájsť dôvody, prečo je tomu tak. Ukázali tiež na praktických príkladoch, ako sa dá život zlepšiť zmenou vnútorného postoja k problémom, ktoré prináša existencia na tejto planéte. Prvý vystúpil Janko Košturiak. Začal s tým, že v poslednom čase sa mu už akosi nechce chodiť po firmách. Po skončení seminára musí cestovať do Českých Budějovíc, kde má prednášku pre 200 ľudí z istej veľkej firmy.
Janko sa najlepšie cíti v komunite Dobrý pastier, ktorú založil pán farár Vladimír Maslák. Keď Jankovi volajú ľudia z firiem, že by sa s ním chceli stretnúť, a poradiť, tak im často povie, príď do Dobrého pastiera, tam úradujem v miestnosti, ktorú mi pridelili. Pred pár rokmi zobral pán Maslák z ulice bezdomovca a ubytoval ho na fare kde pôsobil. To bol prvý krok k obrovskému sociálnemu podniku, ktorý postupne vytvoril. Janko nám na veľkej obrazovke ukázal množstvo fotiek odtiaľ a opísal ako to tam funguje. Dobrý pastier má centrálu v budove bývalého kláštora v Kláštore pod Znievom. Okrem toho má viacero pobočiek po okolí. V súčasnosti je tam okolo 800 ľudí a pracuje tam vyše 130 zamestnancov. Mnohí z nich sú ľudia, ktorí sem prišli ako klienti a osvedčili sa. Nebývajú tu len bezdomovci, ale aj prepustení väzni, ktorí nemajú kam ísť, deti z detských domovov, ktoré sa neuchytili v živote, gambleri, alkoholici, narkomani, starí ľudia, ktorí sú chudobní, a vykašlala sa na nich ich rodina, zdravotne aj mentálne postihnutí, skrachovaní podnikatelia atď.
Fascinovane som počúval a viem, že ak sa dožijem budúceho leta, pôjdem sa do tejto komunity pozrieť na niekoľko dní a nepíšem o tom aj reportáž.
Príďte tam na návštevu aj Vy, ak ste tam ešte neboli. Základ komunitného života tvoria dôležité pravidlá, ktoré musia členovia dodržiavať. Tie ich postupom času menia. Z mnohých klientov sa tak stávajú noví ľudia. Čiže sa tam deje presne to, čo hlásal Ježiš. Že aj najťažší hriešnik, či zločinec, sa môže očistiť, keď zmení svoj život. Novým myslením a pozitívnymi skutkami. Dôležitým krokom je, že si klient naplno uvedomí fakt, že môže začať nanovo žiť. Postaviť sa na reštart svojho života. Je úplne jedno čo má kto za sebou. To je už minulosť, a treba len využívať prítomnosť na správne skutky, aby sa vytvorila kvalitnejšia budúcnosť.
Nepoužívajú sa tam vulgárne výrazy a je zakázaný alkohol. Najprv sa s človekom pracuje na tom, aby napríklad ťažký alkoholik prekonal krízu a absťáky, keď prestane piť. Neskôr sa zapája do práce komunity. Pretože základ života v komunite je modlitba a práca. Niekto rúbe drevo, niekto pomáha kuchárom v kuchyni, niekto začne pracovať s ovcami, ktoré majú na salaši v horách. Okrem oviec chovajú aj iné zvieratá. Majú svoje skleníky a polia, kde pestujú zeleninu. Mnohí klienti sa tu naučia robiť rôzne práce a tým rastie aj ich sebavedomie a sebaúcta. Keď príde nový klient, tak ho často pán Maslák zoberie so sebou na služobnú cestu. Potrebujem aby si išiel so mnou, pôjdeme pozrieť ako pokračujú práce na prestavbe starej chaty, ktorú sme kúpili, pomôžeš mi tam niečo odniesť. Je to len zámienka, pretože pri ceste v aute sa s novým klientom pán farár rozpráva, a vlastne to funguje ako určitý druh očistnej spovede, kedy sa pýta toho človeka na jeho problémy a takto nenápadne na neho terapeuticky pôsobí. Neboj sa nič, všetky tvoje problémy postupne vyriešime, musíš si len jasne uvedomiť, že stojíš na začiatku novej životnej cesty a to, čo bolo, už neexistuje.
Janko nám rozpráva mnohé úspešné príbehy. Miško bol narkoman, prežil ako jediný z jeho partie. Jeho život zmenil úraz, kedy nafetovaný spadol pod vlak, ktorý mu odrezal obidve nohy. Paradoxne mu však tento hororový zážitok pomohol a z drogovej závislosti sa mu podarilo vyliečiť. Miško je v súčasnosti sebavedomý a šťastný človek, ktorý sa aj oženil, a býva s manželkou v pridelenom byte. Je veľmi šikovný, vie robiť chutné syry, repasuje starý, či zničený nábytok a je aj umelec. Vypaľuje do dreva krásne obrazy.
Janko nám hovoril aj to, že často vidí vo firmách mnohých nešťastných ľudí, ktorí síce majú veľa peňazí, ale práca ich nenapĺňa. Boja sa urobiť krok von, zariskovať, a nájsť svoje uplatnenie v inej oblasti, kde by ich práca napĺňala a boli by užitoční zákazníkom.
Spomenul aj vlastného syna, ktorý išiel študovať na vysokú školu, ale nejak mu to nešlo. Keď sa ho pýtal, čo sa stalo, prečo má veľké problémy v štúdiu, tak mu syn nesmelo povedal, že ho to vôbec nebaví a chodí tam nasilu. A v akej oblasti by si chcel robiť, alebo čo byť ťa bavilo študovať? Syn bol ticho a potom to konečne zo seba dostal. Chcel by som robiť kuchára. Tak prečo si nešiel študovať za kuchára? Bál som sa vám to povedať, veď ty si profesor, a myslel som si, že sa budete za mňa s mamou hanbiť, že robím kuchára. A teraz má Jankov syn svoju reštauráciu a snaží sa variť kvalitné jedlá.
Ľudia v Dobrom pastierovi sa mu zdajú v porovnaní s mnohými manažérmi naozaj šťastnejší, aj keď sú chudobní. Ľudia v komunite bývajú tiež nešťastní, ale to len vtedy, keď prídu rôzni úradníci a kontrolóri, ktorí im komplikujú prácu a dávajú pokuty za nesplnenie nezmyselných smerníc a nariadení. Musia pred nimi niekedy schovávať zvieratá a je to vždy nepríjemná skúsenosť. Oni od štátu nič nechcú, len si želajú, aby ich štát nechal so svojim byrokratickým terorom na pokoji, a mohli iba slobodne robiť to, čo robia.
Politici sem prídu len raz za 4 roky, aby sa tu odfotili pred voľbami. Bol tu na návšteve aj Zdeno Chára, aj iní známi ľudia, ktorí na rozdiel od politikov, podporujú Dobrého pastiera.
Svoju prednášku zakončil Janko fotkami z divadelného predstavenia Fiat Lux, v ktorom sú hercami a herečkami klienti. Najbližšie ich čaká vystúpenie v Púchove.
Po Jankovi vystúpila pani Martina Jankolová. Bola vynikajúca a zaujala ma od prvej sekundy. Energická, usmiata sympaťáčka, z ktorej sa doslova liala pozitívna energia na všetky strany. Parádne jej reťazil mozog. Vo svojej reči nás zahltila nespočetnými, a dôležitými informáciami, či zážitkami, ktoré pochádzajú z jej bohatej psychologickej praxe.
Vysvetlila nám v základným bodoch, aké sú štádia vyhorenia alebo rôznych depresií. Zdôraznila, že vždy každému klientovi hovorí, že tak ako klesá dole a je v určitom kritickom štádiu, môže zase postupne ísť po tej istej ceste naspäť hore. V súčasnosti narastá počet samovrážd, aj medzi mladými ľuďmi, ktorých nebaví život. Často ide o to, že človek nevie nájsť svoje miesto, prácu alebo činnosť, ktorá by mu poskytovala pôžitok zo života. Ľudia si prestali vážiť to, čo majú. Nedokážu sa tešiť z maličkostí, ktoré nič nestoja, ale naopak, môžu priniesť šťastie a pokoj. Napríklad to, že som zdravý, že je pekný deň, že môžem ísť do prírody, tešiť sa z dobrej hudby, jedla a podobne.
Ľudia sa príliš skoro vzdávajú, boja sa námahy a prekážok. V jednej firme robili japonskí lektori interný výskum a bodovali tú firmu. Mohli dostať maximum 150 bodov a dostali len 25. Ľudia z firmy boli nešťastní. Prečo ste nám dali tak málo bodov? Odpoveď bola, dali sme vám dosť. Predstavte si, že by sme vám dali 145, to by vám veľmi nepomohlo. Spohodlneli by ste, hovorili by ste si, už sme takmer dokonalí a práve preto, by ste sa už nesnažili zlepšovať. Takto viete, že musíte stále na sebe makať, aby ste nabudúce dostali aspoň 50 bodov.
Pani Jankolová vo svojej praxi pomáha klientom, aby sa na seba pozreli inými očami, zmenili postoje, snažili sa pochopiť akí sú, čo si nesú vo svojej genetike po predkoch, aké majú základné črty svojej povahy, a s týmto poznaním, v rámci svojich možností, a limitov, pracovali na zlepšení. Spomínala aj to, že Slováci napriek neustálemu frflaniu na všetko, sú na tom lepšie ako typickí Američania. Američania chodia často ku psychológom. Dlhé hodiny tam ležia na posteli a terapeut sa s nimi rozpráva. Je to preto, že mnohí z nich nemajú žiadnych priateľov, ani nikoho, komu by sa vyrozprávali.
Na Slovensku keď má človek problém so šéfom v práci, zavolá kamarátovi, poď na pivo, tam si zanadáva, svoj vnútorný stres tým dostane zo seba a je na druhý deň kľudný. Alebo kamarátka zavolá kamarátke, potrebujem ísť s tebou na kávu, tam jej povie, že má problémy s mužom, najradšej by sa rozviedla a našla si nového partnera. Kamarátka ju vypočuje, poradí čo má urobiť a hneď sa cíti lepšie.
Zasmial som sa na príklade páru, kedy žena chcela dať žiadosť o rozvod. Muž prosil pani Jankolovú o pomoc. Pozvala ich ku sebe na párovú terapiu. Prišli obidvaja, a podľa jej slov, to je vždy dobré znamenie. Lebo keď príde len jeden, a druhý o to nemá záujem, vtedy už často niet pomoci a pár sa rozvedie. Nakoniec vysvitlo, že žena má muža rada, ale nenávidí to, že neustále fajčí a stále smrdí od dymu. To len kvôli tomu sa chceš so mnou rozviesť? Áno, iba kvôli tomu! Muž prestal na druhý deň fajčiť a žijú spolu šťastne až doteraz. 🙂
Pani Jankolová ku koncu svojho vystúpenia rozoberala aj príčiny toho, prečo obrovské percento Slovákov verí nezmyselným konšpiráciám a hoaxom, ktoré čítajú na sociálnych sieťach. Je to aj chyba školstva, a toho, že napriek hlásaným reformám, sa 30 rokov akoby nepodarilo nič v školstve zmeniť. Treba nastaviť nový systém, v ktorom by boli deti vychovávané kriticky myslieť.
Po skončení jej zaujímavej prednášky, ktorá bola prerušovaná otázkami mnohých prítomných, sme išli do jedálne na obed. Tam rozhovory pokračovali.
Neskôr večer, keď sme cestovali s Ankou naspäť do Bratislavy, sme zistili, že počas vystúpenia pani Jankolovej nám obidvom napadla tá istá myšlienka. Ak budem potrebovať v budúcnosti pomoc mentora, bez váhania sa jej ozvem a dohodnem si s ňou stretnutie.
Po obede seminár pokračoval druhým blokom, v ktorom som vystúpil ja a Juraj Málik.
Juraj Málik je človek, ktorý má viacero talentov. Je to vynikajúci biznisman, ktorý založil množstvo úspešných firiem, podnikajúcich v rozličných oblastiach. Okrem toho je to športovec, mecenáš umenia a tiež autor originálnych motivačných kníh. Rozpovedal nám príbeh svojich podnikateľských začiatkov. Jeho otec mal aj v čase komunizmu podnikavého ducha. Po roku 1989 rozbehol regulárne podnikanie, ku ktorému sa pripojil aj Juraj. Vytvorili úspešnú firmu Poradca podnikateľa. Neskôr Juraj rozbehol mnohé iné podnikateľské projekty.
Ako som ho počúval a díval sa na neho, uvedomil som si, že tiež šíri svojimi slovami pozitívnu energiu. Ale takú pokojnú energiu. Ako keď pomaly, ale isto, tečie ku svojmu cieľu rieka, alebo keď fúka príjemný osviežujúci vánok. Juraj Málik hovorí múdro, má bohaté skúsenosti, ale hlavne ma zaujalo to, že z neho ide taký naozajstný pokoj. Neviem to presne vyjadriť, ale mal som pocit, že nesedím vedľa podnikateľa, vizionára a motivátora, ale vedľa pokojného, usmiateho, skúsenosťami a múdrosťou osvieteného – budhistického mnícha. 🙂 Juraj skončil svoju úvodnú reč a dal slovo mne.
Nie je dôležité čo som hovoril. Len jedno prezradím. Povedal som prítomným, že práve dnes, 6.12.2022, kedy sa mi dostalo cti vystúpiť na seminári Inovata, má Daniel Hevier 67 rokov. Bez neho by som tam nesedel. On v roku 2012 naštartoval moju literárnu kariéru. Iba vďaka nemu som dospel k tomu, že v súčasnosti si sám vydávam svoje knihy, predávam si ich osobne na jarmokoch, aj cez Facebook, a robím to, čo ma napĺňa a baví.
Prosím, pozrite si túto reláciu s Danielom Hevierom. Nebudete ľutovať. Dedovizeň – Televízny archív – pôvodná tvorba i športové relácie online (rtvs.sk)
Po skončení mojich rečí pokračoval Juraj Málik a prezentoval nám svoj motivačný systém Ruka. Je to naozaj originálny systém, kde má každý prst svoj symbolický význam. Juraj od malého dieťaťa používal ruky na spoznávanie sveta. Jeho prvá spomienka je tá, ako prstíkami chytal perinku a dotykom ju skúmal. Neskôr ako dospieval, začal hrať basketbal. Rád držal loptu v ruke, a snažil sa ju prstami hodiť tak, aby presne dopadla do cieľa, do koša. Aj táto športová skúsenosť mu neskoršie pomohla formulovať a vymyslieť svoj systém Ruka.
Palec znamená mať radosť z toho, čo robím. Mať jasný cieľ a ísť za svojím cieľom kým ho nedosiahnem. Zároveň môže palec dať aj odpovede na dôležité otázky. Robím túto prácu rád? Alebo ma táto činnosť znervózňuje? A sledujte palec, čo urobí po každej takejto otázke. Či ide hore, alebo dole, a podľa toho sa zariaďte.
Ukazovák je vizionár, ktorý vám ukazuje smer, vaše priania a túžby. Prostredník je Indián, je to odhodlanie konať dôležité veci. A konať ich hneď, do troch úderov srdca! Ako o tomto Juraj rozprával, tak sa spýtal publika, či poznajú Briana Tracyho a jeho knihu Najprv zjedzte žabu.
Ako položil otázku, pozrel sa na mňa. Prekvapene som vyvalil oči. Táto kniha sa mi náhodne dostala do rúk a prečítal som ju minulý týždeň, povedal som. Juraj sa usmial a povedal prítomným jej základné posolstvo. Najväčšia žaba, ktorú musíte hneď ráno začať jesť, je symbolický pojem pre najdôležitejšie veci, ktoré musíte vo svojom živote, alebo v práci vykonať. Nesmiete ich realizáciu odkladať. Ale to ľudia, aj ja, povedal Juraj, často robíme, že sa bojíme urobiť niečo, z čoho máme strach. Tak ten problém stále odkladáme a míňame obrovské dávky energie na veci, ktoré vôbec nie sú dôležité, a nikam nás neposunú. Ak by sme zjedli tú najväčšiu a najodpornejšiu žabu, teda, začali robiť na tom, čo je ťažké, namáhavé, ale zároveň najdôležitejšie v našom živote, tak keď sa prinútime to urobiť zistíme, že sme si síce zamakali, sme unavení, ale zároveň šťastní, máme viac sebavedomia, a posunuli sme sa vyriešením najdôležitejšieho problému, či už v biznise, alebo v živote, dopredu.
Prstenník je štvrtý prst Juraj ho nazval 4X4, čiže násobenie vplyvu. Nájdite si štyroch hrdinov, svoje vzory, ľudí, ktorí niečo výnimočné dosiahli, vynikli v oblasti, v ktorej chcete vyniknúť aj vy.
Malíček je piaty prst a má prívlastok najlepší a symbolizuje 5 minút navyše. Ak chcete byť vo svojej činnosti najlepší, venujte jej o 5 minút viac, ako jej venujú ostatní.
Juraj Málik rozprával aj rozličné zaujímavé príhody. Vtipné bolo to, keď spomínal, ako ho trápil veľký počet fajčiarov v jednej z jeho firiem. Ako mu ich bolo ľúto, keď pozeral z okna svojej kancelárie, ako vo veľkých zhlukoch postávajú a cmúľajú smradľavé cigarety. Že bol z toho smutný a predstavoval si, že o 10 rokov budú mať v pľúcach aj kilo dechtu. Snažil sa to vyriešiť. Postupne pozitívnym vplyvom a finančnými odmenami úspešne znížil počet fajčiarov.
Po skončení seminára sme si s Jurajom medzi sebou vymenili knihy. Dostal som jednu z jeho motivačných kníh, ktorá sa volá Objavuj radosť, alebo 99 objavov, ktoré vám obohatia život. Je to dobrá kniha.
Pri ceste naspäť mi Anka povedala: Peťo, rozprávali sme sa so Zuzkou a Jankom a máme pre Teba návrh. Ak by si chcel, mohol by si chodiť na naše akcie a semináre a písal by si nám z nich reportáže. Bez váhania súhlasím. 🙂
Milí priatelia, ak ste sa dočítali až sem, želám Vám, aby ste mali požehnané sviatky, dobre si oddýchli, a v pokoji Vianoc, načerpali novú silu a energiu do nového roka.
Peter Sorát
