V rámci programu Slovakia–Korea Knowledge Sharing Program 2024/25, ktorý organizuje Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) v spolupráci s Korea Development Institute (KDI), sme mali možnosť vycestovať do Kórey. Cieľom nebolo len obdivovať úspech, ale najmä pochopiť princípy, ktoré za ním stoja, a hľadať spôsoby, ako ich prispôsobiť slovenskému prostrediu.
Strategické myslenie
Inovácie v Južnej Kórei nie sú dielom náhody. Sú výsledkom dlhodobého strategického plánovania, budovania infraštruktúry a pevného prepojenia verejného a súkromného sektora.
Štát tu nezohráva pasívnu úlohu, ale aktívne koordinuje a prepája univerzity, startupy aj samosprávy. Vladimír Tanistrák, hlavný štátny poradca z odboru stratégie na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky, podotýka, že úspech Kórey je vo veľkej miere zásluhou silnej koordinácie medzi štátom a podnikmi, najmä v oblasti technológií, energetiky a exportne orientovanej výroby.
„Z historického hľadiska je možné vidieť silnú ruku štátu v rozhodovaní – tzv. top-down prístup. Na Slovensku, na rozdiel od Kórey, nemáme silnú štruktúru veľkých firiem s domácim vlastníctvom, preto by aplikácia kórejského modelu koordinácie medzi vládou a podnikmi bola veľmi náročná,“ dodáva Tanistrák.
Katarína Augustini, generálna riaditeľka sekcie stratégie na Ministerstve hospodárstva, dopĺňa, že kórejský úspech vytvára pracovitý a agilný prístup – vlastnosť, ktorú má aj Slovensko, len ju treba viac využiť.
Spolupráca a investície do ľudského kapitálu
Peter Goliaš z Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA) vyzdvihuje jedinečnú spoluprácu akademického, súkromného a verejného sektora, obzvlášť pri podpore začínajúcich podnikateľov. Južná Kórea vybudovala silnú infraštruktúru, ktorá poskytuje finančný, právny a analytický servis, ako aj daňové a finančné stimuly. Slovensko zatiaľ takúto systémovú podporu na univerzitnej úrovni nemá, čo predstavuje veľkú príležitosť na zlepšenie.
Podobne ako Kórea, ani Slovensko sa nemôže spoliehať na nerastné bohatstvo. „Ako nám povedali kórejskí partneri, ak by mali vybrať jednu vec, ktorá bola kľúčom k ich prosperite, boli by to práve investície do ľudského kapitálu prostredníctvom systematickej podpory vedy, výskumu a inovácií,“ ozrejmuje Goliaš.
Čo sme videli v Južnej Kórei?
Navštívili sme popredné inštitúcie ako KAIST, Startup Village, Incheon Technopark, Yonsei University, Celltrion či Korea Hydrogen Alliance. Každé z týchto miest sa venuje inej oblasti – od smart cities po biotechnológie – no všetky spája jedna vec: prepojenosť.
Startupy spolupracujú s univerzitami, tie zasa s firmami, firmy s mestami a mestá so štátom. Výsledkom je rýchlejšia inovácia, efektívnejšie uplatnenie výskumu v praxi a vyššia konkurencieschopnosť.
Anna Čaplovičová, výkonná riaditeľka INOVATO, zdôrazňuje, že Kórea vytvorila funkčný systém prakticky od nuly a dnes patrí medzi svetových lídrov v oblasti inovácií a technológií. Štát zohráva kľúčovú úlohu a prijíma mnohé rozhodnutia zhora, čím udržiava silne centralizovaný prístup. V kombinácii s mentalitou, pracovitosťou a dôrazom na vzdelanie to vytvorilo veľmi silný základ pre rozvoj.
Naše odlišné kultúrne a spoločenské prostredie neumožňuje preniesť všetko z ich prístupu do našich podmienok. „Ale čo by som si zo všetkého najradšej preniesla na Slovensko, je ich schopnosť určiť si jasné priority a dlhodobo ich podporovať – bez ohľadu na to, kto je práve pri moci. Takáto súdržnosť a kontinuita by veľmi pomohla aj našim firmám, výskumníkom a celej ekonomike,“ uvádza Čaplovičová.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Slovensko má potenciál, ale chýba mu systém
Na Slovensku máme kvalitných ľudí, technické univerzity, výskumné centrá aj startupy. Problémom je však nedostatok stability a koordinácie. Momentálne investujeme do výskumu a vývoja iba 1,04 % HDP – čo je menej než štvrtina toho, čo investuje Kórea. Politické zmeny často prerušujú rozvojové plány, väzby medzi výskumom, biznisom a verejným sektorom sú slabé a nefunkčné.
Peter Goliaš vysvetľuje, že bezprostredné vojenské hrozby vedú k výraznému zvyšovaniu výdavkov na výskum a vývoj, čo patrí medzi objektívne faktory kórejského úspechu, podobne ako v Izraeli. Ďalším dôležitým prvkom je existencia národných šampiónov – globálne úspešných firiem, ktoré investujú obrovské prostriedky do inovácií, aby si udržali konkurencieschopnosť.
Na Slovensku takéto firmy chýbajú, preto sme inovácie väčšinou preberali zo zahraničia. Tretím kľúčovým faktorom je cieľavedomá vládna politika, ktorá v Kórei systematicky podporuje rozvoj ľudského kapitálu ako základ budúceho rastu – a to by sme mali nasledovať.
Čo môže Slovensko zlepšiť?
Vladimír Tanistrák uvádza, že pri sledovaní fungovania inštitúcií ako KDI vidí reálny potenciál vytvoriť na Slovensku podobnú organizáciu, ktorá by podporovala analytickú a dlhodobú stratégiu.
Hoci niektoré analytické úlohy už dnes preberajú jednotky na ministerstvách, výrazný potenciál vidí v Inštitúte strategických analýz na Úrade vlády. Centralizácia týchto činností do jednej inštitúcie podobnej KDI by mohla výrazne zlepšiť strategické plánovanie a tvorbu verejných politík.
Napriek tomu však bez všeobecnej politickej akceptácie a podpory dlhodobého plánovania bez zásahov politikov zostanú potenciálne prínosy obmedzené. „Podpora dlhodobých a vizionárskych projektov na Slovensku si vyžaduje nielen inštitucionálne reformy, ale aj zmenu politickej kultúry. Schopnosť Južnej Kórey úspešne realizovať dlhodobé stratégie, napríklad prostredníctvom KDI, vychádza z kontinuity a technokratického prístupu,“ dopĺňa Tanistrák.
Slovensko však zápasí s vysokou fluktuáciou v štátnej správe, ktorú spôsobujú časté politické zmeny. Tie vedú k strate kontinuity a tzv. „úradníckej pamäti“. Tento stav výrazne oslabuje schopnosť efektívne realizovať dlhodobé strategické plánovanie.
Ako teda vytvoriť prostredie pre inovácie, ktoré prežijú volebné obdobia?
V Južnej Kórei sme si naplno uvedomili, že ak chceme podporovať dlhodobé a vizionárske projekty, nestačí len nadšenie – treba mať jasnú víziu a stabilné smerovanie. A to najmä v oblastiach ako deep tech, zelené technológie či biotechnológie. Práve tieto odvetvia majú obrovský potenciál zmeniť budúcnosť – priniesť ekonomický rast, nové pracovné miesta a zároveň prispieť k udržateľnosti.
Z Kórejského prístupu nám najviac utkvelo jedno: systém je kľúč. Podpora výskumu a vývoja tam nie je len o peniazoch (aj keď ich do toho dávajú veľa), ale najmä o prepojení – vedy, praxe a biznisu. Všetko funguje ako dobre nastavený ekosystém. Výskumné inštitúcie nie sú izolované, ale úzko spolupracujú s firmami, ktoré dokážu nové poznatky rýchlo preniesť do produktov, služieb či technológií.
Ak chceme byť konkurencieschopní a prinášať vlastné riešenia, musíme ísť podobnou cestou. Potrebujeme viac verejných investícií do výskumu a najmä systém, ktorý spája správnych ľudí a inštitúcie. Pretože len tak sa z dobrých nápadov stanú reálne inovácie.
Výnimočnosť, nie priemer
Jedna z vecí, ktorá nám v Južnej Kórei silno rezonovala, bola otázka toho, ako pristupovať k hodnoteniu výsledkov. Ak sa chceme skutočne posúvať dopredu, nestačí odmeňovať priemer. Musíme si začať viac vážiť výnimočnosť – ľudí a projekty, ktoré idú nad rámec, prinášajú prelomové nápady a posúvajú hranice. Práve takíto ťahúni menia krajinu k lepšiemu.
Zároveň je dôležité uvedomiť si, že bez rizika to nejde. Chyby a neúspechy jednoducho patria k procesu. Kórejský prístup nám ukázal, že bez priestoru na experimentovanie a občasné zakopnutie nevznikne nič naozaj nové a hodnotné.
Ak vytvoríme systém, ktorý bude stáť na podpore výnimočných ľudí, prijímaní zlyhaní ako súčasti učenia a dlhodobom plánovaní, môžeme aj na Slovensku vytvoriť prostredie, kde budú inovácie prirodzenou súčasťou rozvoja a konkurencieschopnosti.
Knowledge Sharing Program 2024/25 je ročný projekt, ktorý Slovenská inovačná a energetická agentúra realizuje v spolupráci s Korea Development Institute. Zameriava sa na výmenu skúseností v oblastiach regionálnych rozdielov v inovačnej výkonnosti, úlohy regionálnych inštitúcií a digitálnej a zelenej transformácie. Projekt zahŕňa návštevy kórejských expertov na Slovensku (december 2024, marec 2025) a slovenských zástupcov v Južnej Kórei (máj 2025), pričom vyvrcholí prezentáciou odporúčaní na zlepšenie inovačného prostredia na Slovensku v júni 2025. Ide o bilaterálny konzultačný program podporovaný juhokórejským ministerstvom hospodárstva, ktorý umožňuje aktívnu spoluprácu a vzájomnú výmenu poznatkov medzi krajinami.
TEXT: Natália Stašíková
FOTO: INOVATO
Ako vyzerala naša pracovná cesta v Kórei?
