Naspäť
10. marca 2020 Blog

Byť v roli štatistu je síce pohodlné, ale z dlhodobej perspektívy nefunkčné (rozhovor Rudolf Ivan)

Byť v roli štatistu je síce pohodlné, ale z dlhodobej perspektívy nefunkčné (rozhovor Rudolf Ivan)

Byť v roli štatistu je síce pohodlné, ale z dlhodobej perspektívy nefunkčné (rozhovor Rudolf Ivan)

 

  1. Rudo, už dlho sa venuješ inováciám, si v tom veľmi úspešný a baví ťa to. Ako si sa k tejto téme dostal a čo ti to stále dáva?

Inovácie, ako zvyknem vravieť, sú súčasťou nášho života, či už toho súkromného alebo toho firemného. Ak neskúšame, neexperimentujeme, neinovujeme seba, procesy, produkty, tak začneme stagnovať. Nemôžeme sa posúvať vpred a to je začiatok úpadku. Takto sa dostávame do role štatistu, čo je síce pohodlné, ale z dlhodobej perspektívy nefunkčné.

  1. Úplne súhlasím, viackrát som videl ako sa tímy radšej rozhodli nerobiť nič, lebo to bolo bezpečnejšie. Potom boli viacerí prekvapení, že vlak príležitosti bol preč a už sa nevrátil. Čo ty považuješ za najdôležitejšie pre úspech inovácií vo firme?

Jednoznačne je to najmä o lídroch, kde zamerajú svoju pozornosť na inovácie. Tým vytvárajú inovačné prostredie, kde svojim chovaním a denným prístupom a tým, že vytvárajú časový fond a priestor na posunutie inovácií na prioritný level vytvárajú inovačnú kultúru spoločnosti. Líder, ktorý má vytvárať inovačné prostredie potrebuje byť plný energie a zároveň byť vzorom pre ostatných. Čiže takýto líder by mal žiť experimentom vo svojom živote a aj vo firemnom živote. Ak sa tak stane, líder vytvára dynamické prostredie, kde zmena nie je nepriateľ, ale je súčasťou kultúry firmy.

  1. Čo sú podľa teba hlavné požiadavky na ľudí, ktorí v inováciách pracujú? Členovia tímov, projektoví manažéri…

Hlavný je správny mindset, osobnosť ktorá je otvorená zmenám, kreatívna. Dôležitá je skladba tímu, ľudia ktorí vedia motivovať, viesť k inovačnej atmosfére, zároveň kreatívni, aj špecialisti. Záleží tiež o akých inováciách hovoríme, potom potrebujeme konkrétnych špecialistov. Skladba tímu je ale v princípe rovnaká. Človek sa naučí všetko, len charakteru, osobnosti sa nedá naučiť. Ja som vždy vyberal do práce ľudí nie podľa znalostí, ale podľa “chémie”. Napríklad, aby boli tímoví hráči, aby neboli arogantní, aby boli úprimní a podobne.

  1. Áno, s takým tímom je potom radosť pracovať. Dovoľ mi prejsť na inú tému, ktorá tiež súvisí s inováciami, hoci z inej strany. Ja osobne som zistil, že na to, aby sme boli kreatívni a výkonní potrebujeme byť hlavne zdraví. Ty si si v poslednom období prešiel aj zdravotnou zmenou, alebo inováciou života, ak to chceš takto pomenovať. O čo u teba išlo?

Áno, potrebujem byť zdravý fyzicky, ale hlavne psychicky pre takú rolu akú zastávam v takomto dynamickom prostredí. Ja som človek, ktorý využíva sebareflexiu neustále. Čiže ten spôsob, ktorý som si našiel sa nevyskytol len tak zrazu, ale vyvíjal sa roky. Pointa je hľadať ako byt šťastný a v pohode cez všetky tie úskalia. Pochopil som, že to ide len cez rovnováhu v prvom rade u seba. Ak je človek vyrovnaný, tak potom sa vie tešiť z veci. Robí ich s nadhľadom a oveľa efektívnejšie. Tým má zase čas na svoju rodinu, hobby a podobne. Ide o to dať do rovnováhy telo, myseľ a dušu. Čiže zaťažovať (cvičiť) a zároveň relaxovať všetky tieto naše súčasti.

  1. Ako si ty osobne udržuješ tú vyrovnanosť? Čo všetko pre to robíš?

Ja sa snažím rovnakou mierou (to je tá rovnováha) cvičiť telo, lebo sme ho dostali, aby sa hýbalo a nie aby sedelo pri PC. Zároveň cvičím hlavu (o to nie je núdza v práci, plus ešte študujem nové veci). Na druhej strane robím strečing s prvkami jogy, aby telo ostalo flexibilné a relaxujem hlavu tým, že som chvíľku sám so sebou. Napríklad pri vedomej koncentrácii alebo meditácii, ak chceš. Všetko vonku na čerstvom vzduchu v prírode a ak sa tak človek naučí, tak ho neotravujú zbytočné myšlienky z minulosti a budúcnosti, čo berie množstvo energie. Dobre sa mi to prepája aj pri otužovaní, lebo vodu mám naozaj rád ako živel. Celé je to o tom žiť v prítomnosti, čiže byť na 100% tu a teraz a potom si život užívam. Je to široká téma, ale odpovedám aspoň takto v krátkosti. Ja zároveň robím zmysluplné veci a trebárs aj odovzdanie tejto skúsenosti mi príde ako moja osobná misia a tou aktuálne žijem. Vieš, záleží všetko na tom, čo je cieľ. Napríklad ak je cieľ byť “krásny”, tak ťa to pravdepodobne vykloní z rovnováhy. Môj cieľ je byť v pohode a preto nedávam extrémne veľa energie len do jedného z týchto smerov ako sa mi to darilo predtým.

  1. Veľa ľudí keď skúsi niečo čo funguje, tak sa to snaží odovzdávať ďalej a viem, že to robíš aj ty. Ako sa to snažíš odovzdať ďalším ľuďom?

Ja ponúkam jednotlivcom alebo aj tímom z verejnosti a firemného prostredia, aby vstrebali moje skúsenosti cez zážitok. Človek, ak má naozaj pochopiť nejakú vedomosť, musí ju zažiť. Preto prepájam zážitkovú pedagogiku, ktorú som študoval v Brne, s mojimi skúsenosťami s riadením ľudí a biznisu a mojim životným príbehom. Čiže stačí len vedieť aká téma ťa zaujíma, zvyšok je na mne.

  1. Jedna z vecí, ktoré často ľudí brzdia je obava z experimentov. Strach, že to nevyjde. A ten strach nemajú len manažéri, ale aj veľmi veľa zamestnancov. Čo ty používaš na zmiernenie toho strachu u seba a svojho tímu?

Ja milujem zmenu a experiment. Voči tímu pomáha len odkomunikovať to. Myslím, že som vizionár a dosť sa riadim intuíciou. Na to, ako tomu dať reálne kontúry a veci dotiahnuť sú práve tí ľudia v tíme, ktorým je toto blízke. Ak by sme hovorili o reálnom strachu, keď ide o nebezpečné situácie, stačí predýchať a uvoľniť svalové napätie, pretože to je prepojené s psychickým napätím. Dá sa to naučiť.  Pre všetko ostatné nestojí zato sa báť. Rešpekt je iná vec, ten mám. Inak by som bol samovrah.

Musím ale povedať, že som mal strach oveľa častejšie a intenzívnejšie. Dokonca som mal obdobie, keď som trpel úzkosťami. Preto tak silno verím v moju filozofiu. Lebo som sa z toho dostal bez lekárov.

  1. Čo odporúčaš ako prvé kroky pre ľudí, ktorí sú zavalení povinnosťami a na ceste k vyhoreniu?

Odporúčam zhodnotiť čomu venujú svoj čas. Čas je jediná istota, pretože ho viac ani menej ako 24 hodín za deň nebude. Najprv by som si určil čo je pre mňa nevyhnutné a kedy to budem robiť. Zvyšok času by som prerozdelil medzi rodinu, prácu, hobby a spánok. Všetko ostatné by som odstrihol. Skúsil by som, či to takto funguje a prípadne by som to ďalej ladil.

  1. A posledná otázka. Čo tebe najviac dobíja baterky? 

Kvalitný spánok.

Vďaka za rozhovor a teším sa na naše stretnutie na Sieste v INOVATO 1. apríla 2020 u nás vo Vrábľoch.

Peter

Podobné články

Táto stránka používa cookies

Súbory cookie používame na zhromažďovanie a analýzu informácií o výkone a používaní stránok, na poskytovanie funkcií sociálnych médií a na vylepšenie a prispôsobenie obsahu a reklám. Viac o cookies

Používate zastaralý prehliadač. Môžete si ho aktualizovať na tejto stránke.

Máte nápad?

Pošlite nám ho a my vám povieme čo s ním

Súhlasím so spracovaním osobných údajov osobných údajov na účely kontaktovania

Ďakujeme, formulár bol odoslaný.
Formulár sa nepodarilo odoslať.
Odoslať nápad
Tieto stránky sú chránené reCAPTCHA a spoločnosťou Google a platia Pravidlá ochrany osobných údajov a Zmluvné podmienky..