Pavel Hrica je jedným z najvýraznejších lídrov v oblasti boja proti generačnej chudobe na Slovensku. Jeho cesta k tejto životnej misii nebola jednoduchá, no jeho odhodlanie zmeniť životy ľudí žijúcich v chudobe ho priviedlo k založeniu organizácie Cesta von.
Ako spoluzakladateľ a líder tejto organizácie sa zaviazal venovať tejto téme po zvyšok svojho života. V jeho práci a osobnej angažovanosti sa spája dlhoročná skúsenosť zo sociálneho sektora. Jeho angažovanosť bola dokonca ocenená aj medzinárodným uznaním. V roku 2022 ho prestížna sieť sociálnych inovátorov Ashoka vybrala medzi svojich Fellows.
Prečo je generačná chudoba stále tabu a ako život v chudobe škodí deťom na Slovensku? Práve Pavel Hrica nám prinesie odpovede na tieto otázky.
Občianske združenie Cesta von, v ktorom pôsobíte, sa zameriava na pomoc jednotlivcom a rodinám, ktoré hľadajú cestu von z generačnej chudoby. Ako život v chudobe škodí deťom na Slovensku?
Chudoba má obrovský negatívny vplyv na deti. Čím sú deti mladšie, tým sú citlivejšie na svoje prostredie, najmä v prvých rokoch života, keď sa im najintenzívnejšie vyvíja mozog. Vedci dnes hovoria o tzv. „prvých 100 dňoch,“ ktoré sú kľúčové pre ich rozvoj.
Ak dieťa čelí negatívnym dopadom chudoby, ako je stres, nedostatok výživy alebo emocionálna neistota, môže to spomaliť vývoj mozgu a zanechať dlhodobé následky. Tieto deti sa môžu mať problém prispôsobiť v škole, prepadávajú v učení a neskôr sa im ťažko hľadajú zamestnania.
Chudoba ovplyvňuje aj ich schopnosť vytvárať zdravé vzťahy, čo sa môže prejaviť v dospelosti rôznymi psychickými problémami, ako sú úzkosti či depresie.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Chudoba má nielen fyzické, ale aj psychické následky.
Áno, deti, ktoré vyrastajú v chudobe, sa často stretávajú s hladom alebo nevyváženou stravou, čo negatívne ovplyvňuje ich vývoj. Ale psychický aspekt je rovnako dôležitý. Ak rodičia čelia stresu, dlhovým problémom alebo iným ťažkostiam, prenáša sa to aj na deti.
Vyrastajú v napätí, nervozite a s nedostatkom pozornosti. Rodičia, ktorí sú v strese, nemajú dostatok síl, aby sa deťom venovali a podporovali ich rozvoj. Tieto deti sú neskôr nastavené k svetu opatrnejšie, menej dôverčivo, čo môže mať dlhodobé následky na ich vzťahy a celkový životný štýl.
Existuje z toho cesta von?
Určite existuje cesta von, ale nie je to proces, ktorý by sa udial za jednu noc. Našťastie vieme, že v ranom veku je možné mnohé veci ovplyvniť. Dôležité je posilňovať rodičov, aby zabezpečili deťom bezpečné a láskyplné prostredie.
Ak rodičia dostanú podporu a správne nástroje, môžu vyvážiť toxický stres a pomôcť deťom rásť v priaznivom prostredí. To im umožní lepšie sa rozvíjať, byť zdravší a neskôr sa integrovať do spoločnosti. V skutočnosti je to o zvyšovaní kvality vzťahov, motivácii rodičov a zabezpečení stimulácie pre dieťa.
Téma generačnej chudoby je na Slovensku stále tabu. Prečo je to tak?
Máte pravdu, téma generačnej chudoby je stále akoby „neviditeľná“. Často ju vnímame ako niečo, čo je mimo našich každodenných skúseností, a preto sa jej ťažko venujeme. Ľudia, ktorí vyrastajú v chudobe, sú často stigmatizovaní a považovaní za menejcenných.
Je to možno aj preto, že aj naša spoločnosť má historické korene v chudobe. Keby sme sa vrátili do minulosti, nájdeme mnoho podobností s tým, čo dnes prežívajú ľudia v osadách. Chudoba bola prítomná aj v minulých generáciách, a hoci sme sa posunuli, mnohí sa stále boja prijať tých, ktorí v nej zostali.
Pre mnohých je to jednoducho pohodlnejšie, nevidieť tento problém. Preto je našou úlohou zmeniť prístup a posunúť diskusiu na všetkých úrovniach.
Čo sa musí na Slovensku zmeniť, aby sme ako krajina zmenili svoj pohľad na chudobu a prispeli k pomoci ľuďom v tejto situácii?
Je to o porozumení. Musíme pochopiť, že keď sa niekto narodí do prostredia, kde je chudoba generáciami prítomná, nemá rovnaké šance ako niekto, kto vyrastá v stabilnejšom prostredí. Títo ľudia si nevybrali život v chudobe, ale sú v nej uväznení. Naša úloha je pomôcť im, aby sa dostali z tejto pasce.
Musíme im poskytnúť prístup k vzdelaniu, zdrojom a emocionálnej podpore. Ale to nie je proces na deň alebo dva. Zmena začne malými krokmi, ale je nevyhnutná, inak sa problém bude len zhoršovať. Pre nás, ktorí sme mali šťastie narodiť sa do iných podmienok, je dôležité pochopiť našu zodpovednosť pomáhať tým, ktorí nemajú rovnaké výhody.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Čo vás najviac motivuje v práci, ktorú robíte?
Mňa motivuje práve to, že vieme zmeniť životy ľudí. Každý krok, ktorý vykročíme vpred, je pre mňa obrovský úspech. Veľkú nádej vkladám do mladšej generácie, ktorá je otvorenejšia a ochotnejšia prijať iných bez predsudkov.
Verím, že postupne sa naše vnímanie chudoby na Slovensku zlepší a že spoločne dokážeme prispieť k tomu, aby sa tento problém riešil. Je to práca na dlhé trate, ale už vidíme pozitívne zmeny, a to nám dáva silu pokračovať.
TEXT: Natália Stašíková
FOTO: INOVATO
