V posledných rokoch som zažil veľa rôznych aktivít, kde sa slovo inovácia vyskytovalo v každej druhej vete. Žiadne inovácie tam nevznikli, ale narozprávalo a popísalo sa toho dosť.
V niektorých firmách robili celé mesiace brainstormingy alebo design sprinty. Presne podľa návodu. Polepili lístočkami workshopové miestnosti a vyfotografovali sa. Na lístočkoch zostali inovačné nápady a v ľuďoch pekné spomienky. Inde zase popisujú inovačné procesy a stratégie, len im už nezostane čas na realizáciu. Sú firmy, ktoré hlásajú slobodu, majú tam aj manažérov šťastia a spokojnosti. A tak majú slobodu, možno aj šťastných a spokojných spolupracovníkov, ale žiadne inovácie neprichádzajú. Inde som stretol špičkových vývojárov, ktorí vymysleli prelomové riešenia, ktoré by mohli zmeniť svet. Sú posadnutí svojim dokonalým riešením, ktoré neustále vylepšujú a prezentujú ho v médiách a na konferenciách. Len zákazníci a investori si ho zatiaľ akosi nevšimli. Sú firmy a „inovátori,“ ktorí neustále sledujú rôzne výzvy úradníkov, ktorí rozdeľujú dotácie a granty. Prispôsobujú svoje stratégie a aktivity tomu, aby splnili kritériá úradov a dostali peniaze. Zabudli, že by mali sledovať hlavne nové trendy a preferencie svojich zákazníkov. Ďalší zakladajú jeden startup za druhým, dávajú statusy na sociálne siete a chodia na inovačné súťaže. Ešte nestihli zarábať peniaze. Poznám aj garážových inovátorov, ktorí si všetko robia sami. Nevylezú zo svojich dielní, laboratórií a garáži až vtedy, keď potrebujú peniaze. A čudujú sa, že ich nikto nepozná a anjelskí a rizikoví investori sa medzi sebou nebijú, aby mohli ich nápady podporiť.
Takto to nefunguje. Inovácie nie sú o rečiach, prezentáciách a plánoch. Ani o slobode a kreativite. Ani o „geniálnych“ nápadoch, ktoré zmenia svet. Je to poctivá a tvrdá každodenná práca, ktorá v sebe zahŕňa veľa protirečení – kreativitu aj systém, slobodu aj disciplínu, odvahu aj pokoru, individuálny talent aj tímovú spoluprácu, spokojnosť aj nespokojnosť, nedostatok aj peniaze, hlbokú špecializáciu aj širokú univerzálnosť, sústredenie sa na detail aj schopnosť vidieť súvislosti, kopírovanie aj hľadanie nových ciest, počúvanie zákazníka aj jeho ignorovanie.
Čítam knihu o najväčšom inovátorovi všetkých čias. Som prekvapený, koľko nápadov mu nevyšlo a koľko zostalo nedokončených. Leonardo da Vinci bol nesmierne zvedavý a mal veľkú túžbu učiť sa, všetko si overoval a skúšal. Svoje znalosti rozvíjal cez vlastnú skúsenosť, bol empatický a cibril si svoje zmysly. Snažil sa uchopiť nejednoznačnosť a neistotu. Neprispôsoboval sa kolektívnym spoločenským svetonázorom. Rozvíjal rovnováhu medzi vedou a umením, logikou a predstavivosťou, ľavou a pravou hemisférou mozgu. Kultivoval telesnú zdatnosť a šikovnosť a využíval systémový prístup. Renesančný človek a inovátor. Potrebujeme takých aj dnes. V tradičných školách, v štátnych úradoch a v korporáciách ich veľa nenájdeme. Môžeme ich však vychovať. Začať môžeme s vlastnými deťmi a vnúčatami. Čím skôr, tým lepšie. Kým ich ešte nestihol pokaziť systém školstva a práce okolo nás.
V našej sieti INOVATO robíme inovácie. Meníme tradičné prístupy a prekonávame obmedzenia. Príďte medzi nás, alebo my prídeme k vám. Už nie je čas na reči.
Ján Košturiak
